PÁLIVÉ CHYTY 2000/6
Táto rubrika informuje čitateľov o lezení od jednometrového bouldra až po tisícmetrový bigwall. Do tejto rubriky posieľajte zaujímavé prelezy zo zahraničných i domácich oblastí. Nemusia to byť len pálivé extrémy, veď maximum nezávisí od čísla, v tom je lezenie krásne.
Alternatívka
Mexicano opäť píše
Super výkony juniorů v Arcu
Višňové
Kumm Ombo zopakováno
Bušfyová naďalej v dobrej forme
Dio zopakovaný
Powermetal, 11b
Peter Hámor a „Seven Summits“
Stejskal bouldruje vo Švajčiarsku
Unesení horolezci v Kirgistane
Pretekári z Rock Master
Prásky v Poľsku
|
V najlepšej bratislavskej oblasti na Alternatívnej stene opäť
pribudli nové cesty a ďalšie prelezy. Štvrté opakovanie Farmárovej alternatívy
obtiažnosti 10-/10 spravil Martin Medviď. Rasťovi Šulíkovi sa podarilo v rýchlom
štýle preliezť Pilkovu cestu Nebreč, musíš rovně, 10. Je to druhý prelez zatiaľ
najťažšej cesty v tejto oblasti. K novým práskom patrí Saxana, krátka previsnutá a
silová cesta klasifikácie 9- od Medveďa, ďalej Väčší pes JB za 10-. Jediný
priestup spravil Rasťo Šulík a rekordérom TR výstupov je s piatimi opakovaniami
Medveď. K najkrajším cestám je variant Excalibura Long Ex Caliber za 9-. Začína ako
Buenos Aires, pokračuje priamo Excaliburom bez oddychu v stisku a pri poslednom nite
odbáča doľava do Johnovej cesty. Má 30 metrov a je náročná na vytrvalosť. |
Mexicano opäť píše
Opäť nám došiel do redakcie mail od Petra Kuchára. Tu sú jeho posledné zážitky
z Mexika:
„Neviem, kde som minule presne prestal, ale v oblasti Copilco som vyliezol nový projekt
KAMIKADZE klasifikácie 5.13b. Je to taká oblá hrana, dosť technické lezenie a na
konci boulder. Už ju zopakoval aj môj kamoš Diego, čo tu s ním leziem a potvrdil
klasifikáciu.
V novej oblasti Primero Dinamo, ktorá konečne celá vyschla, sme začali riadne
báchať. Je to ináč oblasť, kde liezli také hviezdy ako Ellie Chevieux, Tomy Caldwell
a Javier Morales. Hneď na začiatku sa mi podaril môj najťažší flash v ceste Mission
Imposible 5.13a, ktorú prvý bachol Ellie. Hneď vedľa je cesta Tiagosan 5.13a od
Carlosa Garciu, kde som padol v poslednej výmene rúk, ale na druhý pokus to išlo v
pohode. Ďalej som bachol Conejos Tranquilos za 5.13b s dosť ťažkým bouldrom na konci.
Najťažšie, čo som tu vyliezol, sú dve krásne línie, obe za 5.13c a sú totálne
vytrvalostné. Prvá sa volá Suspension Total 5.13c a prvých 15 metrov sa odohráva v
strope, alebo v riadnom previse, na konci máš dobrý oddych a potom príde pekelný
boulder po škrabkách. Druhá cesta križuje jaskyňu a pretína štyri priame línie. Je
to teda len variant štyroch ciest (Elmo 5.12d, Suspension 5.12c, Tiagosan a Conejos
Tranquilos), ale padá sa až po 15 metroch v záverečnom bouldri Conejos. Volá sa
trochu krkolomne, lebo je to zloženina všetkých štyroch názvov, teda Elmsustiaconejos
obtiažnosti 5.13c. A ešte pred tým som bachol Elmo 5.12d flash. To je všetko v tejto
krásne maličkej, ale na ťažké cesty intenzívnej oblasti. Je tu asi 30 - 40 ciest, z
toho jeden stropovitý masív, kde sú všetky tieto cesty a potom mierne previsnuté
platne do 25 metrov, kde sú fakt prekrásne cesty do 5.12a po chytoch a la Volx.
