Minulý tydzeň še zbehla v Bielovodskej doline cala Slovenská špička, ta sme sebe povedali že tam idzeme aj my ,,kuščičko pokukac“.

25. 2. na obed vyrážame s Mišom na chatku v Bielovodskej doline. V doline je rušno, chlapci lezú, tak si ideme napozerať stenu a vyniesť materiál pre náš zajtrajší podnik. Chceme sa pokúsiť vyliezť za jeden deň cestu Bakoš – Petrík, pravou depresiou steny Rumanovho štítu.

26. 2.  o 4.00 vyrážame z chatky pod stenu. 6.50 naliezam do prvej dĺžky klasifikácie 3, nasleduje ďalšia za M4, Mišovi sa podarí natiahnuť vkuse 3 a 4 dĺžku za M5. Snehové polia lezieme súčasne. O 9.30 sme pod jediným technickým miestom cesty, opäť som vyhral los, tak naliezam. Dĺžka pustila OS prekvapivo ľahko za M6.

  
Jano prelieza voľne jediné technické miesto. / Komín. / Traverz v trinástej dĺžke.

Mišo nalieza do desiatej dĺžky. S minimom istenia ju prelieza za poctivých M5. Naliezam do jedenástej dĺžky, minimum istenia a moje zbrane na krku to hodnotia na poctivých M5+.
Je tesne po obede, mysliac si, že máme najťažšie dĺžky za sebou, sa naša predstava o vrchole začína napĺňať.
Mišo nalieza do dvanástej dĺžky, aby tento predpoklad potvrdil. Bojuje ako buldog. Keď počujem ,,Janču to nebudze také jednoduché“ je mi jasné, že kolmý až previsnutý komín s minimom normálneho istenia je ťažký oriešok. Čas neúprosne uteká a Mišo bojuje a bojuje... Keď k nemu doleziem obaja sa zhodneme, že je to najťažší úsek cesty za poctivých M6!!! 

Nasleduje vzdušný traverz. Keď sa na neho pozerám je mi zle. Traverz púšťa s imaginárnym istením, ale tam sranda nekončí! Pokračuje previsnutým kútom za M5+!.

 
Jano dolieza komínom. / Hrana pravého piliera.

Čas stále neúprosne uteká a vrchol sa nám vzďaľuje... Pozerám na ďalšiu dĺžku, ktorá má byť za 4, a je mi jasné, že sa Mišo opäť natrápi. Tento predpoklad sa potvrdil...Relatívne ľahká rampa končí previsom za M5+. Poslednou dĺžkou za M3 doliezame na hranu pravého piliera.
Je 18.00, mesiačik nesvieti a my sa v duchu hesla ,,dobrý horolezec je starý horolezec“ rozhodujeme pre zostup Stanisláwskeho žľabom naspäť do doliny.

Liezli sme naľahko s tým, že bivakovať určite nebudeme, bohužiaľ nám chýbali cca dve - tri hodiny ľahším terénom na vrchol. Nevadí, sme radi, že sa nám podarilo vôbec preliezť krásnu logickú líniu voľne.

Cestu sme preliezli za 11hodín štýlom OS, klasifikácie M6!!! Dúfam, že mi starší kamaráti odpustia, keď ich ,,skromný nákres“ s letným hodnotením doplním o hodnoty moderného M- kového lezenia. Z našej súkromnej trojstupňovej stupnice morálového lezenia tejto ceste jednoznačne patrí hodnotenie najvyššie. Lezenie pod VVN (veľmi vysokým napätím). Je to krásna línia a obrovská výzva vyliezť to voľne za deň až na vrchol. Pevne dúfam, že to niekto skúsi ešte túto zimu!

Parobkom co to pujdu vyskušac ľem pripomínam, že aj Bakoš s Petrikom su tiež Spišaci. Ta bulo by rozumné trimac še hesla, že veľké sceny su ľem pre veľkych hlopoch!!!

Kopcom zdar!

Jano Čech, Michal Sabovčík climBeer team