|
HISTÓRIA KLUBU |
 |
(Motto: "Nie je umenie byť mladým lezcom, umenie je byť starým horolezcom" - slová Juzeka Psotku pod skalami v Adršpachu v roku 1983.)
Horolezecká činnosť Malačanov bola spätá (vzrastala alebo upadala) priamo úmerne s aktivitou jedincov, alebo malej skupinky členov, ktorí udávali tón v tom ktorom období. Preto je na mieste hovoriť o "osobnostiach" a tých, ktorí dopĺňali členskú základňu. Obidve skupiny sa vzájomne dopĺňali a potrebovali. Osobnosťou konca šesťdesiatych rokoch bol nesporne zakladajúci člen a prvý predseda oddielu pešej a vysokohorskej turistiky, Ing. A. Žaťko. Sústredil okolo seba zopár nadšencov lezenia na skalách a v horách, členov turistického oddielu Lokomotíva Malacky. Boli to roky 1967-1970. V tom čase mal už za sebou slušnú kôpku výstupov v Tatrách, ako aj skúsenosti a chuť ukázať krásu horolezectva ďalším adeptom. Viacerí z nich časom záujem stratili, ale zopár napr. F. Slovík, J. Gembeš, P. Sedláček, M. Jurkovič, L. Jurkovič, J. Pullman, P. Hrdlovič do hôr chodili. K nim sa od sedemdesiatych rokov pridalo družstvo "sopliakov" M. Kuchárek, M. Šmatlo, R. Pavlov, neskoršie D. Trankovič a R. Mikletič. Títo chlapci tvorili takmer desať rokov silu oddielu a zodpovedali za športovú výkonnosť. To už sa písala história oddielu PaVHT Strojár Malacky.
Koncom sedemdesiatych rokov prišla nová skupina. M. Valachovič z Malaciek a "Štvrtčané" F. Klíma, L. Filípek, M. Štefek, neskoršie M. Novotný a J. Kimlička. Čas preriedil aj ich rady ale trojica Štefek-Klíma-Valachovič vyliezla v Tatrách i na skalkách veľa letných aj zimných výstupov. Ich aktivita sa prejavila aj v snahe založiť v Malackách samostatný horolezecký oddiel.
V druhej polovici osemdesiatych rokov činnosť v HO Strojár upadala. Niekoľko členov odišlo a preto bolo nutné získať novú krv. Lezeckou jednotkou sa pomerne ľahko stal M Janotka (prišiel z oddielu SVŠT Bratislava), základňu doplnilo niekoľko skúsenejších "horalov" M. Kubík, J. Uváčik, V. Štefek, M. Benkovič a "mladíci" M. Mordavský a P. Kelečin. Oživenie sa prejavilo po návrate M. Valachoviča z SVŠT, keď oddiel vycestoval do Rumunska a Dolomitov. To už ale nastúpili roky deväťdesiate. V nich horolezectvo na celom Slovensku zaznamenalo stagnáciu. V HK Iames Malacky sa to prejavilo odchodom viacerých členov. Zostali len stálice (niektorí sú horolezcami viac než tridsať rokov). Za to im patrí veľké uznanie. Je ťažké si udržať po toľkých rokoch entuziazmus a výkonnosť z mladosti, ale bez týchto členov by sa potenciálni záujemci nemali kam hlásiť. S novým storočím sa objavila ďalšia generácia. Ostáva veriť že z pomedzi terajších členov (Z. Krajčíriková, R. Baňár, T. Černý, V. Gembeš, T. Hanzalík, T. Hudec, R. Vincek a ďalší) sa ukáže aspoň jedna osobnosť, ktorá potiahne klub výkonnostne aj organizačne ďalej.
|