V našom mexickom Višnovom (Jilotepecu) sa tiež pohli ľady. Zatiaľ som tu vyflešoval
cestu Endiablada 5.12d - 13a, ale tvrdo pracujem v jednom projekte La Llorona, ktorý je
riadne ťažký. Diego si tu odistil jednu 30-metrovú previsnutú líniu, celú po
malých alebo stredne veľkých chytoch, ale bez nejakého super ťažkého miesta, podľa
neho 8b. Ináč sika tu super funguje a je dosť lacná. Hovorí sa tu, že Sika si caes!,
čiže sikuj, ak spadneš, je tu totiž potrebné dosť upravovať cesty, lebo skala je
taká, ako v Monserrate: veľa voľných blokov, ktoré keď vylomíš, zostane super
oblá jamka. Takže sika je tu naozaj potrebná...“
Peter sa na Vianoce chystá do oblasti Monterey a aj odtiaľ sa s nami podelí o svoje
lezecké zážitky.
Super výkony juniorů v Arcu
|
Tomáš Mrázek (Singing Rock/Rock Pillars) a Petr Solanský (SALTIC) se v září zaskvěli pri pokusech ve čtyricetimetrové atletické i gymnastické sestavě PIETRA MURATA, 8b+. Nejdříve šestnáctiletý Petr Solanský vylezl Pietru Muratu za tři dni a pět pokusů! Jako tretí Čech. Lezl s úžasnou vůlí a nezdolatelnou bojovností. Během desetidenního pobytu spolu s Michalem Ciencialou a se mnou vylezl ještě RANDU, 8a+, za jeden den a tři pokusy, FUEGO, asi 8a+ (v průvodci je chybně 8b), taky za jeden den na druhý pokus a k nim přidal poslední den flash 7c+, LA CUCINA! Jeho výkony tady uznale sledovali Rusové, Bindhammerové i Lynn Hill. Je to další ze skvelých výkonů tohoto mladého lezce, momentalně čtvrtého v Českém poháru mužů.
O dva roky starší Tomáš Mrázek se nejen nenechal zahanbit svým mladším konkurentem, ale překonal jeho výkon ve stylu, který odpovída momentalní jedničce Českého poháru a vítěze predposledního kola Evropského poháru juniorů v Itálii. Mrázek vylezl PIETRU MURATU na pouhý třetí pokus v jediný den, což je hodno výkonu lezce světového formátu. Vždyť Tomáš na flash dolezl až nad hranu třicetimetrové střechy a spadl až v bouldru v mírně převislé stěnce v krocích po malých lištách asi za 7b! Totéž se podařilo, pokuď vím, jedině Yujimu Hirayamovi vloni na OS - tedy spadnout až nad strechou. Výkon je o to hodnotnejší, že Mráza lezl tréninkově a v té době už měl pět cest okolo 7c až 8a+ za sebou. Mrázek dokonale potvrdil svoji formu i zřejmě obtížnost svého Los Brňos, 8c, ve Višňovém. Po Muratě Mráza zkoušel Reini´s Vibes, 8c/c+ a komentoval to, že cesta je zcela někde jinde než Pietra Murata. Jinými slovy mnohem těžší.
