Skialpinizmus je fyzicky a psychicky náročný šport odohrávajúci sa ďaleko od civilizácie, kde je nevyhnutné poznať princípy života zimnej prírody.

Čo vlastne ťahá človeka k takémuto výkonu spojeného s veľkou dávkou rizika?

Určite je to,
- voľnosť a krása tohto pohybu po nádherných snehových terénoch
- zaujímavé prepojenie stupňa rizika a podávaného výkonu, ale aj dostatočná dávka zodpovednosti voči sebe a ostatným účastníkom túry, ako aj svojej rodine
- často až neopísateľné vnútorné uspokojenie, ktoré nabíja energiou, optimizmom a vnútornou silou na prekonávanie každodenných starostí bežného života
- aj vypestovaný nádherný vzťah medzi prírodou a človekom na základe poznania prírody a prírodných zákonov, reálne poznanie hodnoty prírody pre celé ľudstvo
- Sloboda pohybu, garantovaná ústavou SR, je súčasťou širšej ľudskej potreby mať prístup ku krajine a vode kvôli obdivu prírody a scenérie Zahŕňa tiež potrebu dobrodružstva, fyzickej aktivity a duševný rozmer horolezeckého športu
- isté naplnenie svojej osobnosti v dokázaní svojich schopností, šikovnosti i umu.

Aby sme mohli tento šport vykonávať, nevyhnutne potrebujeme, aby príroda bola naďalej prírodou so všetkým čo k nej patrí a nielen akýmsi pozadím tzv. priemyselných parkov. Nevyhnutne preto potrebujeme rozumieť životu prírody, aj keď v zime vegetácia spí, ale živočíšna ríša je bohatá na zimných „nespavcov“ a tí nám len ukazujú, akí sme my ľudia neprispôsobení voľnému životu v prírode. Rozumieť znamená poznať a vedieť čo môžeme urobiť a čo nie, kadiaľ je vhodné sa pohybovať a kadiaľ nie. Ktorú časť výstroje a kedy máme použiť, aby sme neohrozili seba či iných, poškodenie živej a neživej prírody nevynímajúc.
Príroda je ku každému rovnako spravodlivá! Výnimky neexistujú. Ak jednotlivec urobí niečo zle, vie ho aj kruto potrestať. Ak ľudstvo ako celok si prírodu neváži tak mu to príroda vráti. 100 rokov je pre človeka naozaj veľa, ale pre prírodu je to len kvapka v mori jej života. Ale ak človek rozumie životu prírody, príroda mu tento jeho vzťah vie oplatiť.
Človek vykonávajúci takýto šport sa v živote spravidla orientuje podľa hodnôt daných prírodou. Táto hodnota sa nedá vyčísliť peniazmi. Na základe takýchto hodnôt je postavená aj ich životná filozofia či akýsi morálny kódex.

Horolezci – skialpinisti teda:
- nezanechajú po sebe v prírode žiadne stopy po svojej aktivite v prírode, žiadne odpadky, ale odnesú si z nej len snímky a svoje zážitky, ako to pred mnohými rokmi vyjadril americký filozof divočiny John Muir, k odkazu ktorého sa hlásime
- rešpektujú, že hory sú zdrojom produktov, podstatných pre ľudstvo ako celok. Z nich majú prvoradý význam zásoby čistej vody v potokoch a riekach, ktoré odtekajú z pohorí. Rešpektujú horské oblasti ako zdroj lesných porastov a teritórium pôvodnej fauny
- pri svojej činnosti sa chovajú tak, aby ich činnosť bola citlivá voči prírode a environmentálnym potrebám. Pomáhajú chrániť skalné a horské oblasti pred nepriaznivými vplyvmi z akéhokoľvek zdroja.
- záleží na budúcnosti horského prostredia, aby nebola zničená integrita horských ekosystémov a komunít, aby tieto boli zachované pre budúce generácie
- pri pobyte v prírode nerobia zbytočný hluk, snažia sa byť jej súčasťou
- správajú sa vždy ako ochrancovia prírody, vysvetľujú tieto princípy aj ostatným návštevníkom prírody, výchovne upozorňujú na nedodržiavanie týchto zásad
- svojou činnosťou a svojim chovaním prispievajú k udržaniu divokých, slobodných hôr a skál pre radosť všetkých návštevníkov a pre celé ľudstvo, ako aj pre prírodu samotnú, pretože sme jej neoddeliteľnou súčasťou.

Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že človek vykonávajúci svoju športovú aktivitu vo voľnej prírode hôr, cíti veľkú úctu k nim a zároveň považuje za česť patriť k ľuďom, ktorí rozumejú prírode. Má prirodzenú stavovskú česť spočívajúcu v schopnostiach vykonávať tento rizikový šport (skialpinizmus, horolezectvo):
- s maximálnou bezpečnosťou pohybu (voči sebe, objektívnym rizikám, spoločnosti)
- s maximálnym ohľadom na život prírody (nerušenie zveri, nepoškodzovanie prostredia, ...)
- získaným morálnym a etickým vzťahom svojej osobnosti vplýva na svoje okolie, ktoré má vážny podiel na zdravom vývoji spoločnosti

Nadobudnutie tohto krásneho vzťahu trvá niekedy krátko, niekedy dlhšie. Kto ale chodí do hôr LEN ako do akejsi „prírodnej telocvične“ za naháňaním výkonu, času, či získania iného profitu, bez hlbokého cítenia s prírodou, do prírody vlastne nepatrí!
 
Stanislav Melek