V Jamesáku č. 4/2000 sme uverejnili článok Mariána Šajnohu s titulkom O čo ide Klubu slovenských turistov. Výkonný výbor KST nám poslal svoje názory na problém, uverejňujeme ich bez redakčnej úpravy.
Výkonný výbor Klubu slovenských turistov považuje za nutné reagovať na článok Mariána Šajnohu s názvom O čo ide Klubu slovenských turistov v Jamesáku 4/2000. Žiada sa nielen opraviť nepresné, tendenčné a nepravdivé tvrdenia, ale aj poukázať na príčiny problémov a hľadať riešenia. Žiaľ, M. Šajnohovi išlo v článku evidentne o čosi iné – o označenie druhej strany v spore za nedôveryhodného partnera, aj napriek chýbajúcim argumentom, úzkostlivo sa pritom vyhýbajúc poukázaniu hoci len na jediný zo závažnych problémov s.r.o. Slovenské Karpaty, určujúcich kroky KST. Sme presvedčení, že táto cesta nevedie ani k vyriešeniu situácie, ani k obnoveniu dôvery, ktorá je pri starostlivosti o spoločný majetok potrebná. Kvôli historickej pravde treba uviesť, že v roku 1938, tesne pred vytvorením spoločnej organizácie slovenských turistov, horolezcov a lyžiarov (ale aj jaskyniarov, fotografov a záchrannej služby) bola Chata pod Rysmi majetkom Klubu čsl. turistov (turisti ju postavili v roku 1933) a viaceré ďalšie v Tatrách mal Klub v starostlivosti, o.i. aj Zbojnícku chatu KČST a Téryho chatu KČST. Organizácia horolezcov JAMES ani organizácia lyžiarov nemala v majetku ani v správe nijakú chatu. Chatu pri Zelenom plese žiadal Klub slovenských turistov a lyžiarov po vojne od štátu ako náhradu za chaty, postavené turistami pred vojnou a vojnovými udalosťami zničené. Klub slovenských turistov na základe zákona požiadal v roku 1990 SZTK o vrátenie tatranských chát, bol organizáciou na to oprávnenou (jedinou zo súčasných spolumajiteľov aj priamo menovanou) i podľa nariadenia vlády. VV SZTK 12. 12. 1990 spomenuté štyri chaty pridelil KST do užívania. Ešte predtým, dňa 3. 10. 1990, bola uzavretá písomná dohoda medzi KST a SHS JAMES, podľa ktorej si horolezci nenárokujú podiel na chatách, ale budú na nich vytvorené podmienky pre horolezcov. Neskôr však túto dohodu SHS JAMES neuznával, naopak požiadal SZTK o chaty len pre seba (!).Po námietkach SHS JAMES a Slovenského lyžiarskeho zväzu voči uzneseniu VV SZTK zo dňa 12. 12. 1990 sa KST rozhodol uznať ich zatiaľ neurčený majetkový podiel na chatách. Nie je pravdou tvrdenie M. Šajnohu, že KST žiadal 98-99 % pre seba a ostatným ponúkal len 1-2 %. Nikdy tomu tak nebolo. Na základe bodového výpočtu (vklad do majetku, členská základňa, funkcia objektov) KST ponúkol SLZ 11,1 % a SHS JAMES 15,6 %, hoci napríklad horolezci tvorili len 1,5 % deklarovanej členskej základne KSTL a lyžiari až 6,5 %. SHS JAMES síce v reakcii navrhol 17. 12. 1992 tretinový podiel, nie však všetkým, ako uvádza M. Šajnoha, ale sebe (presnejšie 29,41 %). Lyžiarom navrhol len 9,4 %. Napokon sa 28. 1. 