Rosťa Tomanec
|
Ďalší zo super výkonov - po Drlíkovej v Baskervile - si zapíše aj Lenka
Mičicová HK Manín, Triop Team Slovakia, PP prelezom silovej cesty Genéza klasifikácie
9-. Formu vystupňovala od jesene minulého roku, keď začínala liezť, svojím
prístupom k lezeniu a poctivosťou v tréningu. Ide o tretí ženský prelez tejto cesty
(Drlíková, Z. Čintalová). Lenke sa to podarilo po prelezení višnovských ciest
Brúska, Lady a Prdnutie. No viaceré hodnotné prelezy má i v iných slovenských
oblastiach a v zahraničí. Pribudli aj dve nové cesty od koho iného ako od Tomanca.
Kumm Ombo 10 a Haremheba 10/10+. Pár vetami vám ich opíše sám Rosťa:
"Kumm Ombo je nazvaná podľa starého mystického chrámu. Cesta je konzistentne
vytrvalostná, kde okrem spodného bouldra sú všetky kroky skoro rovnako ťažké, ale
vedú cez otvorené a oblé chyty. Kruté je, že cesta graduje po takmer 40 krokoch dvoma
dynamickými skokmi a výlezom po sklonených hladkých chytoch. Som veľmi rád, že z
hladkej, na prvý pohľad nevzhľadnej línie, vyrástla možno najkrajšia cesta. Na
štvrtý deň pokusov to padlo.
Haremhebu som pomenoval po výbojnom egytskom faráonovi. Je to tiež vytrvalostná cesta,
ktorá má dve kľúčové miesta. Medzi nimi nie je odpočinok a graduje na konci
silovými i technickými krokmi po malých a hladkých chytoch. Je to tvrdšie a
silovejšie ako Kumm Ombo. Cesta mi dala poriadne na frak, než som sa dostal cez druhé
kľúčové miesto. Pre mňa krutá vytrvalosť." Okrem toho bol Rosťa úspešný aj
v ceste Jogobella, 10-/10.
Miro Piala
Kumm Ombo zopakováno
Strhující linie Kumm Ombo nenechala višňovského šampióna Marka Repčíka (ANATOMIC) chladným a po dostavění pořádné žilinské bouldrovny započal s obléhaním slušně opevněného skalního chrámu. Během října hradby ztekl a posadil se do křesla jako místodržící... Marek nejprve popsal sve dojmy: "Pokusoval jsem šest nebo sedm dní, je to dost těžké. S Abadžikrou to jsou nejkrásnejší cesty, vytrvalostní a vyrovnané. Je to poctivá desítka." A pak se mně zeptal: "Kolik je tam teď cest nad deset mínus?" - Napočítal jsem deset. - "Hm, tak to už sme dobehli Súľov, hej?" - Smích. - "Aj Beckov..."
Rosťa Tomanec
Bušfyová naďalej v dobrej forme
Zuzku Bušfyovú HO Direct Bytča som vám predstavil v predošlom Jamesáku, keď preliezla hranu 1624 klasifikácie 9. S potešením teraz môžem napísať, že to nebol jej náhodný výkon, a tak ako Lenka Mičicová i ona vystupňovala svoju jesennú formu. Ku svojim súľovským skalpom si zavesí ďalšie dve deviatkové cesty Brunhilda, 9- a Braňovi na pamiatku, 9. Je naozaj dobré, že už i na Slovensku začíname mať lezkyne typu Drlíková, i keď to je ešte o pár tried pod jej výkonmi, ale niečo pozitívne sa deje. Veď v tomto roku máme päť lezkýň, ktoré preliezli deviatkové cesty: Fickuliaková, Bratislava, Tomanová, Zlaté Moravce, Bušfyová, Bytča, Čintalová, Modra a Mičicová, Žilina.
