Jeden zo zimných projektov, na ktorý som sa toho roku tešil bola ťažká takmer nelezená línia v severnej stene Malého Kežmarského štítu "Výraznou škárou". Čísla hovoria svoje 5+ A4, 34 hodín... Tri dni ju prebíjali prvovýstupcovia v sedemdesiatich rokoch. Pochylý "Pavúk" a ďalší na Pavúkovu Vežu. Odvtedy má dva známe prelezy, ale žiadny voľný. Dohodli sme sa s Martinom Krasňanským na víkend 12. - 13. 2. 2011. 

 
Zavaky v 2. a 3. dĺžke.

Podmienky su ideálne, všetko vyfúkané na kosť, žiaden prašan! Prvá dĺžka z Ľavého Ypsilonu a potom nasleduje naša línia. Všetko ide zatiaľ voľne, prvý štand posilňujem novými nitmi a historický "otváračik na konzerve" nechávam ako múzealny artefakt. Druhú dĺžku ťahá Martin a vôbec mu nezávidim. Okrem toho, že to je ťažšie lezenie, je terén neskutočne rozbitý, samé lokre a aj tie machy sú len tak prilepené na skalu. Darí sa však a doliezame pod kľúčovú dĺžku, kde sa musíme rozhodnúť. Pôvodný smer vedie vpravo a obchádza samotnú škáru či komín. Chceme to ísť ním, no po troch metroch rezignujem. Absolútne lego, samý výlom a štrk. Neviem si ani predstaviť rozumne to zaistiť. Ťahám teda vpravo a zdá sa, že to pôjde celé... Pekné drytoolovanie, dobre odistitelné až doliezam ku kľúčovej pasáži, ktorou je 10 metrový diagonálny traverz v hladkej skale po starých nitoch. Nitový rebrík. Staré zhnité pliešky, poohýňané, niekde chýba očko. Nedá sa to liezť voľne, chýbajú prirodzené chyty. Prehákujem to až po ľahší terén a prehusťujem to tromi novými nitmi. Ako tak na to zhora čumím, vychádza mi, že to voľne nepôjde. Minimálne 5 metrov skaly je neleziteľných. Vraciame sa teda z polky steny, ďalej je už len ľahšie lezenie, ale pre nás to takto akosi stráca zmysel. Zlaniť sa z kľúčovej dĺžky veľmi nedá, je to veľmi previsnuté a nevedel by som sa vrátiť na predošlý štand, tak to prehákujem naspäť do kolmého a Martin ma spúša k sebe. Zlaňovanie z tejto časti cesty je už teda úplne pohodlné cez nové štandy. Cesta každopádne nadobúda trošku iný rozmer a z pôvodnej klasifikácie sa teda dá spraviť cca M6/A1.Týmto ďakujeme UAXu - Poprad za nity a SHS JAMES za vŕtačku.

   
Zavaky v 2. a 3. dĺžke.

Ešte k preisteniu: Štandy sme doistili na konci 1., 2. a 3. dĺžky a pridali 3 postupové do nitového rebríka vo 4. Dĺžke, no už nie na konečný štand. Cestou sa v takomto stave dá utiecť, aj keď v tom nitovom rebríku je to trochu komplikovanejšie.

Jeden nit sme dali aj do 1. stanoviska na konci snehoveho žľabu, kde začína Ľavý Ypsilon, aby sa odtiaľ dalo zlaniť. Bola tam len zlomená skoba a miesto sa muselo schádzať.

text a foto: David Zavaky Závacký a Martin Krasňanský

 
Martin a Zavaky v Kežmaráku. Foto: Vilo Jakubec.