V termíne 12. - 19. 7. 2008 prebehol v autokempingu pri Považskej Teplej prvý oficiálny tábor mládeže organizovaný Komisiou mládeže SHS JAMES. Bol určený pre lezúce deti a mládež zo západného Slovenska.
Zúčastnilo sa ho 10 mladých talentov z dvoch klubov: Aupeak Bratislava (Martina Ballová, Mariana Kupková, Martina Ceconíková, Sandra Ravasová a Monika Jakubcová) a MKŠK Modra(Erik Guldán, Michaela Hotová, Jana Mikulová, Pavel Kratochvíl a Viktor Šima-Juríček) a traja vedúci (Peter Walter, Dušan Jackovič a Tomáš Greksák). Jeho pôvodný zámer bol aj poskytnúť návod a inšpiráciu potenciálnym vedúcim z ostatných krajov čím bola aj podmienená zvýšená dotácia 15 000 SK. Títo sa tábora žiaľ nezúčastnili, preto dotácia zostala rovnaká ako pre ostatné tábory teda 10 000 SK. Účastnícky poplatok bol 1000 SK na dieťa z čoho sa prakticky pokrylo ubytovanie. Organizačné náklady a strava pre všetkých sa pokryla z dotácie SHS JAMES.
Tábor sa oficiálne začal príchodom všetkých účastníkov v sobotu okolo obeda. Po ubytovaní a vybalení bol úvod a predstavenie sa navzájom, predstavenie programu a cieľov tábora. Decká sa rozdelili do dvojíc v ktorých budú mať denné služby. Zvyšok poobedia a večer sa decká kúpali a hrali volejbal. Počasie nám zatiaľ prialo.
Nedeľné ráno sme zahájili raňajkami a rozdelením materiálu. Decká boli rozdelené do lezeckých dvojíc a každá dvojica odchádzala na skaly s: lanom, 8-10 expreskami, 2 HMS, zlaňovacie a/alebo istiace zaradenie, 2 prsné a sedacie úväzy a 2 prilby a ostatným materiálom ako lezečky, mádžo...
Po príchode pod skaly boli decká poučené o bezpečnom pôsobení na skalách (prilba vždy na hlave, prvolezec hruďák, povely pred a počas lezenia, správne cvakanie expresov a správne istenie). Celý deň sme pôsobili v sektore „Gastonka“ na Veľkom Maníne. Decká vyliezli takmer všetky cesty do obtiažnosti 7 (Gastonova 6-, Via Italia 6+/7-, Krajčírova hrana 6+, Vanterpuch 6+, Rolinkstone 6+, Blok 7-/7 a ďalšie) a niektorý si na druhom konci skúsili aj ťažšie cesty ako Trekking 8+/9- a Magnet 8+.
Obed sme si brali so sebou na skaly tak nás zo skál vyhnala až podvečerná búrka. Pred večerou bola ešte súťaž v zlaňovaní po lúke, kde sa deká zoznámili so správnym štýlom zlaňovania v klasických (upršaných) podmienkach pri zlaňovaní. Po večeri si decká ešte vyskúšali žumarovanie na strom a následné zlanenie a po zvyšok večera mali voľno.
V pondelok sme strávili pod najväčším previsom „Strechou Slovenska“ a lezením okolitých ciest a učením sa bezpečnému pohybu v nebezpečnom a rozbitom teréne. Neskôr poobede však začalo znovu pršať a tak sme sa presunuli späť do kempu. Po večeri mal Peťo Walter prvú prednášku týkajúcu sa horolezeckého materiálu. Tu sa decká zoznámili aj s materiálom, ktorý zatiaľ bežne nepoužívajú ako napr. rôzne pomôcky pre samoistenie, lezenie v zime a ľade a podobne. Takisto sa dozvedeli niečo o histórii, parametroch a využití materiálu, ktorý sami používajú.
