Po dlhej dobe prinášame výborný výsledok z nášho pretekárskeho lezenia. Na majstrovstvách sveta juniorov obsadil 18-ročný Peter Doležaj z Topoľčian výborné 6. miesto! Zabojovali aj sestry Čintalové z Modry, ktoré nám práve z MSJ napísali svoje postrehy. V tomto čísle sa o pretekoch dočítame aj v článku "Letný útek pred zimou" na str. 24 a 25, ale o svetovom pohári v Chamonix a následnom sústredení našich reprezentantov píše ešte v tomto bloku Marek Repčík. Trochu sa nám to prelína, ale nevadí. Okrem toho ponúkame našim čitateľom servis výsledkov z mnohých pretekov, pretože cez leto sa toho zomlelo na stenách dosť.
MS juniorov, Amsterdam
Majstrovstvá sveta v športovom lezení juniorov sa uskutočnili 1. až 3. septembra
2000 v hlavnom meste Holandska, v Amsterdame. Slovenská výprava mala štyroch
pretekárov (Peter Doležaj, Ondrej Švub, Katarína a Zuzana Čintalové) a jedného team
managera, Jirka Švuba. Pretekov sa zúčastnilo vyše 300 mladých súťažiacich z 21
krajín sveta. Atmosféra bola, čo sa týka súťaženia, perfektná, veď
najhorúcejší favoriti nechýbali. Ale so stenou to bolo horšie. Jej previsnutosť bola
len asi štyri metre. Mnohí boli z nej sklamaní a ich tréning "v previsoch"
vyšiel na zmar. No myslím si, že všetci mali rovnaké podmienky a majster sveta by mal
vedieť liezť rovnako dobre v previsoch, ako aj v kolmom. Čím bola stena kolmejšia,
tým krajšie cesty organizátori postavili. Liezlo sa po oblinách, ale aj po lištách a
bolo sa na čo pozerať.
Super výkon predviedol 18-ročný Peter Doležaj, keď sa na prvej kvalifikačnej ceste
ocitol na piatom mieste, spomedzi 62 pretekárov. Na druhej ceste tiež nezaváhal, no
zmohol ho dosť technický krok, ktorý bolo treba poriadne premyslieť už pri obhliadke.
Ale aj 12. miesto z druhej cesty stačilo na postup do finále!! Peťo si možno ešte
teraz neuvedomoval, čo predviedol, no my sme si ho nemohli vynachváliť. Veď už len
samotný postup do finále medzi desiatich najlepších je veľký úspech.
Tesne pred bránami finále zostala stáť Zuzana Čintalová, keď na obidvoch
kvalifikačných cestách bola na 10. mieste. Celkovo z toho bolo 11 miesto, a tak sa so
smolou dostala prvá pod čiaru.
Zuzana: "Liezlo sa mi dobre. Možno som rozhodujúci krok cez hranu v druhej
ceste trochu uponáhľala, mohla som si skôr oddýchnuť, a tak doliezť ďalej. Myslela
som, že budem cítiť deficit lezenia na stene, ale bola som dobre rozlezená na
skalách, tak sa to trochu vyrovnalo. Som so svojím umiestnením spokojná, aj keď si
myslím, že mám na viac."
Ja som bola so svojim výkonom menej spokojná. Na prvej ceste som zvládla prvú kolmú
časť, no po nastúpení do šikminy som sa akosi zamotala nohami aj rukami a ďalej som
už nevládala liezť. Na druhej ceste to už bolo lepšie, keď som preliezla krízové
miesto a obsadila priebežné 15. miesto. Celkovo to bolo 22. miesto.
Mladý Ondrej Švub si tiež prišiel vyskúšať svoje schopnosti na medzinárodných
pretekoch. Ondrej sa nestratil a hneď na prvej ceste podal dobrý výkon, keď v
kľúčovom mieste tečoval chyt na začiatku výlezu a ocitol sa na slušnom štrnástom
mieste spolu s niekoľkými ďalšími pretekármi. Druhú cestu, najmä spodnú časť,
preliezol perfektne, no na konci šikminy ho zastavil silový krok, ktorý bolo treba
riešiť "vykozením" nôh. Celkovo z toho bolo 29. miesto. Ale ukázal nám,
že sa máme v budúcnosti ešte na čo tešiť.
