Sú tomu 3 roky, čo zahynul jeden z najlepších slovenských alpinistov a dlhoročný slovenský reprezentant Dionýz „Dino“ Kuráň (1971). Spolu so skúsenou bratislavskou horolezkyňou Petrou Škrovánkovou liezli dňa 22. decembra 2012 cestu Poľudňajší kľud v severnej stene Malého Kežmarského štítu. V poslednej ľahkej dĺžke Dina pravdepodobne strhla lavína, ktorá spôsobila jeho dlhý pád, pri ktorom utrpel smrteľné zranenia.
V sobotu 20. 12. sa na Brnčalovej chate uskutoční spomienkové stretnutie priateľov, spolulezcov a sympatizantov nášho kamaráta Dina.
Dino Kuráň bol vynikajúci lezec v skale a v stredných veľhorách, v zimnom ľadovom a mixovom lezení bol našou absolútnou špičkou. Zanechal za sebou skvelé nové cesty na skalách v jeho domácej Manínskej úžine, v pieskovcových oblastiach, množstvo prvovýstupov a prvých zimných prelezení vo Vysokých Tatrách, v Dolomitoch a v ďalších horách.
Dino Kuráň sa narodil 16. 3. 1971 v Považskej Bystrici. Ako športový typ sa v prostredí krásnych hôr skál začal v druhej polovici 80-tych rokov zaoberať lezením v miestnom Horolezeckom klube Manín. Tento klub patrí medzi najstaršie a najväčšie na Slovensku a má bohatú tradíciu vo výkonnostnom horolezectve, mnoho jeho členov patrilo do slovenskej špičky i reprezentácie. V týchto podmienkach sa mladý talentovaný lezec rýchlo rozvíjal a po niekoľkých rokoch lezenia začal patriť medzi najlepších nielen v klube. Už v roku 1992 sa dostal do reprezentačného družstva Slovenska, kde s malými prestávkami pre zdravotné problémy bol jeho členom až do dnešných dní.
Svoje lezecké umenie ukázal najskôr celkom prirodzene na domácich skalách, v Manínskej úžine, na Súľove a inde na Slovensku. Okrem prelezov väčšiny najťažších ciest otvoril desiatky svojich vlastných prvovýstupov, ba dokonca celých lezeckých oblastí, ako napr. v posledných rokoch oblasť pri Ladcoch alebo Sokolie skaly. K jeho najťažším a najznámejším cestám patrí Vertikálny balet, stupeň obťažnosti 9+, prvé voľné prelezenie Veľkého Hermana, 9+/10-, Pre bicepsa, 9+/10-, atď., atď. Jeho cesty sa stali známe nielen tvrdou klasifikáciou, ale aj psychickou náročnosťou s minimom istení. V podobnom štýle sa mu darili aj prelezy ťažkých ciest v pieskovcových oblastiach, kde v 90-tych rokov otvoril aj niekoľko náročných prvovýstupov ako napr. Clearingové saldo, Vysoký vztlak alebo Srdcová záležitosť. Tieto Kuráňove výstupy majú pre ich charakter minimum alebo žiadne opakovanie.
Dino Kuráň, leto 2008 na Maníne. Foto: Igor Koller.
Tieto skúsenosti boli pre Dina Kuráňa základom jeho úspechov v horách – vo Vysokých Tatrách, Dolomitoch, Západných Alpách i v ďalekom Karakorame. Vo Vysokých Tatrách patria k jeho najlepším výkonom tieto výstupy:
- Veža Železnej brány, Pravý Marekov komín, 1. voľný prelez v zime 2011 s Jozefom Santusom
- Veža Železnej brány, Superdiretisima štýlom On sight (na prvý pokus), v zime 2011 s Jánom Šofránkom
- Rohový hrebeň, Čakajúci komín, 1. voľný prelez v zime 2008 s Jánom Šofránkom
V mixovom zimnom tatranskom a alpskom lezení bol Kuráň slovenskou jedničkou. Množstvo ťažkých tatranských ľadov dokonca vysóloval celkom bez istenia. A skutočnú hodnotu a obťažnosť napr. Marekovho komína na Vežu Železnej brány ukáže až budúcnosť, lebo všetci znalci vedia, čo sa asi môže skrývať za Dinovým hodnotením M 7-...
