Vtedy na d'Angle
(venované pamiatke Ondreja Pochylého a Jara Jaška)

(Jamesák 2000/4)

Rudo Hajdučík

Pamätám sa na obdobie mojich lezeckých začiatkov, keď sme z času na čas snívali nielen o voľných prelezoch starých ciest, ale aj o nejakom tom prvovýstupe, na ktorý by sme boli hrdí. Dnes nie som hrdý na prvovýstup, ale na obdobie, v ktorom som mal šťastie na správnych ľudí, čo dali mojim myšlienkam a aktivitám iný rozmer.

Šťastie, ktoré nás vtedy neopustilo sa odvrátilo od Jara na Evereste a od Ondreja nedávno v Tatrách. Verím, že pokračujú v lezení aj v Horách Večnosti a všetko ostáva ako bolo. Zmenila sa iba forma bytia. Tu je spomienka z môjho denníka spred niekoľkých rokov, z cesty, ktorá v nás zanechala silné zážitky a v ktorej sme mali dostatok šťastia.

Piatok 13. 7. 1984
Po noci s boľavou hlavou na bivakovacej chate Fourche sme rozhodnutí vyraziť, aj keď sa prevaľujú hmly a je zima. Včera večer a cez noc to vyzeralo oveľa horšie. Chatár Hugo nás upozorňuje na možnosť zlého počasia. Prinajhoršom si lepšie nakukáme náš problém a vynesieme si tam matroš. Na ľadovci sa trápime. Po prechode Cool Moor a kotla Brenvy sme okolo obeda pod stenou. Prebaľujeme. Zrazu sa roztrhla hmla a vidno celý náš problém. Je to FASA. Za nejaké dve-tri hodiny sme pri okrajovke a začíname naliezať do steny tam, kde začína Bonatti a Poliaci. Je to poriadna šotolina, ale našťastie do steny už nesvieti slnko a nič nepadá. Strašne sa trápime, sme naťažko a pripadá mi to ako burlaci na Volge. Do večera sme urobili asi 5 dĺžok a bivakujeme na celkom peknej polici. Celý deň bola pohoda

Sobota 14. 7. 1984
Vstávame až okolo 7:00. Včera sme varili skoro do polnoci, a tak sme si trošku schrupli. Dnes by bolo dobré zabivakovať skôr. Je krásny deň a zabúdame na upozornenie chatára o zlom počasí. Najskôr lezieme s batohmi, potom ich ťaháme. Sme pomalí a uvažujeme, či nenechať nejaký matroš a neodľahčiť. Obavy z očakávanej strmosti a problémov nám to zatiaľ nedovoľujú. Celý deň nejeme ani nepijeme. Ráno sme zďobli, čo ostalo od večere a tešíme sa na bivak. Polica je mizerná, nohy trčia do doliny. Žiaden sneh, žiadna voda. Nie je z čoho variť. Veríme, že ráno bude  dobré počasie a niekde na polici nájdeme sneh. Pánbožko bude s nami. Veď vycestovať z gubernie je poriadny problém a hádam sa nevrátime bez poriadnej cesty.

Nedeľa 15. 7. a pondelok 16. 7. 1984
Na počudovanie sme sa vyspali celkom dobre. Prvé pohľady na oblohu naznačujú neplechu. O siedmej to vypuklo. Dážď, sneh, krúpy. Robíme si prístrešky. Zostávame sedieť a čakáme. Naše goretexy nám veľmi pomáhajú a teraz neľutujeme investície. V stene sa ženia čerti a postupne nám voda zateká poza rukávy až na telo. Optimizmus klesá. Myslíme si, že po vylezení zopár ťažkých dĺžok by to malo povoliť (až na zemi si uvedomujeme nelogickosť). Okolo obeda varíme (vody už máme dostatok) a čakáme. Prúdy vody silnejú, a keď nie voda, tak sneh. Sme premočení a teplota klesá. Je niečo okolo dvoch hodín poobede a my sa neradi rozhodujeme zlaniť. Zlaňujeme naraz 90 m. Sú s tým patálie. Zaseknuté lano, pomotané lano. Ondrej schytal na jednom štande poriadny loker a trochu je otrasený. Pod stenou sme za tmy. Blúdime medzi trhlinami a na mieste, kde sme v piatok prebaľovali matroš, si konečne varíme čaj a niečo jeme. Ako to už býva, búrka skončila. Je krásna noc. Mesiac a mráz. Napadlo dosť nového snehu. Pomaly začíname baliť. Nie je už kde sa ponáhľať. Naraz obrovská rana. Myslel som si, že sa vyrútilo nejaké lietadlo. Ondrej zakričal: „Lavína“ ! Zlomok sekundy sa pozeráme a uvedomujeme si, že nás zasiahne. Je to obrovský mrak. Bežíme do svahu. Nestíham si ani odopnúť batoh. Ondrej s Jarom sú naviazaní na lane a revú po sebe. Lano sa zaseklo. Hádžem sa na zem, Jara s Ondrejom už nevidím. Lapajúc po vzduchu si zakrývam ústa a čakám. Tma, šuchot, vietor. Bola to iba tlaková vlna s prašanom. Čelo lavíny nás nechytilo, zastalo na mieste, kde sme varili. Pocity, keď sa to na nás rútilo, si každý necháva pre seba. Keby sme vyrazili o minútu skôr...S malou dušičkou prechádzame kotol Brenvy a keď stúpame zo svahu Col Moor, opäť známa rana. Lavína. Padla päť minút potom, ako sme prešli kotol. Šťastie stojí pri nás. To je dobré znamenie. Ráno o šiestej sme na Fourchi. Ako nás privítal chatár Hugo, to je rozprávka. Čaj, whisky, rezeň .... Dáva všetkým na chate najavo, že sa pokúšame o novú cestu. Poobede odchádzame do doliny nabrať energiu na druhý pokus.

Druhý pokus sa vydaril. Prvovýstup Diretisima juhovýchodnou stenou piliera D´Angle na Mont Blanc 19 - 22. 7. 1984.