Marián Šajnoha
riaditeľ Horolezeckej školy JAMES
Tridsiateho júna 1990 rozhodnutím zhora po 32 rokoch činnosti musela Telovýchovná škola ČSZTV radikálne zmeniť svoj vzdelávací charakter. Pre horolezecký šport to znamenalo, že sa skončilo pôsobenie profesionálneho pedagogického pracovníka pre organizáciu a odborné vedenie cvičiteľských kurzov pre horolezectvo a aj ďalšie príbuzné odvetvie - turistiku. Táto skutočnosť, vtedy iba pár mesiacov jestvujúci SHS JAMES, nezastihla nepripravený: 11. júla 1990 výkonný výbor rozhodol zriadiť Horolezeckú školu JAMES ako špeciálne vzdelávacie zariadenie pre potreby svojej členskej základne. Pre určité vzdelávacie podujatia však od počiatku mala byť škola prístupná i nečlenom.
Schválený štatút školy presne vymedzil oblasti vzdelávania: základné horolezecké kurzy, kurzy cvičiteľov, inštruktorov, trénerov a rozhodcov, kurzy pre výškových pracovníkov horolezeckou technikou a predpokladal aj poriadanie kurzov pre iné organizácie. Pre svoju činnosť získala škola zákonom predpísanú akreditáciu od Ministerstva školstva SR a stala sa tak oficiálnou vzdelávacou inštitúciou.
"Šéfom" školy sa stal M. Šajnoha, bývalý učiteľ Telovýchovnej školy a jeho predchádzajúce skúsenosti umožnili vcelku hladký rozbeh novej činnosti v spolku JAMES. Od počiatku (a až doposiaľ) zabezpečenie kurzov bolo závislé na zostavení tímu externých učiteľov, ktorí okrem pedagogických schopností museli prejaviť aj mimoriadny entuziazmus, pretože finančné postavenie spolku a tým aj jeho školy nebolo závideniahodné. Postupne sa vytvoril 15-20 členný externý pedagogický zbor školy a jeho členovia potom na vlastnú dovolenku a spočiatku takmer celkom zadarmo prichádzali na kurzy venovať sa iným. Nemôžem neuviesť, že najvážnejším takýmto spolupracovníkom školy po celých 10 rokov jej jestvovania je Tibor Šnajdár. Pravdaže veľa záslužnej práce odviedli, alebo ešte stále aj robia Z. Demján, I. Raffaj, Š. Kačmáry, G. Haak, M. Červienka, K. Juríček, Zdeno Zeman, P. Kutej, M. Cermák, MUDR. A. Peržeľová, MUDR. B. Vopálenský, M. Dzuroška, J. Matlák, M. Rak, F. Piaček, J. Janda, S. Melek, v oblasti "výškarských" kurzov potom I. Kluvánek, Ján Zeman.
Vzdelávacie podujatia Horolezeckej školy JAMES odštartovali kurzy inštruktorov a hneď na jeseň 1990 sa rozbehli aj kurzy výškových pracovníkov. Hoci podľa vnútorného poriadku spolku JAMES môžu kurzy cvičiteľov poriadať aj oddiely a kluby, prakticky ich vôbec nerobia, a tak škola od roku 1993 zaradila aj tieto kurzy do svojho programu. Naostatok od roku 1994 pribudli do programu školy základné kurzy pre najširšiu vrstvu členov JAMESu, ale aj nečlenov spolku, čo vlastne bola reakcia na útlm základného metodického nácviku v oddieloch a kluboch. Postupne sa ustálila optimálna frekvencia jednotlivých vzdelávacích aktivít: kurzy cvičiteľov sa poriadajú každoročne (a vždy sú plné), kurzy inštruktorov sa otvárajú každý druhý rok (s minimálnou účasťou 8 - 10 účastníkov), základné kurzy na skalách a osobitne vo veľhorách prebiehajú každoročne v počte 8 - 10 akcií. Kurzy pre výškových pracovníkov vrátane preškolení sa otvárajú takisto každoročne podľa záujmu prihlásených. Za celé obdobie pôsobenia školy sa usporiadali aj dva kurzy pre rozhodcov pretekov v skialpinizme a je iste zaujímavé spomenúť, že za celý čas sa neuskutočnil ani jeden kurz pre trénerov, hoci tréningový proces vo výkonnostnom, osobitne však vrcholovom lezení sa odohráva - podľa všetkého bez odborného vedenia trénerov. Pri už spomínanej frekvencii kurzov v súčasnosti ročne prejde základnými, cvičiteľskými a inštruktorskými kurzami viac ako 200 účastníkov, kurzami pre výškarov vyše 300, takže asi 500 frekventantov prejde každý rok "bránou" Horolezeckej školy JAMES. Myslím, že je to dosť úctyhodné číslo, pre vzdelávaciu inštitúciu, ktorá teraz zamestnáva dvoch polúväzkových pracovníkov s mesačným objemom miezd spolu cca 8000.- Sk btto.
