Originálny popis: Malá Ľadová veža, Čierna Javorová dolina, 28. 12. 1981, M. Marek - T. Jánoš, IV/6, asi 4 dĺžky kolmých ciagľov. Bez opakovania, málokedy vyľadnené, jeden z najťažších tatranských ľadov.

Náš popis: 29. 3. 2008, Dodo Kopold, Gabo Čmárik, 6+/A1, 9hod, 4 dĺžky (150 m) kolmých tráv vyrastených v super kvalitnej tatranskej žule. Veľmi málo ľadu, v kľúčových dĺžkach (2, 3, 4) zlé možnosti zaistenia. Dolezené po tenký ciageľ, čím sme "otvorili" cestu pod ľad. Pre lavínový terén v hornej časti steny sme nepokračovali ďalej na vrchol M. Ľadovej veže. 

Komín závratov je cesta, ktorá snáď bola v ideálnych podmienkach naposledy pred 27 rokmi. Odvtedy sa pod ňou prešlo tucet lezcov a smutne skonštatovali: suché, opäť nevytečený, možno o rok, ...
Koncom marca pri jednej návšteve doliny som mal asi fatamorgánu, keď som v ceste videl ľad. Nuž rozhodol som sa, že to skúsim vyliezť. Avšak nakoniec sa ukázalo, že ľad je až hore a treba sa k nemu dáko dostať. Čiže začalo úžasné objavovanie línie ako nájsť "nástup" pod tenký ciageľ.
Pravdu povediac nebol to žiadny choďák, aj keď trávy bolo dosť. Ale boli veľmi ďaleko od seba  a  väčšinou len suché drny olepené vrstvičkou ľadu. Proste strmý terén na mačky, dobré zbrane, s použitím tenkých skôb, hákov, nitov na štandoch a ešte množstvo adrenalínu pri odlezoch.

Krátky komentár k ceste:
Keď mi Gabo odliezal poza hlavu, jednou rukou držal mini lištu, druhou opatrne zaťal zbraň do trávy a nohy nakopol do previsu (6+). Pokračovalo pár krkolomných krokov do hladkých platní a keď už to vyzeralo, že konečne niečo založí, len hlasno zareval - dávaj sakra bacha (6). Tretiu dĺžku som ťahal ja len vďaka tomu, že si niekto na štande myslel, že za hranou to už je choďák (6). V skutočnosti som sa len rozlúčil s posledným dobrým kusom trávy, dal dole rukavice, očistil glazúrku na skale a preliezol tých pár ďalších metrov k pekne huňatej kôpke trávy (5+), kde som zaštandoval.
Netrvalo dlho a bol som v prdeli. Ale skúsení horolezci hovoria, že keď si v prdeli, zabi jedničku a fičíš  ďalej. Tak som do horizontálnej puklinky zabil jedničku, Gabo pridal rurp, celé sa to zviazalo a kyvadlo do ľavej časti komína bolo na svete (A1). Pokračovanie hladkými platňami (5) pod tenký ciageľ (90°) a potom ľahkým terénom na vrchol M. Ľadovej veže.