V Dolomitoch a Alpách vyliezol Dino Kuráň veľa nových skalných ciest, ktoré preslávili slovenské horolezectvo v alpských krajinách. Pri opakovaniach jeho ciest sa potvrdilo to, na čo sme boli zvyknutí zo slovenských skál. Všetci svorne tvrdili, že cesty majú oveľa vyššiu obťažnosť, ako bola proklamovaná. Ale nebolo to len Kuráňovým prísnym hodnotením, ale hlavne jeho psychickou odolnosťou, keď dokázal aj vysoko nad posledným istením robiť krajne ťažké kroky ako keby to bolo niekde blízko dobrého istiaceho nitu na skalách. A tak sa Dinove hodnotenia 8+ či 9- posúvali a zvyšovali až k hranici desiateho stupňa. Takto to bolo napr. pri ceste Posledný prezident na Marmolade, kde prelezci navrhli zvýšiť stupeň 8+ až na 9+/10-. Ešte viac medializovanou cestou sa stal marmoladský prvovýstup 40 rokov pre Falier z roku 1993. Keď sa ho po takmer dvadsiatich rokoch podarilo zopakovať extrémnym dolomistickým lezcom, nielen že zvýšili klasifikáciu o celý stupeň, ale dokonca vyjadrili pochybnosť nad tým, či bolo vôbec možné také ťažké dĺžky s takým slabým istením vôbec vyliezť... Keď sme sa o tom s Dinom rozprávali, len sa smial: „Už je málo skutočných alpinistov, pár metrov od istenia sa pre nich obťažnosť prudko zvyšuje...“.
Najlepšie výstupy Dna Kuráňa v Alpách a Dolomitoch:
- Marmolada, La mamma a Vivat Gorbi, dva prvovýstupy s Igorom Kollerom, leto 1991
- Marmolada, Posledný prezident, Špinavá Politika a Dážď z jasného neba, tri prvovýstupy s Igorom Kollerom, leto 1992
- Sass Maor, Dolomity, Zmena je život, prvovýstup s Igorom Kollerom, leto 1992
- Marmolada, 40 rokov pre Falier a Elsa, dva prvovýstupy s Igorom Kollerom, leto 1993
- Bergel, Picco Luigi Amedeo, Feri Ultra, 1. voľné prelezenie s Igorom Kollerom, leto 1994
- Bergel, Picco Luigi Amedeo, Zuby žuly, prvovýstup s Igorom Kollerom, leto 1994
- Mont Blanc, pilier Brouillard Rouge, Direttissima Gabarrou-Long, ťažký výstup vylezený štýlom OS s Martinom Heugerom, leto 2006
Dino Kuráň zažiaril aj na expedícii Slovenského horolezeckého spolku JAMES do Karakoramu v lete 2004. Na nádhernú skalnú pyramídu Shipton Spire vysokú okolo 6000 m sa mu s Jozefom Santusom a Jozefom Kopoldom podarilo urobiť prvé opakovanie cesty Khandan Buttress. Bol hlavným ťahúňom tohto skvelého výstupu a znovu ukázal svoju odolnosť a tvrdosť, keď sa do cesty vrátil po neúspešnom pokuse a veľkom objektívnom nebezpečenstve tejto steny vysokej okolo 1400 metrov.
Mal som to šťastie, že som mohol stáť po Dinovom boku pri jeho začiatkoch v Dolomitoch. Keď sme boli v lete 1991 prvý raz spolu na Marmolade, ešte sa mnohým veciam učil, ale aj tak sa nám podarilo vyliezť dva nádherné prvovýstupy. Doma na Manínoch bol pravdaže už vtedy vynikajúci lezec, ale pre skúsených horolezcov bol stále zeleným uchom, lebo oni boli „starí jamesáci“. Pamätám si to ako dnes, keď sme po poslednom zostupe sedeli v sutine pod sedlom Ombretta a vysýpali drobné kamienky z topánok, Dino s hrdosťou vyhlásil: „A teraz som už aj ja starým jamesákom!“
Áno, z Dina Kuráňa vyrástol jeden z našich najlepších alpinistov, pre mnohých vzor. Pre mnohých aj zložitá povaha a osobnosť, ako každý, kto dokázal oveľa viac ako je priemer. Strácame v ňom nielen výborného kamaráta, ale jednu z najvýraznejších postáv slovenského horolezectva posledných rokov. Česť jeho pamiatke!
Igor Koller