A je tu nedeľňajšie finále a v ňom náš Peter, ktorý na medzinárodných pretekoch
štartoval po prvý raz a hneď postúpil. Určite by nám vedel rozprávať, akú trému
prežíval v izolácii. Predsa len je to finále majstrovstiev sveta! Peťo nastúpil a
bolo vidieť (ako aj na každom inom finalistovi), že mu nie je všetko jedno. Na treťom
chyte sa zastavil poriadne si vydýchol a tým zhodil zo seba trému. Pekne preliezol
prvé kľúčové miesto, druhé, tretie, ešte skok a padol. Potom sme už len čakali a
dočkali sme sa. A čo Peter dokázal? Celkovo 6. miesto na majstrovstvách sveta
juniorov. Skvelý výkon! Ešte raz gratulujem.
Sútaž na rýchlosť sa ukázala ako čisto ruská záležitosť. Z našich sa do finále
dostala iba Zuzana a obsadila 8. miesto.
Na preteky sa dokonca bola pozrieť aj Robyn Erbesfield, ktorá prišla dozrieť na svoju
zverenkyňu útlu Emily Harrington (celkovo druhé miesto). No čo už. Je vidno že má
parádnu trénerku. Že by rástla ďalšia Robyn?
A ešte juniorski majstri sveta v jednotlivých kategóriách v lezení na obtiažnosť:
18 až 19 rokov - Pablo Barbero Alfonso (ESP) a Barbara Bacher (AUT),
16 až 17 rokov - Roman Felix (SUI) a Natalija Gros (SLO),
14 až 15 rokov - Guillaume Glairon-Mondet (FRA) a Kinga Ociepka (POL).
Katarína Čintalová, Modra
SP v Chamonix a sústredenie
Od 12. do 16. júla prebiehal v Chamonix druhý medzinárodný festival lezenia. V
tomto čase sa tu konali všetky druhy pretekov na umelej stene bouldering, rýchlosť aj
obtiažnosť. Informácií je strašne veľa, takže začnem postupne. Od nás pretekalo
päť lezcov - Zuza a Kata Čintalové (SKMK Modra), Andrej Chrastina (Sokol Žilina, a9),
Juro Repčík (Exkrement, Lanex Bolatice) a Marek Repčík (Anatomic).
Do Chamonix prichádzame 11. júla, ubytujeme sa a zaprezentujeme. Pre zlé počasie sa
štvrťfinále nekoná na velikánskej stene na námestí v centre mesta, ale na stene
horolezeckej a lyžiarskej školy ENSA. Súťaží 75 mužov a 55 žien, sú pripravené
dve cesty pre mužov a jedna pre ženy. Zuza, Kata a ja preliezame celé cesty a
postupujeme do semifinále, Juro, 60. miesto, a Andrej 56. miesto, padajú krok a dva pod
vrchom. Cesty boli nezvyklo ľahké, bolo ich preto nutné preliezť celé. Postupuje 47
mužov a 45 žien - snáď rekord v histórii svetového poháru.
Semifinále už prebieha vonku, teplota sa pohybuje od 5° C ráno, do 15° cez obed na
slnku. Väčšina favoritov nezaváha a postupuje obvyklá zostava, nedarí sa Francúzom,
vypadávajú Bindhamerovci (24, 45), Legrand (35), Brenna (11 ). Ja dochádzam ako obvykle
na vytrvalosť spojenú s drobnými chybami, ktoré opatrne, ale isto odoberajú silu.
Celkovo to pre mňa znamená 41. miesto, čo je naozaj bieda.
Ženy majú trať v pravej časti steny, Zuza aj Kata lezú dobre, ale obe sa nechávajú
oklamať čiarou, ktorá označuje chyt za výlezovou hranou. Snažia sa ho doskočiť,
ale on tam nie. Až neskôr sa ukazuje, že tým istým profilom viedlo mužské finále a
označenie chytu tam bolo z neho. Takže dvojičky sa tentoraz nezapreli, zhodne obsadili
41. miesto.
