Po dlhých rokoch vyšla zimná akcia JAMESu 19. – 27. 2. 2011 na chatke v Bielovodskej doline naozaj super. Počasie nebolo úplne ideálne, ale zjavne lepšie ako minulé roky a napriek neustálemu posnežievaniu boli v niektorých cestách veľmi dobré podmienky.
Veža Železnej brány, cesta Žolík.
Dodo v prvých ťažkých dĺžkach Žolíka / Na hrebeni či rebre Veže Železnej brány.
Pustá veža, cesta Muchy v očiach.
Vyliezlo sa niekoľko výborných výstupov a hlavne sa na chatke vystriedalo okolo dvadsať lezcov, nielen vyložených extrémistov. Každý si zaliezol podľa svojich schopností, vytešili sme sa so stretnutí so starými i novými známymi, atmosféra výborná. A o to všetko dokopy pri lezení ide.
Chatku ako vždy prví otvárajú a poslední zatvárajú Vilo a Ika Jakubcovci. Zlatí ľudia, však ich väčšinou poznáte. Zamilovaní do hôr a Bielovodskej doliny zvlášť, vždy ochotní pomôcť. V sobotu prišli aj Dino Kuráň s Janom Šofránkom a po napozeraní Kačáka dali v pondelok za necelých 10 hodín miestnu Superdirettissimu za M7-. Skutočnosť, že nenašli nejakú A2, na výbornom výkone nič nemení. V utorok večer prichádza Martin Krasňanský s Davidom Zavaky Zavackým, vracia sa Vilo s Dodom Kopoldom. V stredu sa napriek slušnej kose lezie. Krasňanský so Zavakym objavujú peknú líniu na Prednej Svišťovej veži – nová cesta sa volá Zakázané ovocie, najťažšia dĺžka za M6+. V tom čase Dodo s Vilom urobili novú cestu Žolík, M6+, v spodnej časti Veže Železnej brány, 7 dĺžok na hrebeň.
Ika nie je žiadna žienka domáca, len občas... / Vilo s Muchami v očiach.
Prostredná Svišťová veža, cesta Zakázané ovocie.
Koncom týždňa prichádzajú ďalší lezci a prichádza druhá vlna skvelých výkonov. Dino Kuráň sa vracia na Vežu Železnej brány s Jožom Santusom a rovno na mieste sa rozhoduje vyriešiť voľný prelez Pravého Marekovho komína. Prvých vyše 10 nezaistených metrov sa darí len vďaka tenkým ľadovým glazúrkam a ide o vážne delikátne lezenie za M7-. Aj ďalšie dĺžky púšťajú OS a Dino má vo vrecku prvé voľné drytoolové prelezenie. Aj starý Santusovie vlk je nadšený, aká paráda to bola. V piatok prichádza nová lezecká úderka priamo z rodiska nášho JAMES-u z Climbeeru SNV. Skúsený harcovník Jano Čech a mladý dravý lezecký krasokorčuliar Mišo Sabovčík. Pohodili lezecké veci kdesi pod Rumaňák a v sobotu dali na jeden záťah OS cestu Bakoš – Petrík na Pravom pilieri Rumanovho štítu. Perfektné lezenie, výborné obrázky ste videli v správe spred pár dní. Škoda, že čas a podmienky nedovolili potiahnuť to až na vrchol (z tohto hladiska je veľmi zaujimavá poznámka v diskusii od Ivana Nemkyho, ktorý v zime 1987 dal celú cestu s Lacom Kerstveyom až na hrebeň, Nemky, napíš, či celé voľne; no liezlo sa trochu aj pred dvadsiatimi i tridsiatimi rokmi, že).
Zavaky si užíva silne mrazené ovocie. / Zakázané ovocie, Zavaky v najťažšej dĺžke. / Zimné radovánky v Savane.
Savana, Martin za hravým balvanom. / Igor v 1. dĺžke pokusu na Nižnú Mlynárovu kopu. / Edo na nástupe Nižnej Mlynárovej kopy.
Poslednú novú cestu pridali Jakubcovci až v pondelok na Pustú vežu. V severnej stene boli slušné podmienky, teplota tiež nešla do takých mínusov, ako cez týždeň (ráno bývalo pravidelne mínus 15 až mínus 18 stupňov). A tak vznikli „Muchy v očiach“, 8 dĺžok do M5. Vyliezlo sa kopec ľahších vecí ako Český ľad a ďalšie ľadíky, La Traviata, Savana (za zmienku stojí, že tu je v 2. dĺžke 50 m ľadu, či nikdy nebývalo, tak nejaká šrauba poteší). Maťo Heuger s Peťou Škrovánkovou si dali alpskú túru až na Lavínový štít, to sú kilometre výškové i diaľkové. V sobotu sa zase vyhrali s prachovými lavínkami, keď sa do strání oprelo slnko. Nevyzerali nadšene po návrate z Birkenmajerovho žliabku, kde sa popri nich prehnalo niekoľko snehových vlakov len tesne potom, ako prekrižovali ich hlavnú dráhu. Andrej Šoltýs s Mirom Čerňom si to zase užili pod Pustou strážou, rozbalili veci na nástupe a za chvíľu ich mali o 200 metrov nižšie a pod snehom. Dve hodiny hrabania v snehu zobrali ako rozcvičku a ešte mali tie gule po tom všetkom preliezť La Traviatu, tvrďasi. Geriatrický krúžok z bratislavského Vertiga som zastupoval ja s Edom Mrázekom. O program sa nám postaral miestny strážca doliny preoblečený za tetrova, ktorý nás párkrát dal do nezvyčajne rýchleho pohybu. Trávky a mixy na Nižnej Mlynárovej kope prestali s nami komunikovať po necelých štyroch dĺžkach, že vraj možno nabudúce. Český ľad bol naopak prívetivý a je pekne vytečený so zaujímavým oknom a píšťalou, pár metrov celkom strmého lezenia.
Tak taká bola tohtoročná Bielovodská. Tá poznámka o slivovici kdesi v diskusii bola správna. Nebolo to ako v zlatých 80-tych rokoch, keď borci dokázali aj niečo vypiť, aj dobre vyliezť. Teraz sa hlavne vyliezlo, mladí i starší to pekne roztočili a Doktor nebude musieť plakať nad zlou zimnou sezónou. A to ešte zima neskončila. Hlavne držím všetkým palce, aby ju v zdraví prežili.
Igor Koller
Fotografovali: Jakubcovci, M. Obrtal, M. Krasňaský, E. Mrázek, I. Koller a možno aj niekto ďalší...
Igor v ciaglikoch Českého ľadu. / Český ľad v pekných podmienkach. / Český ľad, Martin Obrtal lezie do okna.
