Zimná sezóna 2009 ukončená
Množstvo prachového snehu, kritická lavínová situácia koncom
marca v Tatrách aj obrovská lavína v Žiarskej doline symbolicky ukončili naše
snahy aj plány v Bielovodskej a Javorovej doline. Po sľubnom začiatku a tréningu
na ľadoch v Borinke a v Rakúsku sa nakoniec v Tatrách prezentovala iba dvojka
Jano a Tomáš.
Chronológia vylezených ciest
10.-11.1. 09 Východné Alpy, Hintere Tormauer, Sun Box,
Sonnenkonig, WI 4+ (E3), OS a 11.1.09 Clarisma, Sonnenkonig, WI 4 (E2+),
2 dl., OS, Jano Zaťko-Tomáš Hanzalík
24.-25. 1.09 Východné Alpy, Hintere Tormauer, Blue Box, Blue Steel, WI 5-
(E2+), 3 dl., OS a v ten istý deň ľad na začiatku údolia, WI 3 (E2), OS,
obidve cesty Jano Zaťko-Tomáš Hanzalík. O deň neskoršie, 25.1.09, táto dvojica
vyliezla v sektore Sun Box, neznámy ľad, WI 4+ (E2), OS, v tejto ceste sa
úspešne realizoval aj Miro Janotka. Jano a Tomáš si na záver dali cestu
Halfpipe, WI 4 (E1), 2 dl., OS. Dvojka Miro Janotka a Milan Valachovič
úspešne zvládla cesty Deep Blue WI 4+, OS na 5 kratších dĺžok a druhý deň
cestu na začiatku údolia, WI 3 (E2), OS.
21.2.09 Rodinný podnik do Dolomitov v skupine Sella, Pissadù II, 3+, 2 dl.,
OS, spolulezci Jano a Jakub Zaťkovci.
14.-15.3.09 Tatry, Hrubô, severná stena, ľad do Veľkej Záhradky, ťažší
variant stredom, II/5 – 5+, 3 dl., AF - v zlých snehových podmienkach, Jano
Zaťko-Tomáš Hanzalík a ďalší deň po noci strávenej v igloo pridali ľad do
Malej Záhradky, II/3, OS.
21.3.09 Tatry, Mengusovská dolina, ľad v Kôpkach vľavo,
II/4, 20m, OS, pekná asi nová cesta, pre blízkosť nástupu z Popradského
Plesa vhodná ako varianta pri zlom počasí, Jano Zaťko-Tomáš Hanzalík a ešte
cestu v Kôpkach, ľad stredným žľabom, II/5, M3, naším variantom, 2 dl., AF,
1. štand v skale, 2. štand z kosodreviny, pre blízkosť nástupu z Popradského
Plesa vhodná aj pri zlom počasí, pozor na lavíny zo žľabu nad ľadom, Jano
Zaťko-Tomáš Hanzalík.
Úplne inak pojal zimnú sezónu Jožo Margetin – pobytom v
španielskej Siurane a oblasti Margalef. Ale cesty tam liezol hodnotne, napr.
Derby Paleta 6a, El Dit del Gegant 6b, Escaralamoza 6b, aby som spomenul len
tie najťažšie. Podrobnosti o oblasti, ako aj zažitky z pobytu najdete v článkoch
1211, 1212 a 1215 na tejto
webovej adrese. Zdá sa, že získaná výkonnosť a guráž ho motivovali k
získaniu tretieho miestu na majstrovstvách ozbrojených síl v boulderingu, ktorý
sa konal 18.2.-20.2.2009 v Martine v športovej hale na Podháji. Gratulujeme.
PAJŠTUNSKÝ BUDÍČEK 2008 - 2009
19.4. 2008 sa uskutočnil 7. ročník jarného zrazu horolezcov
na Pajštúne. Náš klub zastupoval nielen Jano Zaťko, ako jeden z hlavných
organizátorov a sponzorov, ale aj dvojica Janotka-Valachovič, ktorá sa nakoniec
v celkovom poradí kategórie B umiestnila na treťom mieste. O kategóriu vyššie sa
na tretie miesto dostal aj Jano so spolulezcom P. Kajanom.
Podrobné info
Preto sme sa s veľkým očakávaním zúčastnili akcie aj tento
rok (18. 4. 2009). Síce iba jedno družstvo, avšak dvojica Hanzalík-Margetin
nenašla v kategórii B, kde sa zúčastnilo 13 družstiev konkurenciu a s prehľadom
zvíťazila.
Podrobné info
1. Tomáš Hanzalík, Jozef Margetín 932,5 (502,5 + 430)
2. Peter Korman, Peter Greksák 804 (224 + 580)
3. Ján Zaťko + ističi 640 (640)
Výjazd na Ostaš
Tohoročný prvý máj 2009 sme (Miro, Jano, Tomáš, Milan) oslavovali na
pieskovcových vežiach na Ostaši, čo je oblasť pre Malačanov doposiaľ neobjavená
ale o to zaujímavejšia. Charakter lezenia sa menil od oblasti k oblasti – v
Dolním Labyrintu prevládali rajbasové vežičky, na Zadní Ostaši športové cesty v
kolmých stenách. Jeden deň sme si odskočili aj na Křižák. Naše ambície však
vzhľadom na morálové aj fyzické schopnosti nemohli byť vysoké. Raz darmo, jeden
výjazd na pieskovce za rok je málo. Vybáli sme sa (poniektorí) hlavne v cestách,
ktoré boli klasifikovane ako III-V, tj. práve tie „lehké“, biedne odistene
rajbasové, tak typické pre piesky a nám také vzdialené. Ale stálo to za to –
počasie vyšlo na jedničku, kemp u Malíkov v pohode. Súpis ciest môže byť neúplný
vzhľadom na chýbajúceho sprievodcu:
Vylezené cesty:
Dolní Labyrint
Sluj českých bratří Via Veronica VIIa* a Kuželová III; Žebračka,
SV hrana IV; Poslední, Severní spára IV a Východní spára III;
Vyhlídková, Tep života VIIIa.