1993 dohodlo takto: KST 66%, SHS JAMES 25 % a SLZ 9 %. Ako vidno, vtedy neustúpil len SHS JAMES, ako tvrdí M. Šajnoha, ale naopak najmä KST (o 7,3 %) a aj lyžiari (o 2,1 %) práve v prospech horolezcov. Treba zdôrazniť, že nemožno uznať argumentáciu M. Šajnohu, odvodzujúceho horolezcami požadované majetkové podiely podľa „skutočnosti, že chaty sa nachádzajú vo vysokohorskom prostredí a slúžili a slúžia prodovšetkým horolezcom.“ Po prvé, ide vždy predovšetkým (ak nie výlučne) o to, kto je právnym (alebo faktickým) následníkom bývalého majiteľa chát. Po druhé, nepochopenie alebo neuznávanie všetkých základných funkcií chát M. Šajnohom možno najlepšie ilustrovať dôvodom z roku 1929, pre ktorý ÚV KČST rozhodol o výstavbe útulne pod Rysmi, našej najvyššie položenej chaty: „protože ročně vystupuje na Rysy přes 25.000 turistú.“. Bez akéhokoľvek zaváhania možno tvrdiť, že služby tatranských chát využíva, využívalo a zjavne bude naďalej využívať nepomerne viac turistov ako horolezcov, pravdaže, ak si pod službami nepredstavujeme len ubytovanie, ale aj oddych, prečkanie nepohody, občerstvenie, atď. Mrzí nás, ak sa už po druhýkrát šírí v novinách a časopisoch lož, že KST nechcel obnoviť Zbojnícku chatu, alebo že súhlasil s obnovou „iba časti poskytujúcej stravovacie služby.“ Nie 6. 1. 1999, ale 13. 1. 1999 KST oznámil SHS JAMES a SLZ, že 7. 1. 1999 VV KST schválil „návrh na plošnú etapizáciu znovuvýstavby Zbojníckej chaty. V prvej etape by malo ísť o menší objekt, ktorý bude mať všetky významné funkcie a rozpočet na stavbu bude zohľadňovať jestvujúce zdroje a odhad získania ďalších vo výške okolo 1 mil. Sk, s dokončením na jeseň 1999.“ Kde sa tu písalo len o stravovacej časti chaty? Je nezodpovedné od M. Šajnohu, ak realistický prístup k výstavbe chaty označuje ako obštrukcie KST. Návrh KST bol jasný: vyhnúť sa pri nedostatku peňazí viacročnej rozostavanosti celej stavby a chatu plnofunkčne dokončiť, hoci v menšom objeme, už do jesene 1999 a neskôr, po získaní ďalších zdrojov dostavať chatu do pôvodnej kubatúry. Týmto rozširujúcim spôsobom sa stavali a vylepšovali prakticky všetky chaty v Tatrách. Protinávrh, na ktorom sa naozaj M. Šajnoha osobne angažoval, bol stavať objekt v hodnote prác a materiálu cca 8,6 mil Sk (cena bez vnútorného vybavenia chaty) v celom obvode 25 x 15 metrov naraz, napriek tomu, že sme spoločne mali na to len 3 milióny Sk a ďalšie zdroje boli v nedohľadne. Ktovie, či sa dá už dnes spravodlivo posúdiť, ktorá koncepcia výstavby bola lepšou. V každom prípade, keby zvíťazil návrh KST, chata by bola plne funkčná aj s ubytovaním a ČOV už pred rokom. V súčasnosti našťastie hrubá stavba chaty stojí, ubytovávať sa však v objekte nemôže, nemáme peniaze na ČOV a ďalšie práce a je ohrozené dokončenie objektu a jeho plné vybavenie v roku 2000. Ak nejaké obštrukcie okolo znovupostavenia Zbojníckej chaty boli, tak sa týkali špekulácií okolo zmeny vlastníckych podielov, nie však zo strany KST. VV KST považoval za neférové, že SHS JAMES pred spoločným rokovaním o obnove chaty rokoval s chatárom Ľ. Záhorom bez vedomia KST a SLZ o tom, že bude zmluvne získavať dary na obnovu chaty len v prospech SHS JAMES, nie v prospech všetkých spolumajiteľov. Podpísanie zmluvy o združení na obnovu Zbojníckej chaty SHS JAMES nevhodne zdržiaval nanášaním požiadaviek na zmenu vlastníckych podielov už v prvej etape výstavby zo spoločných a verejných zdrojov. Keď sa napokon všetko dohodlo, po niekoľkých mesiacoch sa objavili rovnaké neadekvátne požiadavky, na čo muselo byť M. Šajnohovi 12. 