Marián Šajnoha
Začiatkom júna 2000 Klub slovenských turistov (KST) oznámil chatárom a ostatným dvom spoluvlastníkom Slovenskému horolezeckému spolku JAMES a Slovenskému lyžiarskemu zväzu (SLZ), že tatranské chaty vyníma zo správy spoločnosti Slovenské karpaty s.r.o., ktorú v roku 1991 na tento účel založili všetci traja spoluvlastníci chát a včleňuje ich pod správu spoločnosti TURSERVIS s.r.o., ktorej je KST 100 % vlastníkom. Svoje rozhodnutie zdôvodnili iba tým, že Slovenské Karpaty stratili ich dôveru a že takto chcú uplatniť svoj majoritný vlastnícky podiel na tatranských chatách (66 %).
20. novembra 1998 dvaja členovia VV KST Dušan K. a Ing. Eva Š., ktorí sú čisto náhodou zároveň konateľmi TURSERVISu, za prítomnosti ďalšieho predstaviteľa KST Ing. A. Machatu viedli rozhovor o tom, ako odstrániť JAMES z účasti na správe tatranských chát. Rozhovor sa odohrával pred začiatkom valného zhromaždenia Slovenských Karpát a jeho aktéri boli presvedčení, že ich pri tom nikto nepočúva.
Tatranské chaty do spoločnej správy prevzali KST, JAMES a SLZ v roku1991 ako následníci bývalého KSTL. Títo zriadili pre správu chát spoločnosť Slovenské Karpaty s 33 % podielmi, nakoľko majetok chát de jure nejestvoval: v evidencii nehnuteľností (EN) ani jedna chata nebola zapísaná na žiadneho vlastníka!
Začalo sa úsilie o získanie podkladov pre zápis vlastníctva na troch staronových vlastníkov, pričom tí medzi sebou rozpútali zápas o určenie podielov na tomto vlastníctve. JAMES vychádzal zo skutočnosti, že chaty sa nachádzajú vo vysokohorskom prostredí a slúžili a slúžia predovšetkým horolezcom a tak navrhol 1/3 podiely. KST ponúklo zostávajúcim dvom 1-2 % podielu. Keďže proces zápisu do EN sa komplikoval a začal byť ohrozovaný aj tým, že bol prijatý zákon o vlastníctve obcí a že napr. o získanie vlastníctva Brnčalovej chaty sa vážne začala uchádzať aj Ing. Jana G., v tom čase poslankyňa NR SR za HZDS,
kvôli rýchlemu dosiahnutiu dohody JAMES súhlasil s podielom 25 %, SLZ s 9 % a KST nespustilo zo 66 %. Z historického hľadiska stojí za zmienku, že iba Chatu pod Rysmi postavil Klub Č-S turistov. Chatu pri Zelenom plese postavil Karpatenverein, Térynku Magyar Kárpáty Egyesulet a Zbojníčku založil uhorský lesný erár a za prvej ČSR ju prevzal a upravil tiež KČST. V 70. a 80. rokoch prešli tri chaty rekonštrukciou, ktorú financovala socialistická spoločnosť a priamo fyzicky sa na prácach zúčastňovali horolezci, o čom jestvujú písomné záznamy.
Zápis do EN sa dosiahol v rokoch 1995 a 96 a najväčšiu zásluhu na tom, že sa to podarilo, má M. Legutky, vtedy obchodný riaditeľ spoločnosť Slovenské Karpaty a M. Šajnoha, vtedy predseda tejto spoločnosti, pričom ten si vtedy neuvedomil, že strká hlavu do slučky, ktorá sa o niekoľko rokov môže nepríjemne zatiahnuť. Hrozila vtedy úplná strata vlastníctva a koniec-koncov v spoločnosť Slovenské Karpaty sa všetky problémy okolo správy chát riešili konsenzom, ani raz (až do príchodu terajšej reprezentácie KST) sa nerozhodovalo hlasovaním!
