Horolezecké výstupy vo Vysokých Tatrách

Slovenské horolezectvo bez Vysokých Tatier si nemožno ani predstaviť. Tu vzniklo a tu sa aj úspešne vyvíjalo. Úroveň výstupov v tatranských stenách bola kritériom schopností jednotlivcov a odrazovým mostíkom pre ich ďalšie horolezecké podnikanie v Alpách, na Kaukaze a iných veľhorách.

Pre nás boli Tatry relatívne vzdialené, pritom však dlho jediné dostupné vysoké hory. Stali sa miestom, kam sme chodili na viacdňové spoločné akcie. Tieto výjazdy boli vítaným relaxom - od nástupu do rýchlika, až po návrat domov. Na tomto mieste by preto mala byť v chronologickom poradí zachytená podstatná časť výstupov, ktoré sme ako malackí horolezci za pár desiatok rokov vyliezli. Hoci nejde o žiadne supervýkony, pre zúčastnených predstavujú tieto túry nezabudnuteľné pocity radosti a opojenia z krásy hôr, ale aj spomienkami na námahu a možno aj prežité okamžiky strachu.

Iniciátorom tatranských výstupov v Malackách bol prvý predseda oddielu A. Žaťko, ktorý liezol vo Vysokých Tatrách v rokoch 1962-1967. So spolulezcami, ako boli napr. T. Mastihuba, I. Rupelt, M. Mereš a ďalší, vyliezol napríklad cesty IV. stupňa obtiažnosti na Batizovský štít, Vysokú, Drúk, Končistú, v zime aj na Baranie rohy, Ľadový štít, Pyšný štít a ďalšie výstupy. Svoje skúsenosti využil pri výstupoch s nadšencami horolezectva z Malaciek. Zásluhou M. Janotku sa v deväťdesiatych rokoch uskutočnilo aj niekoľko skialpinistických podnikov, medzi ktoré patrí zjazd Centrálneho žľabu Vysokej, Lúčne sedlo a Východná Železná brána do Zlomísk, zjazd Kriváňa a mnoho zjazdov v Západných Tatrách.

Nechceme degradovať tento zoznam len na čísla túr a stupeň ich obtiažností, ale podľa možností ponúkame aj rôzne príhody, spojené s vrtochmi počasia, priateľstvami na lane... prosto naše Tatry. Preto na niektorých miestach prerušujú suchú reč faktov osobné spomienky účastníkov. Keďže ťažisko našich výstupov bolo spojené s účinkovaním na tradičných horolezeckých týždňoch Jamesu, tieto výstupy sú zvýraznené tučne. V zátvorke sú aj čísla trás a obtiažnosti podľa horolezeckých sprievodcov (K - Kroutil, AP - Puškáš).

60. roky | 70. roky | 80. roky | 90. roky | 2000+

2007
10. 6. 2007 – Lomnický štít (Čuňasova cesta VI) – Hanzalík, Valachovič
7. 8. 2007 – hrebeň od Hladkého sedla po Čiernu lávku, III – Zaťko, syn Jakub
15. 8. 2007 – Žabí kôň, pilier, III, – Zaťko, syn Jakub
7.10. 2007 – Ostrva, Dieska-Hasel (V,A1, RP:7-) OS – Hanzalík a spolulezec
7.10. 2007 – Ostrva, Cestu stredom (V,A1, RP:6+) OS – Hanzalík a spolulezec

2008
24.2.2008 – Vyšná Mlynárova Kopa, Zuzkin ľad (prvovýstup na počesť Zuzany Krajčírikovej), – III/3+, Zaťko, Hanzalík

Jano Zaťko doslova: „s Tomášom sme v Bielovodskej doline vyliezli nový ľad. Našim cieľom v ten deň bol ľad pod Vyšnou Mlynárovou kopou, ktorým začína cesta Okná do spomienok. Nad ľadom pod Vyšnou Mlynárovou kopou sme v ľavom ramene žľabu ešte vyliezli ďalší ľad, ktorý nie je súčasťou tejto cesty . Má jednu dĺžku tak za II/3, keď naleziete úplne zľava možno o čosi viac. Zaujímavých je prvých 15m, potom sklon ľadu klesá. Predpokladám, že už bol veľa krát lezený, lebo je logickým pokračovaním nižšieho ľadu pre každého komu sa nechce trápiť v skale, alebo šliapať vysneženým žľabom. Došli sme až na vrcholový hrebeň usilovne hľadajúc ešte nejaké ľady. Podarilo sa nám to až pri zostupe a zlanovaní výstupovej trasy. Asi 200 m pod ľadom pod Vyšnou Mlynárovou kopou v ľavej stene žľabu sa nachádza ešte jeden pekný ľad. Začína zaľadneným mixovým žliabkom a dvíha do ľadu III/3+ až 4, 60 až 85 stupňov. Istiť sa dá iba krátkymi skrutkami. Ľad má dĺžku 70 m. Najvhodnejší zostup je zlanením z kosodreviny. Čudujem sa, že ľad doteraz nikto neliezol, aspoň sme nenašli žiadnu zmienku. Bolo nám cťou cestu pomenovať po Zuzke na jej pamiatku“ pozri

Marec 2008 – Mengusovská dolina, ľady... Zaťko, Hanzalík