2. 1999 odpísané, že ústne už bolo dohodnuté čosi iné, nie je vhodné vracať sa v rokovaniach o celé mesiace späť a KST už uvažuje v takejto situácii o alternatíve obnovy chaty iba turistami. Ale teraz už konečne k problematike spravovania chát spoločnosťou Slovenské Karpaty. Ako obchodná spoločnosť vzniknutá pred účinnosťou Obchodného zákonníka bola povinná do 31. 12. 1992 upraviť svoje základné dokumenty do súladu s týmto zákonom, najmä spísať novú spoločenskú zmluvu, zvoliť konateľov a dať to zaregistrovať súdu.. Túto povinnosť si s.r.o. nesplnila, a tak mohla byť súdom hocikedy zrušená. So zákonom zosúladenú spoločenskú zmluvu podpísali spoločníci – všetky tri zväzy – až 5. 6. 1997 a podpisy na zmluve boli notárom overené až v marci 1998 (!). Súd si potom ešte niekoľko mesiacov žiadal doplnenie dokumentov, čo sa udialo zväčša oneskorene. Treba zdôrazniť, že KST toto právne usporiadanie nebrzdil, naopak pomáhal ho riešiť. V januári 1998 vyšla novela Obchodného zákonníka, podľa ktorého mala s.r.o. upraviť do 1. 8. 1998 aj rezervný fond. Žiaľ, ani to s.r.o. neurobila. Obchodný súd toto nesplnenie povinností „ocenil“ tak, že od roku 1999 nám dvakrát odmietol dať výpis z registra, bežne potrebný na rôzne konania spoločnosti. Tým je s.r.o. Slovenské Karpaty právne zablokovaná a vyriešenie spočíva zjavne len v jej likvidácii. Vinou všetkých troch spoločníkov i dvoch konateľov, hoci týchto štatutárnych predstaviteľov de jure s.r.o. nemá, nikdy neboli zapísaní do obchodného registra. V Slovenských Karpatoch je však aj ďalší závažný problém – právo rozhodovania a delenia výsledkov činnosti. Nedávne rokovania znovu ukázali, že SHS JAMES i SLZ odmietajú, aby Slovenské Karpaty vyvíjali inú činnosť okrem správy chát. O to viac nepochopiteľnejšia, nespravodlivejšia a poškodzujúcejšia majoritného vlastníka je spoločenská zmluva, podľa ktorej v absolútne všetkých otázkach rozhodovania môže byť KST so 66 %-tami majetku v správe s.r.o. prehlasovaný oboma menšinovými vlastníkmi (!). Inými slovami, väčšinový vlastník objektov ani nemusí na valné zhromaždenia chodiť, plne môžu o všetkom rozhodnúť iba SHS JAMES a SLZ. A aj pri delení zisku ide len jedna tretina v prospech KST, hoci ho z dvoch tretín vyprodukoval majetok KST (!). Prvá spoločenská zmluva s.r.o. bola síce tiež diskriminujúca, ale aspoň o vážnych veciach sa muselo dohodnúť konsenzom, čo zabraňovalo úplne vynechať z rozhodovania KST. M. Šajnoha uvádza, že ani raz sa nerozhodovalo v s.r.o. hlasovaním, vždy konsenzom. Lenže rôzne názory na riešenia nie sú len teraz, boli aj predtým. Načo by sa zástupca KST zosmiešňoval návrhom na hlasovanie, keď mali menšinoví spoluvlastníci opačný názor, čo bolo dosť časté? Nevie sa, za akých okolností podpísal zástupca KST prvú i druhú spoločenskú zmluvu. Bolo to pod tlakom ohrozenia zápisu chát do spoluvlastníctva, o ktorom píše M. Šajnoha? Alebo išlo o bezhraničnú dôveru? Nové vedenie KST poukázalo na spomenutú rozhodovaciu i ekonomickú diskrimináciu, 1. 