Spoločnosť Slovenské Karpaty začala správu chát s filozofiou všetok výnos z nájomného vkladať do údržby a zveľaďovania chát. Brnčalke hrozil kolaps z celkového opotrebovania a navyše životné prostredie hrozilo zastavením prevádzky pre nefunkčné čistenie odpadových vôd. Rovnaká hrozba kvôli čističke visela nad Térynkou a navyše akútne sa žiadalo znížiť náklady na prevádzku tejto chaty, kde chatár B. Kapolka ako prvý krok navrhoval postaviť malú vodnú elektráreň. Zvyšné dve chaty očakávali iba bežné údržbárske zásahy.
Spoločnosť Slovenské Karpaty si dohodla ročné striedanie na poste predsedu spoločnosti. Po prvom roku pôsobenia dr. D. Kubalu z KST prevzal túto úlohu M. Šajnoha z JAMESu a odvtedy do r. 1997 už ani jeden subjekt neprejavil záujem vziať na seba kopu starostí so správou a údržbou chát, ktoré neprinášali žiaden finančný zisk! A tak Šajnoha zostal na tomto poste 6 rokov, bral to jednoducho ako svoju povinnosť, lebo život potvrdzoval, že chaty naozaj slúžia predovšetkým horolezcom. (Pre ilustráciu: na najdostupnejšej Brnčalovej chate od r. 1995 do 1. 7. 2000 prenocovalo 590 členov KST, celkom 1 111 nocí. Za to isté obdobie tu prenocovalo 6 858 horolezcov, celkom 24 923 nocí.)
Aké sú výsledky doterajšej správy chát? Na Brnčalke išlo o rekonštrukciu najviac ohrozených častí. Uskutočnila sa výmena kotlov, rozvodov a telies ústredného kúrenia, postavil sa nový septik na odpadové vody, vymenila sa kompletná krytina strechy, vymenili sa všetky okná, vstupné dvere a osadila sa vonkajšia termoizolácia, čo si vyžiadalo aj nový drevený obklad chaty. Postavil sa prístrešok na palivo, dokončil sklad naftového hospodárstva, rozšírila sa hrádza pre turbínu, urobila kompletná výmena elektroinštalácie strojovne, zrekonštruoval dolný bufet, prebudovala sa predajná stena s výdajnými okienkami, vybudovala nová spoločenská miestnosť v suteréne chaty a pred dokončením je vodojem pre chatu. Všetko v sume presahujúcej 4.0 milióna a skutočná hodnota je oveľa vyššia. Na Térynke sa čiastočne sfunkčnila čistička, postavila MVE, na Rysoch bola pripravená prístavba skladovacích priestorov a môžeme povedať, že sa už
znova obnovila Zbojníčka, zničená požiarom. (Musím konštatovať, že Zbojníčka tu dnes stojí napriek obštrukciám KST. Ich VV totiž 6. 1. 1999 oznámil, že KST nesúhlasí s obnovou celej chaty, ale iba časti poskytujúcej stravovacie služby. Toto rozhodnutie sa podarilo zmeniť vďaka tomu, že M. Šajnoha, vtedy predseda JAMESu, okamžite vycestoval na "turné okolo Slovenska" a osobne navštevoval a presviedčal niektorých členov VV KST, aby zmenili stanovisko.)
Je celkom zrejmé, že doteraz sa chaty spravovali vyslovene v záujme ich prosperity. Je to totiž dedičstvo, ktoré sme povinní zveľaďovať! Chaty dotvárajú typický kolorit Tatier a plnia nezastupiteľnú úlohu. Musím tu poznamenať, že dobré výsledky v starostlivosti o chaty sa dosiahli vďaka práci konateľov spoločnosti Slovenské Karpaty M. Legutkyho a L. Gancarčíka a mimoriadnu zásluhu na tom má neobvyklá aktivita chatárov J. Gantnera pri zveľaďovaní Brnčalky a Ľ. Záhora pri obnove Zbojníčky, bez ktorého účasti by dnes chata určite ešte nestála!! Samozrejme aj ostatných dvoch chatárov V. Beránka a M. Jílka pri starostlivosti o "ich" chaty a tak trochu aj zásluhou môjho 6 ročného úsilia ako predsedu spoločnosť Slovenské Karpaty, pričom ak si niekto myslí, že som z toho mal čo i len najmenší osobný profit, môžem sa iba pousmiať nad naivitou a úbohosťou takejto myšlienky.