Miro Piala
Dio zopakovaný
V Súľove sa po troch rokoch dočkal RP prelezu a 1. opakovania (presne 23. 10.) aj Dio, 10+ od Mira Pialu, HK Manín, Trek Sport, Triop Team. Je to krásna cesta. Bol to vynikajúci výkon v roku 1997 od R. Tomanca. Dio má 27 metrov a vedie najťažšími líniami veže Nad ohniskom. Začína Kompromisom, 9-, pokračuje Opusom, 9+, Hranou 1624, 9 a dolieza sa najťažším úsekom cesty Nový zákon, 10. Je technicky veľmi náročná a vyžaduje šialenú silovo-prstovú vytrvalosť. Miro cestu vyliezol bez nacvičovania na piaty pokus RP. Ku klasifikácii sa presne nevyjadril. Ale je to určite ťažšie ako Nový zákon, čo je potvrdených 10. Takže je to niekde medzi 10 a 10+.
Powermetal, 11b
Prvého novembra 2000 sa podarilo Mirovi Pialovi, HK Manín, Trek Sport, Triop Team spraviť na pieskoch 4. prelez cesty Powermetal na Kanca v Tepliciach. Cez filmový festival si ju Miro prvýkrát vyskúšal. Je to 40 m dlhá kolmá oblá hrana, kde sa striedajú ťažké technické pasáže s bouldrami. Najťažšie lezenie príde po prelezení 30 metrov okolo troch posledných nitov, kde akosi zabudli narásť chyty a stupy. Trocha ho to tam vytrápilo. Túto cestu liezol bez nacvičovania a preliezol ju celkove na 5. pokus. V prvý novembrový deň v mrazivom studenom počasí sa mu to podarilo na 2. pokus PP. Vršok skoro nepoznal a od posledného nitu blúdil na vrchol takmer 15 minút.
Peter Hámor a „Seven Summits“
|
Známy slovenský horolezec a jeden z organizátorov Popradského filmového festivalu
Peter Hámor predstavil svoj projekt „Seven Summits – Peter Hámor & Tramtária na
najvyšších vrcholoch siedmich kontinentov“. Ide o známy sen mnohých horolezcov
vystúpiť na najvyššie vrcholy všetkých siedmich kontinentov (vrátane Južnej a
Severnej Ameriky), ktorý sa však veľmi ťažko napĺňa. Hámor, ktorý už stál na
vrchole Everestu, to chce stihnúť za dva roky.
„Seven Summits“ odštartoval P. Hámor úspešne 10. 11. 2000 na Novej Guinei, keď
vystúpil na Carstenszovu pyramídu, 5 030 m, ktorá je najvyšším vrcholom Oceánie.
Letenky na tento podnik zabezpečovala česká CK Livingstone, ktorej majiteľ Rudolf
Svaříček bol Petrovým spolulezcom. Cesta do základného tábora im trvala sedem dní
a hneď ďalší deň dosiahli vrchol napriek 10 cm čerstvého snehu a ťažkému lezeniu
5. a 6. stupňa obtiažnosti. Na druhý deň 11. 11. stihli ešte vystúpiť na nádherný
kopec Ngga Pulu (5 000 m).
Najbližšie vo februári 2001 je na pláne Aconcagua (6 960 m) v Južnej Amerike. Na
všetky vrcholy chce P. Hámor vystúpiť alpským štýlom a na záver série zopakovať
výstup na Everest.
Stejskal bouldruje vo Švajčiarsku
Do redakcie nám prišiel mail od Tomáša Stejskala, ktorý je momentálne v
bouldrovej oblasti Branson vo Švajčiarsku. Tomáš hodnotí svoj lezecký rok takto: To,
čo som vyliezol tento rok nie je list plný osmičiek odhora až dole, alebo nejaké
superbomby. Pre mňa to však predstavuje pár pekných výkonov, v ktorých cítim svoj
osobný progres. Dostal som sa do dobrej formy na jeseň minulého roku. V španielskej
oblasti El Chorro som vyliezol cestu Cous-cous klasifikácie 8c štýlom PP, Lourdes za 8a
OS, ďalej dve cesty 8a flash, Schaka Zullu, 8b RP. Mal som na vylezenie cesty Harakiri
8c, ktorú som nedotiahol do konca pre jej umelo vytvorené chyty. Toto je ďalšia
zásadná zmena v mojom lezeckom živote, vyhľadávam čisto naturálne línie, lebo som
presvedčený, že práve tam vedie cesta progresu a čistoty pohybu. Okrem toho som
skúšal este nevylezený projekt Samarkanda predbežne za 8b až 8c, na ktorý mi
nezostal čas. Uvidíme tento rok. Prišlo leto a teplo, čo na ťažké cesty nie je
úplne ideálne obdobie. Liezol som vo Verdone hlavne dlhé cesty v kaňone. Skúsil som
si aj Špecialistov, na ktorých však bolo príliš teplo. V Siurane a okoli som sa
začal pripravovať na jeseň. Liepaky verzus dlhe cesty...
