Asi po dvoch rokoch sa nám podarilo konečne s Martinom vyraziť na prelez viacerých ľadov. Plán bol vyraziť na Sliezsky dom vyliezť Sopel a Orolina a na lyžiach a sánkach dole, potom sa presunúť do Smokovca a vyliezť vo Veľkej Studenej doline Dolný, Horný Grosz, Veverkov ľadopád a Záhradky. Celkom 6 ľadov.

Okolo 6:30 sme vystúpili v Polianke do pekne mrazivého vzduchu -10 stupňov C a hneď škrt cez rozpočet po snehu ani stopa... Martin optimista predsa hodil sanky na batoh a šli sme..., asi po dvoch hodinách stúpania sme už naberali smer pod Sopeľ. Vo vypadnutej lavíne asi spred par dní sme našli lekárničku a termosku. Ak sa majiteľ nachádza medzi nami tak nech sa ozve... Za tých par hodín teplota stúpla a nám sa parádne stúpalo. Začali sme teda Soplom, prvá dĺžka celkom narovnaná oproti inym zimám..., v ľade neštandujem a pokračujem ďalej, druhá dĺžka nepríjemná, nakoľko sa odtopila vrstva ľadu a trebalo pred šrubovanim čistiť ľad...

Trochu sebazaprenia po cca 5 m odleze a už si užívam výlez ku štandu... Po mne lezie Martin a už utekáme pod Orolina. Orolin nás čaká v tieni a tak sa prebíjame tvrdým ľadom. Z Orolina utekáme dole. Ja lesom Martin skúša zúfalo sánky po asfaltke kde sa dá... V polke sa stretáme a utekáme spolu k autu.

  
Sopel mám za sebou, Martin istí. / Pohľad z Orolina. / Pohľad na tieň neandrtálca.

Krátka pauza na polievku pri aute v Smokovci a už zase valíme na Hrebienok. Nohy už čo to tušia a nejako sa im nechce :-) dohodnutú minútovú prestávku na Hrebienku nám ruší desaťčlenná skupina čínskych turistov... a tak zo strachu pred kovi 19 utekáme zase ďalej... Po krátkej kríze sa ale rozbiehame a už vychádzame z lesa a mierime ku Groszovi... Prvá dĺžka pohodová, potom snehy a zase ľadík, ktorý dokáže človeka riadne oklamať... Horná polovica sa tvári položená, ale je to dobrých 85 stupňov. Stretávame v nej kamošov od nás a Košíc, držíme si zdvorilostný odstup :-) a rozdávame rady. Bukimu ďakujem za foto zhora (mal som ho spomenúť :-).

Ľad rýchlo preliezame a hladný utekám dole ku batohu, kde mám dehydrovanú stravu. Štartujem varič a o pár minút si pripadám jak kráľ. Teplota medzičasom klesla znova asi na -10 a tak sa opäť posúvame ďalej. Martina začali tlačiť topánky a mňa trochu pichá do kolena, ale odhodlaný už dupem pod Veverkáč a čakám na Martina. Lezie sa mi dobre, asi som sa rozliezol si vravím..., ale v polovici mam prekvapí brutálne tvrdý ľad. Mam pocit že bijem do skaly..., no vytrápil ma dobre. Horná časť je dva centimetre hrubá glazurka, cez ktorú sa prebíjam ku štandu. Martina naháňam do ľadu ale skrz otlačené nohy už odmieta. V tom prichádza pár telefonátov od ženy a posledný ľad je naštrbený..., ťažko vysvetliť, že lezieme aj takto neskoro.

  
Twinselfie Dolný Grosz. / Horný Grosz. / Piknik.

Balíme batohy a utekáme dole... Cestou sa zhodujeme, že v najlepšom treba prestať. Smutne obchádzam Záhradky a už plánujem ako to o rok vyšperkovať a skrátiť čas...

Len zhrniem, ľady sme liezli cestou najväčšieho odporu. Počet použitých šrub od 6 do 2. Treba veľa vody a nejakú tu minerálku neuškodí vziať. Ľady sú ešte v dobrej kondícii nakoľko cez deň natieka a v noci mrzne..., no a ku koncu dňa si vypínajte telefóny :-).

Marián PO
 
foto: Martin, Buky a ja.

 
Dolný Grosz. / Nájdené vecičky.