Teraz KST z titulu majoritného vlastníka ide radikálne zmeniť spôsob spravovania tatranských chát. Priznajme úprimne, že od novembra 1998, keď náhodný poslucháč (Ing. J. Janda) "vyklebetil" zámer, povedzme, že len istej časti VV KST, odstaviť JAMES z účasti na správe chát a od obštrukcií pri rekonštrukcii Zbojníčky sa vzťahy medzi spoluvlastníkmi prudko zhoršili. Predstavitelia KST svoje rozhodnutie zahalili pláštikom, že "tak rozhodlo valné zhromaždenie KST" 10. júna 2000. Tento krok bol zrejme dlhodobo pripravovaný, pretože na žiadosť sekretára JAMESu I. Kollera asi dva týždne pred VZ KST, aby umožnili zastupujúcemu predsedovi JAMESu J. Stejskalovi vystúpiť na tomto VZ a oboznámiť účastníkov s postojmi JAMESU, VV KST túto žiadosť zamietol! Stejskalovi umožnili iba účasť na schôdzi VV KST predvečer valného zhromaždenia.
A tak neodbytne vyvstáva otázka PREČO? Prečo, v koho záujme, v čí prospech bude takéto rozhodnutie? V záujme prosperity tatranských chát? Veď tie doteraz prosperovali. Vysokých Tatier a ich návštevníkov? Širokej členskej základne KST? Tá mala aj doteraz má podľa svojho záujmu všade dvere otvorené. Že snáď niektorí predstavitelia KST majú pocit, že ich na tatranských chatách neberú s dostatočnou úctou zodpovedajúcou ich 66% spoluvlastníctva? No to by bol asi veľmi prízemný dôvod na také vážne rozhodnutie! Samozrejme, že sa musia spomenúť peniaze. Chaty prinesú ročne okolo 1/2 mil. nájomného a tie peniaze sa môžu použiť na rozličné účely. Doposiaľ do haliera išli do údržby chát. Odteraz už chce o nich rozhodovať iba TURSERVIS, ktorej 100 % vlastníkom je KST.
Čo bude ďalej? Netrúfam si púšťať sa do prognóz. Úloha, na ktorú som sa podujal, bola informovať vás o ťahu, ktorým KST uviedol ostatných dvoch spoluvlastníkov do postavenia, že sa majú iba prizerať, čo sa bude diať s ich majetkom, ktorý navyše je pre nich životne dôležitý! Ostáva mi a ostatným jamesákom veriť, že naši predstavitelia sa nebudú iba prizerať, ale podniknú rázne kroky, aby účasť JAMESu pri správe tatranských chát nezanikla.
Pretože ako človek dobre rozhľadený v tejto problematike musím prehlásiť, že pociťujem hlbokú nedôveru v dobrý úmysel KST pri ich rozhodnutí a tým aj obavu o ďalší osud tatranských chát.
Krátky dovetok:
Predstavitelia JAMESu v zhode s predstaviteľmi Slovenského lyžiarskeho zväzu krok KST od začiatku zásadne odmietajú a v tejto záležitosti veľmi intenzívne konajú a sú rozhodnutí hájiť záujmy JAMESu aj súdnou cestou, ako je to zrejmé aj z posledných rokovaní VV SHS JAMES. Zároveň si však treba uvedomiť, že naša pozícia vzhľadom na 25% spoluvlastnícky podiel nie je jednoduchá. Situáciu tiež komplikuje skutočnosť, že v minulosti neboli právne dotiahnuté vážne záležitosti spoločnosti Slovenské Karpaty, na čom má aj JAMES svoj diel zodpovednosti. SHS JAMES stále dáva prednosť dohode s KST, pretože súdne riešenie tohto problému poškodí záujmy všetkých zúčastnených a zhorší situáciu tatranských chát. O aktuálnom vývoji situácie, krokoch a postojoch JAMESu Vás budeme informovať v ďalšom čísle Jamesáka.
Igor Koller, sekretár SHS JAMES