Finále prebieha večer, vonku prší a je zima. Výlezová časť steny je kolmá a bez
akejkoľvek striešky, stena zateká aj zvnútra. Podmienky "hodné" pretekov
Svetového pohára. Ak by sa niečo také stalo inde ako vo Francúzsku, nechcel by som
byť v koži organizátorov. Ale Francúzsko je predsa len lezecká veľmoc a v takej sa
nepatrí sťažovať... Všetko teda ide ďalej, aj keď o regulérnosti by sa dalo hodne
pochybovať.
Mužská finálovka má jeden bouldrový problém, kde padajú Hirayama, Petrenko,
Krivoscheitsev a Petit. Vyriešiť sa ho podarí len Chabotovi, ktorý potom vybojuje
ďalšie takmer tri metre. Prekonáva ho ešte Talian Bernardino Lagni. Kľúčový krok
rieši naopak rukami, pomáha si hranou a po centimetroch sa posúva k ďalšiemu chytu.
Neuveriteľnou silou lezie ďalej, o dva kroky prelieza Chabota a zaslúžene víťazí.
Naozaj lezenie, ktoré sa nedá opisovať, ale ktoré treba vidieť.
Ženská finálovka zateká ešte viac ako mužská, viaceré chyty sú ozaj mokré. S
náskokom víťazí Stephany Bodet pred Martinou Cufar. Pod nimi končí Muriel Sarkany,
ktorá zrejme doteraz nechápe, ako rýchlo z mokrých chytov zletela. Nakoniec je zhodne
s Liv Sansoz na 3. mieste.
Po dni voľna majú začať bouldrové preteky, vonku však vytrvalo prší, takže
všetko sa presúva na neskôr. Pre nedostatok času sa počet bouldrov znižuje zo šesť
na štyri, takisto sa úmerne kráti aj čas na pokusy. V nedeľu občas zasvieti slnko a
konečne sa lezie.
Najmenej sa darí Jurovi, ktorý je v skupine s ťažšími bouldrami a nedáva žiaden.
Andrej a ja sme v druhej skupine a vyliezame 2 a 3 problémy. Jeden krok nám nešiel
vôbec a mňa vlastne stál postup do finále. Oproti minuloročnému Grenoblu však boli
bouldre ľahšie (vtedy stačili 3 topy zo šiestich na finále). Teraz o mnohom
rozhodoval počet pokusov a zóny.
Zuza aj Kata preliezajú 3 bouldre, ale každá iné. Je jasné, že obe mali na štyri
topy. Tentoraz naozaj chyba, stačilo trochu viac zabojovať. Aj tak však mali k postupu
najbližšie a veľmi dlho svietili na tabuli medzi finalistkami. Na ich 17 rokov slušné
výsledky, len aby to s lezením vydržali.
V boulderingu v Chamonix vyhral Salavat Rachmetov a medzi ženami Elena Choumilová,
umiestnenie našich lezcov: 38. M. Repčík, 43. A. Chrastina, 60. J. Repčík, 23. K.
Čintalová, 28. Z. Čintalová.
K výsledkom na pretekoch - určite sa od nás čakalo niečo lepšie, výkonnosť a sila
snáď aj lepší výsledok dovoľovali. Chýbalo trochu viac bojovnosti a menej strnulé
lezenie - Andrej a Juro v open, oddychovať, kde treba a mať viac natrénované - Marek,
poriadne napozerať cestu a neskákať mimo chytov - baby. Ak by išlo všetko rozumne,
mali sme byť určite všetci v semifinále a aspoň dvaja v prvej dvadsiatke. Bouldering
ani nekomentujem, je to záležitosť hlavne sústredenia a hlavy, každý z nás mohol
postúpiť.
Ale aj tak je smutné, ak je prvá dvadsiatka naším vytúženým a už roky
nedosiahnutým cieľom. Výkonnosť však išla vo svete hodne dopredu. Pred pár rokmi
sme na skalách sotva liezli 7c OS a 8a RP, ale v tej prvej dvadsiatke sa občas niekto
objavil (Tóno, Andrej, Ičo). Dnes ide 8a OS, 8b+ aj 8c RP a výsledkom je 41. miesto.