Na začiatku septembra som vyliezol cestu Element's, 8b+. Potom som sa premiestnil do
Švajčiarska, kde som začal odhaľovať tajomstvo skutočného liepania v skutočnej
forme... Podarilo sa mi vyliezť v oblasti Branson liepak La dans des balrogs depart Radja
a to vcelku dosť rýchlo. A hneď som začal skúšať liepak Radja 8b/b+ bloc. Cítim sa
v tom veľmi dobre, pokusujem a padám z posledného problémového chytu.
Zoznam najťažších Tomášových vylezených ciest v roku 2000
Lima libre 8a flash El Chorro
? 8a flash El Chorro
Lourdes 8a OS El Chorro
Schaka zullu 8b RP El Chorro
Cous-cous 8c PP El chorro
Element's 8b+ PP Montsant
a liepakov
La dans des balrogs depart Radja 8b bloc Branson
Bohemien depart assis 8a bloc Branson
Le bombese de bleau 7c bloc Branson
Respekt 7a+ bloc flash Křižák
Tomáš Stejskal
Unesení horolezci v Kirgistane
Amerických horolezcov Beth Rodden, Tommyho Caldwella, Jasona Smitha a Johna Dickeyho uniesli v Kirgistane militantí vzbúrenci. Po šiestich dňoch utrpenia sa im podarilo zo zajatia svojpomocne utiecť a zachrániť. Ich príbeh sa stal okamžite senzáciou a títo štyria horolezci museli zodpovedať nekonečné množstvo otázok. Tu je stručný popis celej udalosti v podaní horolezkyne Beth Roden: „Spolu s Tommym Caldwellom sme boli členmi štvorčlennej horolezeckej expedície, ktorá pôsobila v údolí Kara-su. Zvyšnými členmi boli John Dickey a Jason Smith.
Do Kirgistanu sme odcestovali 25. júla a chceli sme v tejto oblasti za 6 týždňov spraviť niekoľko nových ciest. Kara-su sa nachádza na vzdialenom mieste na juhozápade krajiny južne od Batkenu. Odleteli sme do hlavného mesta Biškeku a potom sme sa helikoptérou preniesli do tohto nádherného údolia do výšky asi 3000 m. Zriadili sme základný tábor a niekoľko dní sme hľadali miesto, kde spraviť náš prvý prvovýstup. Po troch dňoch lezenia sme už boli dostatočne vysoko a rozhodli sme sa prespať v stene.
V noci 12. augusta (deň po Caldwellových narodeninách) sme strávili noc v závesných plošinách, keď na nás zo zeme začali strieľať traja ľudia. Na ich rozkaz John musel zlaniť. O chvíľu nám volal vysielačkou, že sme rukojemníkmi a máme zostúpiť tiež. Banditi vyplienili náš základný tábor a zničili náš materiál a potraviny. Gestami a pár slovami nás prinútili zobrať trochu stravy a ísť s nimi.
