Pár slov na úvod....

Horolezectvo v Malackách nemalo nikdy charakter masového športu a jeho aktéri zostávali pre ostatných obyvateľov mesta zväčša neznámi. Celá činnosť bola od počiatku dielom malej skupinky nadšencov.

Členská základňa nikdy nepresiahla 25 členov, z toho aktívne lezúcich bývalo poskromne. Napriek tomu títo ľudia dosiahli za viac než dve desaťročia na nejeden vrchol, preliezli nejednu skalnú stenu a zažili pri tom nemálo dobrodružstiev.

Niekoľko členov už zanechalo horolezectvo a vysokohorskú turistiku, niektorí sa roztratili po cudzine, iní nás už opustili nadobro. Rudo píše z Kanady,....pripomína vám to text piesne, ktorú spieva Wabi Daněk?

Všetkým spolulezcom, ktorí zostali lezeniu aspoň v duchu verní, sú určené tieto riadky....

História klubu postupne zachytáva začiatky našich snáh na skalkách po Slovensku, prvé výstupy vo Vysokých Tatrách a na pieskoch v Čechách, alebo naše zahraničné účinkovanie. Obsahujú výstupy, ale aj autentické výpovede o tom čo bolo (a snáď aj nebolo), trochu pocity, trochu spomienky. Niektoré udalosti a výkony spadajú už do kategórie legiend, čo súvisí s ich ústnym podávaním z jednej lezeckej generácie na druhú.

Keďže naši horolezci dlho nemali kroniku, v ktorej by zaznamenávali svoje úspechy a počiny, podujal sa predseda klubu M. Valachovič dodatočne a v zhustenej podobe zachytiť to, čo si ešte pamätal sám, alebo ostatní lezci. Zoradil chronologicky všetko to, čo ležalo roztrúsené vo výročných správach o činnosti do roku 1994. Kronika mala slúžiť k tomu, aby mladší lezci, ak niekedy budú mať chuť zavítať do klubu, mali možnosť lepšie spoznať ľudí, ktorí už asi nemajú dravosť nastúpiť do ťažkej steny, ale majú bohaté spomienky a tajomnú iskru v oku pri prezeraní starých fotografií a diapozitívov. V dnešnej dobe sa kronika stala základným prameňom informácií pre webovú stránku klubu a fotografie základom klubového fotoarchívu.