Erik Švab
Francúzi tento rok zabili dve muchy jednou ranou: v januári zorganizovali už desiaty
ročník tradičného mítingu vo Fourel a v tých istých dňoch zaradili do programu aj
prezentáciu a záverečnú ceremóniu udeľovania najdôležitejšej horolezeckej ceny na
svete: Piolet d`Or, Zlatý čakan. Aby nám to všetko neušlo, aj SuAlto vyslalo
vyslanca, ktorý sa pokúsil vyliezť všetko, čo sa dalo, a ktorý sa mal hlavne starať
o zabezpečenie priameho internetového prenosu spolu so skupinou, ktorá podporovala
Tomaža Humara počas jeho výstupu na Dhaulágirí. Prenos sa nakoniec
podaril, čo je znakom toho, že nové technológie sa v horolezeckom svete presadzujú vo
veľkom štýle.
Takže môžeme konečne predstaviť kandidátov na ulovenie trofeje: začneme Slovincom
Humarom, ktorý svojím sólovým výstupom v južnej stene Dhaulágirí vzbudil záujem
vo všetkých domácnostiach pripojených na WorldWideWeb. Jeho hrdinský čin totiž
sledovala posádka telematických expertov, ktorí zo základného tábora vysielali
správy a fotografie do centrály v Slovinsku, odkiaľ sa z jej webovskej stránky
šírili informácie do celého sveta. Prenos bol vynikajúcim príkladom, ako sa z málo
medializovaného športu môže stať udalosť sledovaná v celosvetovom meradle, čo
potvrdzuje aj 1 700 000 návštev na Humarovej stránke v deň D. Aj keď preskočíme
tento technologický cirkus, Humarov výkon zostáva dobrým dôkazom toho, ako
talentovaný horolezec ochotný riskovať svoje väzy môže pokoriť obrovskú a
náročnú himalájsku stenu.
Ďalším takýmto internetovým prenosom s vlastnou stránkou bol firmou North Face
výdatne sponzorovaný výstup severozápadnej steny Great Trango Tower (6287 m,
obtiažnosť 5.11/A4), ktorého sa zúčastnili Jared Ogden, Mark Synnot a Alex Lowe,
neskoršia obeť lavíny na Šiša Pangma. Členovia partie T. N. F. sa neukázali
bohvieako sympatickí a treba povedať, že viacerým sa nepozdával hlavne Mark Synnot,
ktorý sa vo svojej prezentácií nechal počuť, ako po celodennej drine a lezení musel
(musel!) každý večer po tri hodiny dopĺňať ich stránku (www.quokka.com),
v tých dňoch samozrejme veľmi navštevovanú. „Nadplácaní“ firmou North Face, s
permanentným internetovým spojením, úbožiaci, museli ťukať do klávesnice na konci
každého božieho dňa. Úprimne povedané, mnohým sa to zdalo smiešne zveličené v
porovnaní s tým, čo sa stalo Rusom, ktorí vyliezli rovnako ťažkú stenu s menej než
polovicou ich financií, ale mali tú smolu, že prišli o dva týždne neskôr. Aby sa
Rusom príliš neublížilo a zároveň zostalo nad hviezdy jasnejšie, že Američania
boli tí prví (viď vlk nažratý, koza celá), boli na kandidátku napísaní dokopy.
RUSSIANS ON THE MOVE
Rusi sú na ťahu. Vráťme sa však trocha dozadu. Už pred časom to predpovedal
slovinský lezec Silvo Karo, expert v lezení bigwallov, ktorý okrem iného povedal: „V
najbližších rokoch budú históriu horolezectva písať Rusi - po rozpade Sovietskeho
Zväzu objavili svet a teraz, keď majú možnosť viacej cestovať, čoskoro vezmú veci
do vlastných rúk“. Pomaly mu treba začať veriť, ruské úspechy siahajú od nových
ciest v oblasti Mont Blancu (Grandes Jorasses, Dru, Grand Capucin), cez zimné cesty v
oblasti Ak Su, veľké himalájske steny – Changabang, Thalay Sagar, ďalej Great Trango
Tower, až po tohtoročný pokus na Jannu. Vo všeobecnosti sú to stále tie isté mená:
Babanov, Košelenko, Šabalin, Klenov, Ruchkin, Odincov, ktorí sa na západe predstavili
svojím úsmevným a takmer krvavým súperením v horolezectve. Ale teraz… Teraz sa
chytajú najdôležitejších stien na svete, takže odteraz to tvrdíme aj my: čakajte
od Rusov samé veľké veci.
