Gritstone
(Jamesák 2000/4)

text a foto Vlado Dzuroška

Ak sa úplnou náhodou, alebo cielene ocitne niekto na ostrovoch za La Manche, musí sa pripraviť na nevšedné zážitky, ktoré tu pri lezení sú úplne bežné. Ja som sa ocitol v Anglicku cielene, lebo milujem gritston a anglické puby. Žiaľ som býval v Big City ďaleko od gritu, ale blízko od iných pieskov, kde sa dá tiež čosi zažiť. Snívanie o grite sprevádzalo celý môj pobyt v Londone, ale nakoniec som si to užil riadne do krvi.

Začalo to niekedy v zime, keď sme po krásnych 3 hodinách docestovali s kámošom Tiborom na najbližšie skaly južne od Londýna. Ošahali sme miestnu skalu a zaľahli do spacákov o 17. hodine. Čakala nás krásna, mrazivá dlhá noc, je 29. 12. 1999.Ráno slnko, mráz a šok. Angláni v tričkách lezúci mokrú, alebo namrznutú zelenú skalu. Urehotali sme sa k smrti na jednom borcovi, čo vo svetlých gatiach plazil položený, zelený a mokrý komín. Zlikvidujeme tu všetky na pohľad pekné cesty do 9 UIAA a hurá domov oslavovať rok 2000. Neskôr som sem chodieval dosť často, poväčšinou sám, alebo som sa pridal k nejakým čudným Anglánom. Objavujem výborný High Rocks, kde je spústa dobrých aj ťažších bouldrov. Veľmi dôverne poznám lístie pod jedným krásnym bouldrom, kde som sa zo sit startu vyvalil 10krát. Úspech z prvého 7b+ klasifikácie Fontainebleau zapíjam v Tunbridge Wells – krásnom mestečku – niekoľkými Heinekenmi a hurá domov totálne hladný a napitý. Neskôr takýchto bouldrov padá viac, ale to sa mi zdá bežné po zoznámení so silným Ianom. Ukázal mi veľa dobrých bouldrov a hlavne ako asi lezú anglickí borci. Zoznámenie bolo pre mňa šok. Ian sadol na zem, jednou rukou chytil madielko, nohy položil na stupy, druhá ruka za chrbtom. Odrazil sa a letel a letel až odvisol v madle. Myslím, že som dosť dlhý, ale keď som sa zavesil do madla, tak štartujúci chyt som mal niekde pri členku a stena bola skoro kolmá. O klasifikácii povedal hard. S Ianom som strávil pár ťažkých dní na skalách a hecol ma k prelezeniu bouldra ževraj za 7c. Skok. Pri jednom z jeho obligátnych rozliezacích liepakov fičím z položenej platne za 7a asi zo 6 metrov do jeho S7 madraca, ale som rád, že som vydesil chladných Anglánov. Trocha krívam, tak zvyšok lezenia absolvujem s lanom.

Je máj – lásky čas a ja sedím v autobuse smer Sheffield a gritston. Vyskakujem z lokálnej lokálnej autobusovej linky – šprint pod skaly – Burbage South. Za hodinu leziem asi 30 bouldrov. Padá aj nádherné dynamo The Attitude Inspector B8 OS. Grit je ostrý – tak aj vyzerajú moje prsty. Močím prsty v soľnom Matesovom recepte a ráno zisťujem aké sú ťaké miestne B9 a B10- ky. Zažívam ďalší šok, keď sa v relatívne ľahkom bouldri 4 metre nad zemou neviem prevaliť cez hranu a dopad je akokeby tam zo zeme trčali roxory. Celé to radšej poctivo zliezam. V Burbage West stretávam pod stenou chlapíka, ktorý určite nie je Anglán. Už som sa začal diviť, že som nestretol nikoho z Čiech. Super začne zábava. Lezieme, padáme a preliezam asi naj boulder Nose B8, aký som tu liezol a liezol ho aj slávny Ben Moon v Hard Grite. Sťahujem sa do Campu pod Stanage, kde je Patrik už inventár 3 týždne a zábava pokračuje v Hathersage v Little John. Ten pints of stella, telefonát s Kazom, karaoke tučných Anglánov a Patrik 30 minútovú prechádzku do campu predĺži svojimi pádmi na zem asi na 2 hodiny. Ráno vstávam ako znovuzrodený a hurá do The Plantation – Stanage.

Lezieme veľa a ošahávam si Brad Pit 8a – celkom neleziteľné. Anglán z obchodu v Hathersage nám rozpráva o aure okolo Jasona Mayersa, Bena Moona a Jerryho Moffatta. Ukazuje nám nejaké bouldre, kde treba mať extrémne lepivé prsty a spomína na návštevu Marca Le Menestrela ako im to tu vyliezol všetko OS. Všetci Angláni sú hotoví z českých pieskov. Videli na BBC nejaký film, kde saa ich star Leo Houlding trápila v ľahkých a nebezpečných cestách a pýtajú sa na slučky v špárach – sranda. Naj výkon dňa – dávam OS Green Traverse za 8. Večer skúšame famózne Buckstone dyno za 9, ale stále chýba pár centimetrov. Úžasný skok. Ďalšie ráno je gut. V Pentation sedíme pod skalou a blíži sa k nám nejaký chlapík. Sadá si vedľa nás slávny Ron Fawcett. Preobuje sa a ukazuje nám ako sa lezú položené osmičky – des. Pobehujem popri ňom a keď ho chcem odfotiť dojdú batérie vo foťáku. Ako rýchlo prišiel tak aj odišiel. Nikdy som nikoho nevidel liez vo väčšej pohode a tak elegantne. Vladko veľký borec videl Rona liezť nejakú previsnutú hranu za 6. Patrik šípi srandu a snaží sa ma chytať. Našťastie skok na hranu dopadol fest dobre a ja ležím na vrchu a strašne sa klepem. Dopad zo 6 metrov medzi balvany by bol zlý. Nasleduje turistika na Secret Garden. Stratený kus oblej skaly stratený v lese. Lezieme tu skoro všetko a už začínam zanechávať na obliakoch typických pre túto oblasť krvavé stopy. Výborný kontrast – čierny anglický grit, biele fľaky nemeckého mádža a červená slovenská krv. Necítim už nič – som totally death. Tackavý pochod do Hathersage posledné 3 km, niekoľko pív a končia nádherné dni na grite – najkrajšej a najdrsnejšej skla akú som zažil. S lanom sa tu veľmi neoplatí liezť, lebo bouldering je tu lepší ako sex a pivo, či nie?