Ekonomická filozofia školy bola určená výkonným výborom a potvrdená aj valnými zhromaždeniami spolku JAMES a v súčasnosti vyzerá takto - kurzy cvičiteľov a inštruktorov sú dotované z rozpočtu spolku asi 50 % nákladov, základné kurzy sú finančne vyrovnané a kurzy výškových pracovníkov sú ziskové. Od roku 1992 do konca roku 1999 škola priniesla do spolkovej kasy celkom 2 072 000.- Sk čistého príjmu. Z týchto prostriedkov sa škole vrátilo približne 5 % ako príspevok na rozvoj jej materiálovej základne.
Ostaňme chvíľu ešte pri číslach. Za 10 rokov svojho pôsobenia absolvovalo metodické kurzy Horolezeckej školy 44 inštruktorov, 112 inštruktorov prešlo preškolením, 129 cvičiteľov a 23 rozhodcov pre súťažné disciplíny. V oblasti základných kurzov absolvovalo 284 účastníkov letný horolezecký kurz, 83 zimný, 163 kurz lezenia na skalkách a 71 kurz skialpinizmu. Kurzy a preškolenia pre výškových pracovníkov absolvovalo viac ako 900 účastníkov.
Škola nemá svoje špecializované pracovisko ani v horách ani v oblasti iných lezeckých terénov. Svoju vzdelávaciu náplň vykonáva v prenajímaných priestoroch, ktoré slúžia hlavne iným účelom a tento fakt neprospieva kvalite vyučovacieho procesu. Akú-takú strechu nad hlavou získala škola na Brnčalovej chate, vďaka pochopeniu chatára J. Gantnera. Tu aspoň v obmedzenom rozsahu môže škola budovať bázu horolezeckého materiálu, vybavenie audio-vizuálnych prístrojov, literatúry, učebných pomôcok. Aj tak iba s ľútosťou môžeme sa pozerať na podmienky v akých pracuje napr. Hochgebirgschule Naturfreunde v Kaprune a viaceré iné školy. Nie že by neexistovalo riešenie. Iba zatiaľ tento problém dosť presvedčivo neoslovil tých, ktorí o tom môžu rozhodovať.
Na druhej strane zas teší, že sa zriadilo a rozvíja INFOcentrum JAMES, ktorého knižný a časopisecký fond, ale i ďalšie informačné dáta do značnej miery nadväzujú, dopĺňajú a prehlbujú vzdelávacie zámery a programy školy. Učiteľ môže nájsť uspokojenie a zmysel svojej práce vo finančnom ocenení a v radosti svojich žiakov zo získaných vedomostí a skúseností, ktoré im odovzdáva. Učiteľa Horolezeckej školy JAMES zatiaľ uspokojuje predovšetkým tá druhá možnosť. Asi je to dobre, že jamesácki učitelia dokážu pracovať s ideálmi, na ktorých JAMES pred skoro 80 rokmi vznikol. Poprajme škole a jej učiteľom, aby to tak bolo aj v budúcich rokoch.
Na sekretariát SHS JAMES prichádzajú ohlasy na podujatia Horolezeckej školy JAMES. Doteraz boli všetky pozitívne. Namiesto zdravice jubilantovi uverejňujeme jeden z nich: Hore zdar, inštruktori!
Kde bolo, tam bolo, kde sa voda vodopádmi liala a kde sa obrovské žulové skaly nachádzali, bola chalúpka - Téryho chatou volaná. A v tej chate, čuduj sa svete, skupina mladých, horolezeckého umu chtivých ľudí bývala. Či budete veriť, alebo nie, ale nebolo to ani veľmi dávno, ba ani dávno to nebolo, ale bolo to v roku 1998 na jeseň. Asi takto rozprávkovo by som mohol začať toto POĎAKOVANIE za prežitý týždeň horolezeckého kurzu, ktorého som sa zúčastnil, pretože jedine ako rozprávka sa mi zdajú spomienky na tú atmosféru a rozprávania, ktoré som tam pocítil a vypočul. Nepatrím medzi mladých nadšencov tohto športu, ktorí, pevne verím, začnú vytvárať nové medzníky tvorby výkonov a ani z hľadiska perspektívnosti som si nekládol ciele, pre ktoré by mi bolo potrebné zúčastniť sa takéhoto kurzu. K prežitiu tohto týždňa ma viedla skôr potreba oddychu v prostredí mne blízkom a hlavne pokojnom, a tak sa mi naskytla možnosť spojiť príjemné s užitočným, keď mi v oddieli povedali, že absolvovanie kurzu je potrebné.
Nedá mi nenapísať, že moje očakávania boli prekročené. Všetko, čo som vypočul, bolo veľmi zaujímavé, či už išlo o veci výzbroje, výstroja, názvoslovia, histórie, techniky, bezpečnosti a pod. Veľmi som sa však tešil na Vaše rozprávania, p. Šajnoha, ktoré mi učarili hádam najviac nielen obsahom, ale i rozprávačským umom. Na záver, prosím, tlmočte moje úprimné poďakovanie a ostatným inštruktorom-horolezcom, ktorí nám otvorili brány, verím, že dlhoročného lezenia. A ako to už býva, kde veľa dobrých ľudí je, tam všetkým dobre je. A tak to bolo i na Téryho chate v tie možno trochu upršané dni a je iste dodnes a nie len tam. A na konci rozprávky je karabínka, ktorej cink zvoní dolinou až dodnes, ak neutíchol.
Ahoj, Dodo Durbák, Poprad (skrátené)