12. 1998 navrhlo SHS JAMES i SLZ usporiadať veci tak, ako je to obvyklé v obchodných spoločnostiach i občianskych vzťahoch, teda rozhodovaním i delením výsledkov činnosti podľa majetkových podielov. Tento návrh bol zo strany SHS JAMES i SLZ viackrát striktne odmietnutý, naposledy zastupujúcim predsedom SHS JAMES J. Stejskalom na rokovaní VV KST 9. 6. 2000. M. Šajnoha sa rozhorčuje na tým, že J. Stejskalovi nebolo umožnené na jeho žiadosť prísť na valné zhromaždenie KST a vystúpiť na ňom. Rozhodovanie o programe a pozvaných (KST tu zásadne nepozýval nijakých hostí) je však bezpochyby vecou iba KST, na to sa netreba a nemožno hnevať. Napokon, ani na predtým konané valné zhromaždenie SHS JAMES v Poprade vo februári 1999 nebol pozvaný zástupca KST, napriek tomu, že na ňom bolo prijaté voči KST a SLZ nie priam priateľsky ladené uznesenie o majetkových podieloch na Zbojníckej chate. Nebolo možné prehliadať ani to, že v Slovenských Karpatoch, kde je konateľom jeden z čelných funkcionárov SHS JAMES, sa neplnili viaceré prijaté uznesenia. Napr. 8. 4. 1999 sa uznieslo zvýšiť poistné chát z účtovnej hodnoty na hodnotu novej stavby. Slovenské Karpaty sa totiž dopustili osudovej chyby, ktorá stála spolumajiteľov (pravdaže, najmä KST) neuhradenie celej škody vo výške niekoľkých miliónov Sk. Žiaľ, táto úloha sa nielenže nesplnila do daného termínu 31. 5. 1999, nebola splnená ani do januára 2000, kedy lavína značne poškodila Chatu pod Rysmi. Nevykonaním uznesenia znovu utrpeli spolumajitelia (opäť najmä KST) ďalšie státisícové neuhradené škody. Aby bolo dosť peňazí na zvýšené poistenie i údržbu chát, ďalšie uznesenie určilo zvýšiť nájomné chát, iba čiastočne však vo forme zvýšenia nerefundovaných zliav. Žiaľ, opäť sa úloha nesplnila, peňažné prostriedky na zvýšené poistenie sa nezískali, radšej sa vybavili na ubytovaní výrazne nadštandartné zľavy. Tie umožnia, že SHS JAMES ušetrí už v tomto roku 220.000 Sk, teda sumu, ktorou predtým každoročne refundoval chatárom nadštandartné zľavy pre svojich členov. KST však neušetrí nič, na všetkom sa ušetrilo najmä na jeho úkor. VV KST, vedomý si právneho zablokovania Slovenských Karpát, odmietania spravodlivého rozdeľovania a rozhodovania, i podivného vykonávania či nevykonávania uznesení s dôsledkom ohrozenia chát, a teda poškodzovania ich majiteľov, najmä majoritného, sa konečne rozhodol. Po odsúhlasení valným zhromaždením KST predložil na schôdzi spoločníkov 13. 6. 