V polovici októbra sa na Slovensku objavilo týžden trvajúce babie leto a my sme jeho možno posledný deň využili na maximum. Vyliezli sme novú cestu na Mlynické Solisko. Túto stenu poznám pomerne dobre. V roku 2009 som ju navštívil po prvýkrát. S kamarátom Marekom Belopotockým sme tu najprv vyliezli cestu od Pala Jackoviča - Quo Vadis za VII. Ten istý deň sme tu vyliezli aj novú cestu - Moylan za VII. Je to parádna cesta vedúca väčšinou špárami a lezci, čo ju liezli po nás, sa vyjadrovali veľmi pochvalne. Tentokrát sme sa zamerali na ľavú časť steny. V nej sme našli a 20.10. 2017 úšpešne preliezli novú líniu.

Jesenná inverzia.

Logická línia vedúca ťažko vyzerajúcimi platňami na začiatku a neskôr jasnými kútami v hornej časti steny. Cesta sa nám podarila preliezť OS. Klúčová je prvá dĺžka s technicko-silovým lezením v kúte a v platni. Tretia dĺžka prekvapí ťažkým výlezom z mierne previsnutého sokolíka, kde sa dobrá špárová technika viac ako zíjde.
V ceste sme zanechali 1 skobu (prvá dĺžka) a 3 slučky na treťom a štvrtom štande. Zo štvrtého štandu sa da zlaniť (20m), do zlanákov z cesty Quo Vadis a Moylan. Cestu sme nazvali – Ale je nám hej, ale je nám spolu dobre. Má 140m, 4 dĺžky a liezli sme ju cca 4 hodiny.

 
Mlynické Solisko. / Spokojnosť na vrchole.

Pre úplnosť ciest v tejto stene, pridávam aj novú, nikde neuvernejnú cestu od Mira Sima a Mira Medvedca. Nachádza sa vpravo od cesty Quo Vadis, vedie kútami a je cca za VI. Ani jeden z Mirov si už podrobnosti tohto prvovýstupu nepämatujú. Pri množstve ich prvovýstupov v Tatrách sa ani niet čomu čudovať.
Táto východná stena Mlynického Soliska je super. Dá sa v nej zaliezť v piatich cestách a väčšinou sa jedná o lezenie v špárach a sokolíkoch. Choďte, lezte a užite si to!

Ivan Staroň (Váňa), HO James Bobrovec

 
Prvá dĺžka. / Záver štvrtej dĺžky.