Horní Labyrint
Mouřenín, Šmyklavka VIIb; Klíč, Klíčová hrana III*; Hladká,
žlutá stěna VIIa*.
Zadní Ostaš - Okrajovky
Chán, Dunihlav VIIc.
KŘÍŽOVÝ VRCH
Eskymáček, Jižní hrana VI; Eskymák, Fluidum VIIb; Údolní VIIb;
Dělová roura, Cez mušku VIIa; Tučňák, Hodinková IV; Panteon,
Věšáček III.
Tep života, VIIIa
S Jaroslavem Haškem za lezením do Východních Čech (dojmy Mira Janotku).
Zdá sa vám to nemožné ? Ale kdeže, ide to. Stačí v
Bratislave, či v Kútoch nasadnúť do vlaku nesúceho meno tohto slávneho českého
spisovateľa a bohéma a vyraziť smer Pardubice a začnú sa diať veci.
Takto to urobili účastníci zájazdu Milan, Jano, Tomáš a Miro, ktorí tradične
oslávili prvý máj lezením na piesku. Tentoraz v Polickej panvi, okolo mestečka
Teplice nad Metují.
Nevedno, či duch J. Haška sprevádzal túto našu nočnú anabázu na Písek, ale ak
áno, určite by to nedopadlo inak. Už v Brne sme chytili dvojhodinové meškanie a
pomaly sme sa lúčili s myšlienkou, že v noci stihneme prísť do cieľa pod Ostaš.
Na prekonanie úzkosti a obáv musela väčšina účastníkov siahnuť po
antidepresívach. Nálada hneď stúpla, obavy o ďalší osud ustúpili. Situácia sa
zlepšila natoľko, že v Pardubiciach sa naša výprava nechtiac rozdelila, aby sa v
Hradci po hodine opäť šťastne stretla. Veselie nás neopustilo, keď sme zistili,
že tu na nás čaká zmeškaný osobák. Nevieme, kto vlak riadil, ale asi po dvoch
hodinách jazdy nočnou krajinou, nám zastavil presne tam, kde sme potrebovali – v
Žďári nad Metují. Odtiaľto už len pešo, priúzkou cestou do kempu.
Aj keď cesta vlakom bola zážitkom sama o sebe, predsa sme niekoľko ciest i
vyliezli. Snažili sme sa o to postupne v troch oblastiach na Ostaši. Jeden deň
sme navštívili neďalekú skvelú oblasť Křížový vrch, povestnú svojimi stenovými
cestami a kvalitným pieskovcom.
Lezenie na piesku dokonale preverilo našu psychiku. Aby sme následky zmiernili,
vyberali sme si takmer výlučne hviezdičkové cesty. K najlepším určite patrili
Fluidum a Udolní na Eskymáka na Křižáku, Via Veronika , Žltá stěna a Tep života
na Ostaši.
Posledne menovanú, ktorú nám osobne doporučil Broněk Dlouhý sme síce vyliezli,
ale na vrchol Vyhlídkovej veže sme sa nedostali. Zabránila nám v tom výlezová
špára tzv., Vandráckej cesty. Napriek názvu cesta ponúkala hladkú, len akoby
brizolitom ohodenú trhlinu. A tak sme radšej zo šiesteho kruhu zlanili na zem,
aby sa náš tep trocha upokojil.
Podrobnosti o našej ceste vám určite radi povedia účastníci na výročnom mítingu
v Dzeravej skale, začiatkom decembra (ak si niečo budú ešte pamätať).
Malačania sa zúčastnili otvorenia lezeckej sezóny na Pajštúne
Na úvod nový predseda JAMESu Igor Koller zagratuloval Ivanovi Kluvánkovi, ktorý sa nedávno oslávil 80. rokov
života. Ivan je pajštúnsky pamätník, ktorý v roku 1954 spravil jednu z prvých ciest, Štvorkový (Kluvánkov) komín.
Program pokračoval 4-hodinovým lezeckým maratónom. Celkovým víťazom sa stala a minuloročné prvé miesto obhájila
manželská dvojica Aňa a Kazo Linekovci. Naša dvojka Miro a Tomáš zvíťazila s prehľadom v kategórii B, Jano s
Jašterom sa umiestnil v kategórii A na druhom mieste. Pekný výkon predviedli aj malačania Vladky a Majo.
Predseda Milan si symbolicky vyliezol pár ciest s Mariánom Marekom. Po maratóne sa pokračovalo lezením na
rýchlosť. Liezol sa aj Kluvánkov komín, kde najrýchlejší bol náš Tomáš Hanzalík za 51 sek. Keďže účastníkov
bol rekordný počet (vyše 60), liezlo sa až do večera.
Organizátori: AC Lokomotíva, Alpinus Bratislava a HK Filozof Bratislava
Výsledky
1. kolo maratón, lezenie na obtiažnosť
A. kategória
1. Aňa Lineková, Vlado Linek, 885 + 1220 = 2105 bodov
2. Ľubo Galanský, Ján Zaťko, 670 + 670 = 1340
3. Paťo Barjak, Miška Regecová, 1080 + 69 = 1149
B. kategória
1. Miro Janotka, Tomáš Hanzalík, 585 + 585 = 1170 bodov
2. Jakub Kováčik, Matej Duda, 475 + 475 = 950
3. Peter Korman, Viktor Vaculčík, 335 + 380 = 715
| Foto 1: Vladky v akcii |
Foto 2: Jano a Majo sa radia |
 |
 |