2000 požiadavku, aby sa chaty odňali zo správy Slovenských Karpát a aby ich spravovala s.r.o. Turservis, ktorej stopercentným vlastníkom je KST. Pritom garantoval, že rozhodnutia schôdze vlastníkov o taktike spravovania chát budú pre s.r.o. záväzné a upozornil, že o tejto veci sa rozhoduje v súlade s Občianskym zákonníkom hlasovaním podľa majetkových podielov. Návrh bol schválený 66 % hlasov. M. Šajnoha teda nepíše pravdu, keď tvrdí, že KST len oznámil spolumajiteľom vyňatie správy chát. Rozhodla o tom schôdza spolumajiteľov. KST zastáva názor, že ak je riadne spravovanie chát v s.r.o. Slovenské Karpaty vo viacerých ohľadoch vážne ohrozené, lepšie než ich spravovanie cez cudzí subjekt je spravovanie cez s.r.o., ktorej činnosť môže garantovať. Okrem iného to bude aj lacnejšie než v s.r.o. Slovenské Karpaty alebo v cudzom subjekte. KST spolumajiteľom poskytol a vysvetlil podrobný mechanizmus, ktorým sa budú podieľať na správe chát. Verí a zaväzuje sa, že tým skončia aj ďalšie tu nespomenuté problémy a že spoločne budeme spravovať chaty tak, aby boli dobre chránené pred pohromami a slúžili k spokojnosti turistov, horolezcov, lyžiarov i ďalších návštevníkov. A to je aj odpoveď na otázku M. Šajnohu. O to ide Klubu slovenských turistov.Bratislava, 22. augusta 2000 Výkonný výbor Klubu slovenských turistov
Tatranské chaty
Redakcia časopisu Jamesák uverejňuje obsiahlu odozvu KST na článok M. Šajnohu o problematike spravovania tatranských chát. Odozvu obsiahlejšiu, ako bol samotný pôvodný článok. Výkonný výbor SHS JAMES sa týmto problémom intenzívne a nepretržite zaoberá, ale nepokladá za zmysluplné bod po bode vyvracať argumenty KST, ktoré aj tak neodpovedajú na hlavné otázky M. Šajnohu. Uvedieme tu bez komentára niekoľko faktov, ktoré sa nedajú vyvrátiť a ktoré môžu ozrejmiť súčasnú situáciu.
- Spoločnosť Slovenské Karpaty si dohodla ročné striedanie na poste jej predsedu, len jeden rok ju zastával predstaviteľ KST, potom až do roku 1998 už len predseda SHS JAMES, KST neprejavilo o tento post záujem a ani počas celého tohto obdobia nenamietalo proti spôsobu rozhodovania v spoločnosti.
- Od roku 1998 sa vzťahy spolumajiteľov výrazne zhoršili, napriek tomu, že sa nič nezmenilo na dovtedajšom systéme spravovania chát a že chaty viditeľne prosperovali. V tom čase prišli do vedenia KST noví ľudia, je to len náhodná zhoda okolností?
- V článku KST sa uvádza, že schôdza majiteľov 66% hlasov rozhodla o prevzatí správy chát spoločnosťou Turservis. De jure je to pravda, ale celá pravda je taká, že to bolo 66% hlasov KST a že druhí dvaja spolumajitelia, SHS JAMES a SLZ, s týmto krokom nesúhlasili a ani s ním nesúhlasia.
- Doterajšia prax spravovania chát s.r.o. Turservis ukazuje, že sa nedodržujú pravidlá spoločného spravovania chát predložené KST. Konatelia Turservisu nejednajú o svojich rozhodnutiach so spolumajiteľmi, nedávajú im ani na vedomie svoje dôležité rozhodnutia a kópie uzatvorených zmlúv.
- Stavebný výbor výstavby Zbojníckej chaty, ktorého predsedom je p. Kaliský, člen VV KST a konateľ Turservisu, sa v tomto roku, keď stavba chaty finišuje, zišiel len dvakrát, ani raz priamo na Zbojníckej chate.
Všetky tieto skutočnosti utvrdzujú vedenie SHS JAMES v tom, že s takýmto stavom nemôže súhlasiť. O definitívnom stanovisku spolku a postupe vo veci tatranských chát rozhodne valné zhromaždenie SHS JAMES vo februári 2001.
Výkonný výbor SHS JAMES