Utorok začal upršane preto sme sa rozhodli ísť si zaliezť do Žiliny na bouldrovku K2, kam nás Juro Repčík ochotne pustil ešte pred otváracími hodinami baru. Decká si teda mali možnosť skúsiť aj to čo všetko sa dá robiť na bouldrovke – lezecké hry a súťaže, skúšanie ľahších a ťažších problémov, skúšku vytrvalosti, školu skokov a obľúbenú hru „Kto prelezie Walťa“ (Peťo mohol mať nohy na žinenke, ostatní len na stupoch:-)). Aby sme dobehli čas, ktorý sme neboli na čerstvom vzduchu tak sme si po večeri ešte všetci zahrali 2 hodiny volejbal a zničení išli spať.
Po troch dňoch sme usúdili, že sú všetci dostatočne zničení z lezenia a preto si treba nacvičiť a vyskúšať aj ďalšiu zložku horolezectva – dlhšiu prechádzku alias nástup pod stenu. 12 km do vedľajšej doliny teda na Súľov tvorilo príjemný trekking asfaltkou a poľnou cestou a umožnilo detským deťom vnímať prírodu okolo seba dosť intenzívne.
Pôvodný plán bol aj výstup na Súľovský hrad ale časového harmonogramu sa nám nepodarilo celkom udržať tak sme sa pod zlepencovými vežami aspoň naobedovali a cestou spať na Manín prebehla aj prednáška o zdravovede a prvej pomoci. Detská sa naučili ako si poradiť s najčastejšími úrazmi v prírode ale aj mimo nej (zlomeniny, krvácanie, uštipnutie hmyzom či hadom, uhryznutie zvieraťom, popáleniny, podchladenie, omrzliny, zásah elektrickým prúdom, ako sa správať pri topení a ďalšie).
Vo štvrtok sme ráno opäť vyrazili na skaly, tento krát do sektoru „Černokňažník“. Tu sme opäť vyliezli väčšinu ciest a niektoré decká sa mali možnosť prvý krát stretnúť s friendami, hexcentrami, trikamami a vklínencami priamo v ceste a vyskúšať si najmä ich vyberanie, zakladať sa učili zatiaľ len na zemi. Najväčším výkonom dňa bol ladný prelez Lolka a Bolka 7+ PP Maťou Ballovou. Poobede nás na skalách opäť zastihol dážď a tak sme sa vrátili do kempu k teórii a vareniu. O večerný program sa postaral sám predseda SHS JAMES Igor Koller, ktorý nám spravil poučnú prednášku a veľmi estetickú prezentáciu a diashow o nielen svojom pôsobení na skalkách, v stredných, vysokých aj najvyšších horách sveta, za čo mu samozrejme patrí veľká vďaka.
V piatok nás zobudilo suché počasie a tak sme sa rozhodli posledný deň stráviť „zbieraním restov“. Opäť sme pôsobili v sektoroch „Gastonka“ a „Černokňažník“. Erik si inšpirovaný Maťou dal tiež Lolka a Bolka 7+ PP a ďalšie 7- ky na vrchnom lane, Maťa si posunula svoje slovenské maximum na 8+ PP v ceste Magnet a na TR dala ešte Odštep 8-/8. Všetci si vyskúšali žumarovanie na skale a následné zlanenie, rovnako ako zlanenie zo štandu po vylezení cesty.
Keď boli sektory ako sa hovorí „čisté“ a každý si naplnil svoje lezecké ciele bol už podvečer. Po večeri a partičke petangu šli vedúci a Igor zablahoželať Ferovi Piačkovi, ktorý v blízkej chate oslavoval 60.narodeniny. Decká sa pomaly balili.
Nasledujúce ráno bola sobota a teda deň odchodu, všetko sme zbalili, vyplatili a povedali sme si s deckami čo sa im najviac páčilo a čo moc nemuseli. Najväčší úspech mala stena K2 v Žiline, čo v podstate ukázalo, že tieto tábory sú naozaj veľmi potrebné aby si decká zvykli viac na skalu a prírodu a nie len umelú stenu ako to v poslednom období prevláda.
Tomáš Greksák
