Starostlivosť o mládež je jednou z priorít Slovenského horolezeckého spolku JAMES. Každý rok poskytujeme na túto oblasť viac peňazí, ale to nie je to najhlavnejšie. Dôležitejšie je nájsť ľudí, ktorí sú ochotní sa do tejto oblasti zaangažovať. A aj to sa darí a pomaly zlepšuje. Druhý tábor mládeže na Kalamárke je toho dôkazom. Tak aký lepší úvodník by sme mohli vymyslieť, ako čerstvú správu z tejto akcie od Tomáša Greksáka. Ja sám som sa tam zastavil len na deň a ešte vo mne lieta tá nekonečná mládežnícka energia a radosť. Tak nech ju majú všetci, ktorí v tejto oblasti robia a pomáhajú.

Igor Koller

Ďalší rok, ďalší tábor. Na prvý pohľad síce suché konštatovanie, ale už vo svojej podstate skrýva jednu dôležitú vec – kontinuitu. Tak, ako sa minulý rok ťažko rodil organizačný tím dobrovoľníkov, ktorí by mali chuť dať pár deckám z celého Slovenska dobrý lezecký základ do života, tento rok bol presne opačný.

Minulý rok sme sa s Jankou a Kubom Kováčikovcami báli, či to vôbec traja zvládneme, nakoniec sa k nám nečakane pridal aj Edo Erdélyi, Matúš Pristáš a Zuzka Liptáková z Košíc a boli plnohodnotnými členmi tímu a na pár dní sa pripojili aj Vlado Paulík a Igor Koller, takže všetko prebehlo nad rámec očakávaní. Tento rok sa všetci z nich ochotne prihlásili hneď na začiatku a dokonca sa ozval aj ďalší ochotník, Stano Gajdoš z Moravy a do programu sa zapojila aj Zuzka Vivodíková zo Zvolena. Ľudí ochotných prísť pomôcť s akciou pre deti teda pribúda, čo je veľmi potešujúci trend a hlavne základ pre to, aby začalo pribúdať aj lezeckých detí. Detské tábory (aj keď poväčšine skôr denné) organizujem a vediem už pár rokov a za ten čas som vypozoroval, že najlepšie hodnotenie tábora je, ak sa decká doň vrátia aj ďalší rok. Z 23 detí a mládežníkov z minulého roka už dve slečny prekročili hranicu dospelosti, a tak aj vekovej hranice tábora, ale  13 sa prihlásilo aj tento rok, čo ma veľmi potešilo aj napriek tomu, že jeden z nich sa z rodinných dôvodov nakoniec nemohol zúčastniť. Dokopy sa nazbieralo 17 deciek z 11 miest Slovenska. Práve vysoký počet „štamgastov“ bol dôvodom, že tohoročný tábor bol po lezeckej stránke oveľa intenzívnejší ako minuloročný. Na deckách bolo vidno, že ani počas roka sa len neváľali, ale aktívne popoliezali a tento rok bola väčšina o stupeň vyššie ako minulý rok. Detí bolo o 6 menej ako vlani, ale to je hlavne výsledok tohoročnej ponuky lezeckých táborov. Kým minulý rok boli na lezeckých weboch avizované 2, tento rok ich je 5, rovnomerne rozhádzaných počas celého leta, a tak si je z čoho vyberať, čo je tiež ukazovateľ, ktorý ma nadmieru teší.