Nasledujúcich šesť dní sme boli rukojemníkmi dvoch uzbeckých rebelov. Presúvali sme sa v noci a cez deň nás strčili do dier a schovali. Prežili sme na polovici tyčinky powerbar na hlavu, ktoré sme si zobrali z nášho tábora. Posledné dva dni sme jedli jogurt a maslo. Nedávali nám vodu a museli sme piť z bahnitých mláčok. Len po piatich hodinách zajatia bol piaty rukojemník - kirgiský vojak - zastrelený. Poslednú noc v piatok nás strážil len jeden rebel. Naskytla sa nám príležitosť utiecť. Zhodili sme strážcu zo skaly. Pri spomienke na to, sa ešte teraz trasiem, ale jednoducho sme sa obávali, že náš zabijú. Bežali sme 18 míľ k najbližšiemu kirgiskému vojenskému stanovisku, o ktorom sme vedeli. Ako sme s k nemu približovali, niekto po nás začal strieľať. Pokračovali sme v behu až sme sa dostali ku kirgiským vojakom. Keď sme sa preukázali, kto sme, vojaci nás prijali veľmi pekne. Vzali nás do vojenského tábora, kde nám dali najesť.
Chceli by sme sa poďakovať kirgiskej armáde za obrovskú pomoc, ktorú nám poskyli. Darovali nám dokonca aj teplé oblečenie, Ďalej by sme chceli poďkovať kirgiskej vláde a ich prezidentovi Askarovi Akajevovi, ktorý osobne letel do Batkenu a zobral nás späť na americkú ambasádu jeho lietadlom. Na veľvyslanectve sa o nás starali neuveriteľne dobre a za všetko im patrí naša obrovská vďaka.“
Pretekári z Rock Master
Tesne pred pretekmi Rock Master v Arco sa Christianovi Bindhammerovi podarilo preliezť cestu La Cura Plus, 8c v Gravere pri Toríne. A krátko po nich zvládol zase prásk Reini's Vibes, 8c/c+, v Massone, Arco. Túto cestou zvládal jeho brat Andreas už pred dvoma rokmi. Rovnako dobrú formu ukázal aj Yuji Hirayama. Podarilo sa mu zopakovať silne previsnutú cestu Manfreda Stuffera Underground, 8c+ v sektore Pueblo v Massone, Arco. Okrem toho v oblasti Andonno, Taliansko bachol dalšie 8c a to Noia. Následne zamieril do Francúzska do Tenda, kde spravil novú kombináciu spojením ciest Severina Scassa Full metal tecno, 8b/c, a Tecno, 8c/c+, čím vytvoril Tecno metal, 8c+.
Björn Pohl, Švédsko
Prásky v Poľsku
Rafal Moucka spravil dlho očakávaný druhý priestup cesty Prawie wszytko na sprzedaž v oblasti Podzamče. Jej autor je z roku 1993 Mateusz Kilarski a má klasifikáciu VI.7 (8c). Rafal si je istý, že Prawie wszystko... je cesta ťažšia ako ďalšie poľské 8céčka, ktoré vyliezol tento rok Tyranosaurus Rex a Dezintegracja formy. Takto v Poľsku zostáva iba jedna nezopakovaná VI.7 - Nieznosna lekkosc bytu od Piotra Korczaka z roku 1992 v oblasti J. Mamutova. Mateusz Kilarski vyliezol nové bouldrové 8céčko v oblasti Podzamče. Cestu nazval Prowokacja. Začína Czyz nie bije sie koni, 8a+ a pokračuje novým ťažkým traverzom do ďalšieho prásku 7 batow, 8a+. Mateusz dal cestu bez lana a oklasifikoval 8c. O niekoľko dní ju zopakoval s lanom Rafal Moucka a potvrdil obťažnosť. Prowokacja je asi najťažšou bouldrovou sekvenciou v Poľsku. A na záver to najlepšie. Tomaszovi Oleksymu sa konečne podarilo preliezť jeho dlhodobý projekt v Roznowe. Cestu nazval Tysiac kotletow a navrhuje jej klasifikáciu 9a.
Björn Pohl, Švédsko