Singu Chuli, 6501 m
(Jamesák 1999/4)

Marcel Drobný, Jana Hrašnová, Jozef Srogončík - Kapor
ŠK Matterhorn Púchov

Čítal som o tomto kopci asi pred rokom a vŕtal mi v hlave. A tak sme sa rozhodli. Zostava bola istá, osvedčená. Peniaze a informácie o kopci sme akosi naškrabali a 9. apríla 1999 sme sa ocitli v Budapešti na letisku. Let cez Viedeň do Kátmandú bol celkom príjemný. V Kátmandú nás už čakal Kitar – náš budúci sirdár.
Na Nepálskej horolezeckej asociácii sme prebrali podrobnosti o našom kopci. Base camp a dva high campy. Kitar nás tam dovedie, lebo cesta je komplikovaná. Fajn. Materiál z depozitu sme prebrali, nabalili a Kitar si to odnesie. On a traja nosiči nás o dva týždne počkajú v Gorepani. My si obídeme Annapurny cez Thorongla Pass. Do Besisaharu nás doviezol džíp a tam začala naša pešia aklimatizačná púť.

Ráno nad Machapuchare z nášho skalného bivaku. Foto: Marcel Drobný

Po osemdňovom pochode cez krásne zelené údolia, popod mohutné skalné steny a previsy, cez lanové mosty, píniové a rododendrónové háje, nádherné výhľady na Manaslu, Annapurny II, III, IV, po niekoľkých kýbľoch čangu, v dobrom počasí, s komármi a blchami a bez zdravotných problémov sme prekročili sedlo Thorong La (5415 m) a spustili sme sa do iného sveta. Vyprahnutá zem, zelene málo, suché, nekonečné riečiská, skaly a vodopády, pijavice, húsenice, lienky a opice a komáre. Rýchlo hore.

V Gorepani sme si vyzdvihli sirdára a nosičov a vstúpili do Sanctuary po neuveriteľnom množstve schodov hore a dolu. Schodová odyssea. Schody a schody. Kamenné, hlinené z koreňov. Tu sme stretli obdivuhodných japonských dôchodcov v bielych rukavičkách, Kórejcov, Američanov, Francúzov, Nemcov a blbcov smerujúcich do Annapurna base campu.

V Sitre sme oškriabali naše mäso od plesní aj škodcov a prevarili ho v cesnakovej vode, aby ešte chvíľu vydržalo. Klobásky sme spálili, pretože tie už aj mravce obchádzali. Potom nasledovala dedina Bamboo a Machapuchare base camp. Údolie pod týmto nádherným, ale nepovoleným kopcom, je zavalené. Musíme inakade. Spustili sme sa pod južný ľadovec Annapurny, prekľučkovali ho a cez taký vodopádopotok vyšli 150 metrov na peknú trávnatú morénu, kde sme našli príjemnú jaskyňu na bivakovanie. Ráno sa štveráme niekam do neba pomedzi 500-metrové hrboly až do nášho base campu 4900 m. Je šestnásty deň nášho putovania. Postavili sme tri stany, kuchyňu a čerti, varte! Ešte rýchlo k ľadovcu nachytať vodu, lebo o chvíľu už zamrzne a musíme topiť ľad na čaj a polievku na variči. Náš kopec nevidíme, je schovaný za ľadovcom. Sneží. Zaliezame.

Ráno vyrážame na ľadovec Singu postaviť prvý high camp. Ukecali sme dvoch nosičov – samozrejme, nebolo to zadarmo – nech niečo vynesú, aspoň pokiaľ im bude dať, aby sme my neotáčali. A dalo sa. Aj keď som sa prepadol do trhliny a vzápätí aj Kitar, staviame náš výškový tábor až úplne pod záverečnú stenu. Jeden tábor vynecháme. Znovu sneží a zdvíha sa vietor, ale naše staníky nás ukryli.

Ráno sme vstali o piatej, natopili trošku snehu na čaj a pred šiestou sme vyrazili. Prvý nalieza Kapor, potom Kitar, Jana a ja. Nástup bol dosť ošemetný, ale nechali sme si tam zavesené lano na zlanenie pri návrate. Trojkové lezenie v rozbitej, voľnej skale. Šli sme bez lana, aby sme nepúšťali na seba kamene. Ale tie aj tak lietali. Kapor sa ťahal trošku vľavo, my traja stredom a vpravo. Tak, aby sme nešli pod sebou. Nato, že je to málo navštevovaný kopec, tam bolo nechaného veľa materiálu. A zimného materiálu. Býva tu obyčajne sneh a ľad, a nie holá skala. Také holé to nebolo už pár rokov. Ale krásne výhľady vôkol a na obrovskú stenu Annapurny I.

Tak, ako sme naliezali, tak sme sa dostali aj na vrchol. Keď náš čert Sura (nosič), ktorý vyšiel do high campu, zbadal Kapra na vrchole, spustil krik, či skôr rev. Bolo 29. apríla 1999, 8.15 hod.

Po návrate do Kátmandú sme zišli na indické hranice do džungle medzi slony, krokodíly, nosorožce, opice a tigre. Ale domov sme sa tešili. 42 dní je 42 dní – aj v prekrásnom svete, kde životné hodnoty nadobúdajú iné, úplne iné rozmery! Ale bol to úžasný darček k mojím blízkym okrúhlinám.

P.S.: Za finančnú a materiálnu pomoc ďakujeme firmám: Amann Sponit Slovakia, s. r. o. Trenčín, Barum Slovakia, s. r. o. Lúky pod Makytou, GODUR, s. r. o. Lednické rovne, INTERGRA Považská Bystrica, Mukates Poprad, Očná optika Zeliesko Púchov, Temperance Slovensko, s. r. o. Bratislava a ZEWA.