Dňa 16. marca 2021 nás náhle opustil najstarší jamesák Ivan Kluvánek. „Kluvoš“ sa stal legendou už počas svojho života. Začal s horolezectvom v roku 1951 ako 24-ročný. V roku 1954 spravil jednu z prvých ciest na Pajštúne. V ľavej časti vyliezol spolu s Róbertom Merganzom cestu komínom. Tatry mal vždy veľmi rád a strávil tam veľa času.

 
Ivan Kluvánek ako 80 - ročný. / Z bivaku na Šchare v roku 1962.

K jeho najlepším výstupom patria Lapinského komín v lete, 3. priestup Orlowského cesty na Galérku (J. Psotka, Z. Zibrín) a v zime, prvý zimný priestup Motykovou cestou v SV stene Zlobivej, ktorú vyliezli v zostave Oľga Zibrínová, Juzek Psotka a Zdeno Zibrín z Kačacej doliny, Delovka a Birkenmajer na Ganek, Stanislawského cesta na Galérii a S stena Vysokej. V roku 1955 sa  aktívne zúčastnil, ako člen vrcholovej skupiny, prvého kolektívneho zimného prechodu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Celkove tu urobil 429 výstupov z toho v zime 190.

Jeho výstupy mu zabezpečili miesto v slovenskej (1954 -1956) a neskôr aj v československej reprezentácii (1956 – 1961).

Ďalšou aktivitou, ktorá ho umiestnila na Olympe horolezeckého neba, je jeho trénersko - metodická činnosť. Pôsobil ako predseda Trénerskej Rady Horolezeckého Zväzu (TR HZ) Slovenského Ústredného Výboru ČSZTV (1966 - 1977), predseda TR HZ ÚV ČSZTV (1968 - 1972), predseda športovo - technickej komisie HZ ÚV ČSZTV, tréner slovenského reprezentačného družstva (1960 - 1977). Obdivne sa vyjadroval o spolupráci s Ivanom Dieškom, ktorý pôsobil ako predseda TR HZ ÚV ČSZTV. Spolu s ním vymysleli systém oblastných družstiev, ktoré mali vlastných trénerov a s nimi spolupracovali. Veľmi sa to ujalo a dlho to takto na Slovensku fungovalo.

 
Na Sološnici v 60. rokoch. / Fanské hory, výstup na Pik Energia, 5113 m.

Svojimi nápadmi a skúsenosťami pomáhal pri obnovení JAMESu v roku 1968, keď bol horolezecký zväz v predchádzajúcich rokoch zrušený a bola ustanovená iba horolezecká sekcia pri ÚV ČSZTV v Prahe. Kluvánek patrí medzi zakladateľov československého skalolezectva (1971), keď sa československá delegácia zúčastnila na majstrovstvách Sovietskeho zväzu v skalolezení.

Jeho osudovým horstvom bol Kaukaz, kde urobil významné výstupy na Džangitau, Elbrus, Koštantau, Šchara, Šchelda, štít Ščurovského, Tichtingen, Ullutau Čana a Ulluauzbaši. Pôsobil tu v rokoch 1959, 1961, 1962, 1964, 1965, 1985 a 1989. Pre úplnosť musíme ešte uviesť aj ďalšie hory kde liezol: Alpy - 1963, 1966 a 1970, Pamír - 1967, Dolomity - 1969, Fagaraš - 1969, Pyreneje - Sierra Gredos - 1971, Lofoty - 1972, Romsdal - 1973, Hindúkuš - 1974. Lezecky pôsobil aj v d'alších horách - Rila, Krymské hory, Zillertalske Alpy, Vysoké Taury, Julské Alpy, Waliské Alpy, skupina Mont Blanc, Fanské vrchy.

Ako tréner sa prejavil pri usmerňovaní činnosti svojich zverencov vo svetových horách, predovšetkým ako vynikajúci taktik. Jeho najväčším trénerskym  úspechom, ale aj úspechom československého horolezectva na Kaukaze, je prelezenie jeho projektu v S stene Šchary v roku 1965, ktorí uskutočnili J. Ďurana, G. Tschunko a Ľ. Záhoranský. Počas desaťročí prichádzal s nápadmi pre celé generácie horolezcov, pri realizácii ich cieľov  v horách.

Podieľal na obnove JAMESu v roku 1990 keď vytváral v počiatkoch myšlienky a zásady budúcej činnosti a života spolku. Po jeho ustanovení pracoval ako vedúci Horolezeckej školy JAMES.

Skutočnosť, že bol mužom nevyčerpateľnej energie a kreativity dokazuje prechod hlavného hrebeňa Pirinu v 1987 (60 ročný), Kaukaz - Svanetia Leila, Kareta 1989 (62), Kamčatka v roku 1990 (63), Rakúske Alpy 1991 (64.), Maroko Vysoký Atlas 1994 (67), Korzika 1995 (68) Indonézia - Jáva 1997 (70), Etna, Stromboli, Vezuv 2000 (73), Austrália - Mt. Kosciusko, Nový Zéland 2001 (74), Thajsko - Phranang, Turecko Anatólia, Kanada - Skalnaté hory 2003 ( 76), Ceylon 2004 (77), Jordánsko - Wadi Rum 2005 (78), Indonézia - Lombok, Bali, Sumba, Sumbava, Flores , Ázia - Hong kong, Podkarpatská Rus - Hoverla 2006 (79), Mexiko Aztécke pyramídy 2007 (80 - ročný).

Svoje bohaté teoretické, ale aj praktické skúsenosti odovzdával aj v literárnej podobe. Už od šesťdesiatych rokov uverejnil množstvo popularizačných a odborných článkov najmä v Krásach Slovenska. Je spoluautorom významných publikácií, napr. Športy na Slovensku (Bratislava, Šport, 1967), Rozvoj telovýchovy a športu na Slovensku (Bratislava, Šport, 1973), Učebné texty pre cvičiteľov horolezectva II. a III. triedy (Bratislava, Šport, 1972), IAMES 50 (pre internú potrebu SHZ IAMES, 1971), spolupráca s I. Dieškom na Horolezeckej encyklopédii (Bratislava: Šport STV, 1989) zatiaľ najkomplexnejšej príručke o horolezectve u nás.

Poslednú lezeckú túru v Tatrách absolvoval v roku 2004, vo veku 77 rokov, keď zo severu vyliezol na Jahňací štít trojkovou cestou.

Úplne posledný výstup uskutočnil 16. marca 2021, keď vystúpil najvyššie ako sa len dá, do horolezeckého neba.

Ivan, česť tvojej pamiatke!

  
Vysoká v roku 1960. / Ivan vo Vysokých Tatrách. / Na vrchole Džangi Tau, 1964.