Skala je síce niečo úplne iné, ale ako meradlo sa dá aspoň čiastočne použiť.
Problémom je aj to, že nikto z nás sa však nesústredí len na preteky. Z celkom
jednoduchého dôvodu - neoplatí sa to. Ani Andrej, ani Juro, ani ja si nemôžeme
dovoliť zabiť rok, alebo dva tréningom (toľko by mohlo stačit) s neistým výsledkom
a nevyliezť nič na skalách. Veď za 8b+, prípadne 8c pretrápené ľubovolným
štýlom je šanca byť v reprezentácií, mať 50 tisíc a celkom dobrý východiskový
bod pre sponzorov. Tí totiž do výkonnosti veľmi nevidia a zaujíma ich hlavne to, čo
sa píše v časopisoch. A majú zo svojho pohľadu úplnú pravdu. Nacvičovanie na skale
je však časovo veľmi náročné a väčšinou to rozbije celý tréningový systém.
Za porovnateľný a podľa mňa občas lepší výkon na pretekoch SP (do tej dvadsiatky)
nie je a nebude nič, nanajvýš sa dozviete, že tu už boli oveľa lepšie výsledky. A
to je vcelku slabá motivácia. Navyše stále máme veľké rezervy vo vytrvalosti
- nik z nás nie je schopný spraviť viac ako 30 vyrovnaných krokov. A tomu veľmi
nepomôže rozlezenie, ani lepšia hlava - cesty na SP majú od 40 do 60 krokov,
väčšinou bez oddychu. Natrénovať niečo také u nás sa dá najbližšie v
Havířove, čo až tak najbližšie zase nie je. Tažko si môžeme dovolit byť tam tri
až štyrikrát týždenne.
Takže to boli výhovorky "prečo to nejde lepšie". Radšej naspät do
Chamonix. Neslávne sme dopretekali a už bez Andreja, ktorý sa musel vrátiť, padáme z
upršaných kopcov do tepla, kde je plánované sústredenie pretekárskeho
reprezentačného družstva. Ešte večer po pretekoch lezieme na skalách v Orpiere, kde
sa k nám pridala Peťa Tomanová, ktorá tentokrát nepretekala, a Paľo Tomka so svojim
autom. Druhé auto dodal Juro Gondžúr, ktorý s nami celý pobyt absolvoval, za čo mu
takisto patrí úcta a vďaka.
Cieľom sú francúzske oblasti, kde čo najmenej svieti slnko. Lezieme viac-menej
tréningovo a až na malé výnimky nič nenacvičujeme. Z vylezených ciest, keďže
nikomu nešlo o top výkony (snáď okrem dlhočizného 7c, Symphonie Amere, ktoré
preliezla Zuza Čintalová), uvádzam len klasifikácie bez názvov. Nakoniec, keď sa
trénuje, je jedno, ako sa čo volá. Kata - 7b+ PP, 7a+ Flash. Peťa - 7b+ RP, 7a OS, 7b
PP. Zuza - 7c PP, tri 7b+ PP, 7a+ Flash. Juro 8a OS, viacero 7c OS. Marek - dve 8a OS, 8a
Flash, viacero 7c OS, 8a PP.
Okrem toho samozrejme veľa ciest v nižších stupňoch, lezenia toľko, koľko dovolila
koža na prstoch. Takéto sústredenie sa ukazuje ako dobrá vec, vzájomná motivácia a
snaha liezť čo najlepšie sú úplne jasné. Trošku bol problematický výber oblastí,
každému sedí niečo iné a je zrejmý aj rozdiel medzi oblasťou vhodnou pre chalanov a
pre baby. To sa však očakávalo a myslím, že aj vyriešilo. Ideálom by boli
megaoblasti typu Siurana a El Chorro, ale tie sú predsa len kúsok od ruky. Myslím, že
peniaze za naftu na tých pár kilometrov navyše boli investované celkom dobre. 30.
júla balíme a odchádzame domov, zostáva len Juro, ktorý tu chce liezť ešte tri
týždne. Ja sa cestou nechávam zaviezť do Rätikonu. Z desiatich daždivých dní sú
dva pekné a trochu ešte lezieme.