Na mítingu v Argentiere la Bessée ich tiež bolo neúrekom - tím, ktorý spravil cestu Eclipse
na Great Trango Tower (Odincov, Košelenko, Potankin, Samojlenko), Klenov a jeho
grupa bláznov z Thalay Sagar (sám dostal minulý rok ocenenie za prelezenie Windblade
a Whimp), Valerij Babanov so svojím sólovým výstupom na Grandes Jorasses
(Jamesák 1998/3).
A ČO OSTATNÍ?
Zostávajú nám traja Španieli (Silvia Vidal, Pep Masip a Miguel Puigdomenech) zo strmej a vysokánskej steny na Amin Brakk v Pakistane, ktorí za mesiac načrtli preťažkú cestu v skale s obtiažnosťou do 6c+ a A5 vo výške takmer 6000 metrov (žeby najťažšia technická cesta mimo Európy a severnej Ameriky?…Aach!). Na tom istom lane bola naviazaná aj Silvia Vidal, jedna z mála žien, ktoré boli kedy kandidované na Piolet d`Or. Na svojom konte má nemálo ťažkých ciest, vrátane El Capitana. Poslední sú dvaja Francúzi: Sebastian Foissac a Lionel Daudet, ktorí vyliezli novú cestu na Burkett Needle na Aljaške, s povinnou obtiažnosťou 7a+ (tentokrát bez nejakého toho spojenia s Internetom). Táto veža vysoká 3000 m už bola predtým dva razy prelezená.
KTO VYHRAL?
Za favoritov ich nepovažoval nikto, ale porota na čele so sympatickým Christophom
Profitom zložená na 90% z Francúzov a značne ovplyvnená kolegami z Montagnes Magazine
(hlavný sponzor), sa rozhodla udeliť trofej francúzskemu tímu. Sám Christophe Profit
pred udeľovaním cien uznal, že všetci kandidáti dokázali veci preveľké, ale
zároveň dodal, že porota rozhodla srdcom. Aj keď by sme sa chceli vyhnúť polemike,
mnohým horolezcom sa zdá, že cenu nechceli dať Humarovi a jeho výstupu, pretože bol
príliš riskantný, pretože ju už vyhral alebo možno preto, že nedosiahol vrchol.
Keď si uvedomíme, že Thalay Sagar bol ocenený minulý rok, je možné, že chceli
oceniť výkony, ktoré predvádzali ostatní účastníci (dlhší čas v stene,
kapsuľový štýl, vysoké obtiažnosti, ale málo toho skutočne nebezpečného). Ale v
takom prípade mali skôr cenu dostať dve cesty na Great Trango Tower, kvôli dĺžke,
veľkej nadmorskej výške a obtiažnostiam. Trango Tango, ako ho niektorí nazývajú,
mohol byť predmetom udelenia ceny nielen za prvovýstup najvyššieho big-wallu na našej
planéte, ale aj ako spomienka na Alexa Loweho, jedného z najvšestrannejších
horolezcov posledných rokov, ako cena útechy pre Rusov, ktorým vyfúkli vrchol spred
nosa ich odvekí rivali, alebo ako uznanie, že tieto dve cesty boli náročnejšie ako
ostatné, “nominované” v rovnakej kategórii.
Dúfam, že som v kritike kandidátov na Piolet d`Or nebol príliš tvrdý, ale v
presvedčení, že hovorím aj za mnohých horolezcov, želám si, aby sa budúci rok
porota nenechala priveľmi ovplyvňovať národnosťou zúčastnených.
Zo Su Alto 3 preložila Irena Lányiová