Prvý oťukávací deň sme hneď po rannom úvode na lanových prekážkach vyrazili pozrieť rozlezové klasiky medzi Múrikom a Antigravitáciou na dolných skalách a už tu bolo vidno, že s niektorými sa budeme môcť pustiť aj do oveľa ťažších vecí a že tento rok pribudne aj prvolezcov. Večer sme deckám premietli zážitky z lezeckých výjazdov a ukázali im tak kompletnú spoločenskú aj športovú krásu lezenia. Druhý deň sa opäť vo veľkom liezlo, tentokrát na horných skalách a večer sme posedeli pri ohníku a opiekli si nejaký ten špekáčik a slaninku. Nakoľko od stredy hlásili zhoršenie počasia, posunuli sme aj štandardný tretí oddychový deň na stredu a v utorok sme si doobedu ešte poriadne zaliezli a poobede zabouldrovali na horných skalách v okolí ťažkej línie Bambus. Ako je už ale u deciek zvykom, nech sa ich človek snaží unaviť akokoľvek, energie neubudne, a tak sme si podvečer zahrali ešte pár kôl dynamickej behacej hry na lúke, do ktorej sa zapojili aj vedúci. Po troch hodinách kľučkovania v tráve boli všetci dospelí na šrot a deti furt živé a plné energie. V stredu to ráno nevyzeralo až tak zle, ako hlásili predpovede, tak sme vyrazili prejsť sa trochu po okolí. Pri hoteli Poľana sme dali rýchly obed a potom sme už rezko kráčali dolu kopcom k Melichovej skale, kde sme sa mali stretnúť s Igorom Kollerom, šéfom nášho jamesáckeho spolku, ktorý tu ako lezec vyrastal. Ten nám nielen porozprával o začiatkoch lezenia na Melichovke, od jej bohatej histórie až po smutnú súčasnosť, keďže lezenie je tu zakázané, hoci na to neexistuje žiaden vážny ochranársky dôvod. Večer Igor v rámci premietania dobrodružstiev na Marmolade pridal aj pár starých obrázkov Melichovej skaly. Z Melichovky sme sa stavili ešte v Detve na pizzu, ktorú sme potom pre veľký úspech vybehali v rovnakej behacej hre ako deň pred tým. A to sme dúfali, že celodenná turistika bude deckám stačiť... Štvrtok bol opäť pekný a slnečný, a tak sme ho znovu strávili na skalách. Najmenší drobci sa naučili alebo si pripomenuli zlaňovanie a žumarovanie a väčší ťahali cesty na spodných skalách v okolí Kráľovskej a Horárne. Mladý pretekár Robko Erdélyi z Metropolu Košice vyliezol dokonca Belicovu, IX-, na TR a na piatok plánoval pridať aj PP prelez, čo už však kvôli počasiu nevyšlo. Cez noc sme pre deti nachystali ešte nočné dobrodružstvo, pri ktorom sa niektoré decká aj celkom vybáli a vedúci majú cez víkend čo dospávať, nakoľko posledný malý dobrodruh sa vrátil do chaty až za brieždenia. V piatok sme už ráno stihli akurát zbaliť stany a dovalila sa poriadna búrka, ktorú hlásili na každý deň, ale nakoniec vydržala s príchodom až do konca tábora. Pre deti okolo obeda začali chodiť prví rodičia,  a tak sa vyhlásením najusilovnejších a najšikovnejších z celého týždňa skončil ďalší, podľa mňa úspešný tábor bez zranení a s dobre vychádzajúcim počasím.

Na záver by som chcel vyjadriť obrovskú vďaku  a obdiv všetkým, ktorí mi s prípravou a vedením tábora pomohli, menovite: Kubovi Kováčikovi, za pohotové a ochotné nasadenie počas celého tábora aj pred ním. Janke Kováčikovej za zapožičanie hier a know-how. Stanovi Gajdošovi za ochotu, pozitívny prístup a skúsenosti. Predsedovi metodicko-bezpečnostnej komisie SHS JAMES Vladovi Paulíkovi za všestrannú pomoc a podporu. Matúšovi Pristášovi a Zuzke Liptákovej za ochotnú pomoc v kuchyni aj na skalách. Edovi Erdélyimu za nasadenie s akým nám všetkým pomáhal a zapájal sa. Peťovi a Sebastiánovi Brostlovcom za aktívnu pomoc a príjemnú spoločnosť. Predsedovi SHS JAMES Igorovi Kollerovi za odovzdané zážitky a skúsenosti a podporu. Zuzke Vivodíkovej za obetavú pomoc nielen pri realizácii detského nočného dobrodružstva. Peťovi Walterovi a MKŠK Modra za zapožičanie riadu a Projectu Outdoor Slovakia za zapožičanie lezeckého materiálu a dataprojektora.

Výsledkom tohoročného tábora nie je len 17, dúfam spokojných a o kopu zážitkov bohatších deciek, ale aj nadšenie a zápal organizátorov. So Stanom Gajdošom sme predbežne dohodli cezhraničnú spoluprácu, a tak je možné, že okrem už tradičnej Kalamárky zorganizujeme pre táborových štamgastov aj ďalší tábor na českých pieskovcoch.

Tomáš Greksák

pozvánka

prihláška