No a po mesiaci opäť doma, kde takmer nespoznávam rodné Višňové. Štyri nové cesty
a kopec variantov. Narýchlo musím zháňať aktuálneho sprievodcu, alebo niekoho, kto
sa tu aspoň trochu vyzná.
Takže približne takto to bolo. A aby nebola porušená štruktúra správneho článku v
lezeckom časopise, treba sa pod'akovať sponzorom, hlavne SHS JAMES za štartovné,
cestovné na preteky a sústredenie. A možno aj horeuvedeným v zátvorkách za menami.
Marek Repčík
Výsledkový servis
Impuls 2000, Havířov, 13. - 14. 5. 2000, 1. Tomáš Mrázek, 2. Tomáš Doubravský a Petr Solanský, najlepší od nás 7. Martin Eckert. Medzi ženami 1. Věra Kotasová, 2. Sylvie Nagyová a 3. Jitka Kuhn-Gaberová. Preteky mali byť pôvodne zarátané aj do Slovenského pohára, ale pre nízku účasť lezcov zo Slovenska zarátané nebudú.
Majstrovstvá ČR na rýchlosť, Police nad Metují, 1. 6. 2000, muži - 1. Daniel Kadlec, 2. Jiří Koutský, 3. Michal Mitter, ženy - 1. Lenka Trnková, 2. Martina Kadlecová, 3. Renata Tomanová. SP v boulderingu, Millau, Francúzsko, 1. - 4. 6. 2000, muži - 1. Pedro Pons (ESP), 2. Daniel Andrada (ESP), 3. Daniel Dulac (FRA), ženy - 1. Elena Choumilová (RUS), 2. Cecile Leflem (FRA), 3. Myriam Motteau (FRA), 5. Věra Kotasová (CZE). SP v boulderingu, Mníchov, Nemecko, 4. - 6. 8. 2000, muži - 1. Pedro Pons (ESP), 2. Daniel Dulac (FRA), 3. Salavat Rachmetov (RUS), ženy - 1. Marietta Uhden (GER), 2. Sandrine Levet (FRA), 3. Annatina Schultz (SUI), 6. Věra Kotasová (CZE).
SP v boulderingu, Grenoble, Francúzsko, 1. - 3. 9. 2000, muži - 1. Pedro Pons (ESP), 2. Daniel Dulac (FRA), 3. Jerome Meyer (FRA), ženy - 1. Liv Sansoz (FRA), 2. Tanja Bauer (GER), 3. Sandrine Levet (FRA), 15. Věra Kotasová (CZE). Rock Master, Arco, Taliansko, 9. - 10. 9. 2000, muži - 1. Jevgenij Ovčinnikov (RUS), 2. Yuji Hirayama (JAP), 3. Christian Bindhammer (GER), ženy - 1. Muriel Sarkany (BEL), 2. Liv Sansoz (FRA), 3. Martina Cufar (SLO), v bolderingu prekvapujúco vyhrali Tomas Oleksy (POL) a Natalia Noviková (RUS). SP v boulderingu, Rovereto, Taliansko, 15. - 16. 9. 2000, muži - 1. Salavat Rachmetov (RUS), 2. Christian Core (ITA), 3. Chris Sharma (USA), 24. Andrej Chrastina, ženy - 1. Sandrine Levet (FRA), 2. Olga Bibik (RUS), 3. Liv Sansoz (FRA), 5. Věra Kotasová.
Jesenný kalendár pretekov
Pretože sa niektoré termíny menili, uvádzame aktuálny stav kalendára:
7.- 8. 10. 2000, MS seniorov, Mníchov, Nemecko
14. - 15. 10. 2000, Praha - Brumlovka, zarátané do Slovenského pohára
21. - 22. 10. 2000, M Slovenska juniorov, Zlaté Moravce
21. - 22. 10. 2000, Český pohár, Choceň
4. - 5. 11. 2000, M Slovenska seniorov, Košice
17. -19. 11. 2000, SP, Kranj, Slovinsko
25. - 26. 11. 2000, M ČR, Praha - Ruzyň