text: Katarína Fickuliaková
foto: Rasťo Šulík
Hlboký výdych, odlepiť sa zo zeme, pár temp, doliezam na vrchol. Už sa len prepágať nejako cez hranu. No moment, kde sú chyty? To sú oni? To nič, k čomu som sa prilepila iba silou vôle? Zarvi!!! Ale za čo? Chytajte ma, skáčem.
|
Odhodlaj sa! Postav sa na ten biely fľak po poffe. Kam presne? To je jedno. I tak tam nič nie je. Napínajú sa svaly až po najposlednejšie vlákno v nohe, nechty sa zúfalo vrývajú medzi kryštáliky piesku. Už len preniesť váhu na ten fľak pri páse, postaviť sa a máš to. Prečo len neviem zmobilizovať tie svaly? Akoby ani neboli moje. O pár sekúnd a niekoľko smiešnych poskokov neskôr padám odkiaľ som prišla.
Znie to dostatočne zúfalo? Dúfam, že ste sa práve rozhodli vyraziť, aby ste zistili, že to predsa všetko je iba hračka. Možno sme neschopáci, no pre nás to hračka nebola. Všetko nás však neuveriteľne tešilo, vrátane hodnotenia niektorých našich úspechov, ktoré patrili stupňami asi tak niekam do materskej škôlky. Avšak pre nás to boli ohromné „prásky“ a zdvihli nám sebavedomie.
Radi by ste vedeli o čom tu píšem? Pieskovcové kamienky roztrúsené po brezovo-borovicových lesoch okolo FONTAINEBLEAU sú určite európskym rajom boulderistov. Vynikajúca atmosféra priam núti k lezeniu. Zriedkavosť ideálnych podmienok (sucho a zima) šetrí tie najťažšie problémy pre domácich borcov. Načo by ste sa však snažili o veľmi nepravdepodobný svetový výkon, ktorého si i tak nikto nepovšimne (a ktorý vám takmer nikto neuverí), keď všade naokolo sú množstvá prístupných kamienkov, ktoré čakajú iba na vaše prsty (i nohy).
Pár dobre mienených rád:
- zoberte si veľa mádža – možno vám nepomôže, ale aspoň ukľudní;
- vyrobte si poff – do trička nasypte zmes mádža a kolofónie, pevne to zviažte do
guličky a vždy, keď si neviete rady, trieskajte ním po skale - budete vyzerať
dôležitejší;
- zaobstarajte si crash pad, teda po našom matrac – dva týždne dopadov nie sú pre
kĺby slasťou; okrem toho sa na ňom dá i dobre vegetiť;
- Peťo Kajan má sprievodcu – síce vo francúzštine, no už ste určite prekonali i
väčšie problémy;
- pribaľte si množstvo cesnaku na regeneráciu boľavej kože – po dvoch/troch dňoch
lezenia sa väčšinou objavia malé červené a nesmierne boľavé stopy snahy
uplynulých dní;
- myslite i na mäkké lezečky – v tvrdých rajbasy naberajú riadne grády.
Na záver upozorňujem, že všetky tu popísané pocity sú výsledkom mojej lezeckej neschopnosti a nemajú nič spoločné s pocitmi ostatných účastníkov výjazdu.
