V júli 2008 zorganizovala komisia mládeže nultý ročník detského lezeckého tábora v novom zložení komisie. Vtedy sa nedalo hovoriť o celoslovenskom tábore nakoľko sa ho zúčastnili iba deti z Bratislavy a Modry. Zámer bol totiž zorganizovať 3 tábory – jeden pre západ, stred a východ. Takéto sústo bolo ale na prvý rok asi priveľké.
Spoločná fotka na Poľane. Foto: Jana Kováčiková.
Komisia sa potom po vydarenom seminári v Banskej Bystrici rozhodla v roku 2009 zorganizovať jeden spoločný tábor pre celé Slovensko, ideálne v jeho srdci. Kaľamárka hneď vyskočila ako ideálne miesto pre akciu s deťmi. Veľká lúka, veľa ľahkých ciest, pekné prostredie na výlet a strategická poloha v strede Slovenska.
Z účasťou to tento rok vyzeralo dobre. 28 prihlásených zo 14 miest z celého Slovenska. Z inštruktormi to už nevyzeralo tak ružovo. Po všeobecnom nadšení na seminári ma nakoniec zachránila až Janka Kováčiková a Kubo Kováčik, bez ktorých by sa tábor nakoniec asi ani nebol uskutočnil. Priamo na tábore sa k nám pripojili a pomáhali nám ešte aj Edo Erdély z Košíc s kamarátmi Matúšom a Zuzkou. Janka mala na starosť hry a stravovanie kým ja s Kubom, Edom a Matúšom a Zuzkou sme obhospodárili lezecký a športový program.
Program bol rozdelený po dňoch do tematických blokov. Pondelok bol venovaný boulderingu (bohužiaľ kvôli môjmu oneskorenému príchodu z Číny sme boli bouldrovať až po obede). Veľkou výhodou andezitu je, že je dosť chytovatý, preto o bouldre nebola núdza a deti sme hneď prvý deň pekne zničili. Večer sme v chate zavŕšili premietaním nejakých bouldrových videí a fotiek. Druhý deň bol venovaný športovému skalnému lezeniu. Najprv sme si povedali niečo o lezeckom materiáli a potom šup ho na skaly. Liezlo sa ako o dušu, doobeda v okolí Múriku a poobede v Kráľovskej a priľahlých cestách. Cesty to boli skvostné, decká si zaliezli do sýta, inštruktori si zaistili do lačna, počasie vydržalo, večer opäť multimediálny program, skrátka ukážkový deň lezeckého tábora.
Logická následnosť nás štvrtý deň doviedla k alpinizmu. Decká si vyskúšali zlaniť a vyžumarovať , založiť si frienda a zatĺcť si skobku. Večer im potom Igor Koller premietol fotky z nedávneho výjazdu do veľkých stien El Capa, na ktorých bolo pekne vidno k čomu spelo celodenné snaženie detí. Spolu s Igorom Kollerom sa k nám v stredu večer pridal aj Vlado Paulík, predseda metodicko-bezpečnostnej komisie a vo štvrtok s nami absolvoval aj expedíciu na Poľanu. V rámci expedície sme si s deckami vyskúšali aj správne zasekávanie horolezeckých cepínov do napílených kmeňov a prežitie v prírode na lesných jahodách. Večer sme s Vladom postavili lanovku a povozili decká cez žihľavu nech nemajú problémy s reumou z toľkého chodenia.
V piatok hlásili zlé počasie a predpoveď im bohužiaľ aj vyšla. Doobeda sme stihli pár ciest na horných skalách a potom nás spláchlo do Detvy na pizzu. Poobedný program bol voľnejší nakoľko skaly boli mokré a sústavne mrholilo. Sobota bola ale o to akčnejšia. Bol to deň venovanému súťažnému lezeniu a tak decká doobeda ochutnali atmosféru pretekov na obtiažnosť, rýchlosť aj v boulderingu. Poobede už to bolo viac o srande ako o výsledkoch ale aj tak sa decká celkom zapotili. Verím teda, že deťom sa páčilo a že hlavný zámer, teda aby sa decká o lezení dozvedeli čo najviac a aby pri lezení zostali čo najdlhšie, sa podaril a prvý ročník odštartoval novú tradíciu jamesáckych detských táborov.
Z môjho pohľadu to bola vydarená akcia, decká si to užili, my sme si to užili, počasie vyšlo, skrátka pohodka. Pre budúce roky by som ale rád poprosil kluby a jednotlivcov aby na pozvánku na tábor reagovali do stanoveného dátumu, pretože organizovať podobnú akciu keď sa väčšina detí prihlási iba 2 týždne pred táborom dokáže byť dosť komplikované. Ďalej verím, že detské lezenie na Slovensku leží na srdci viac ľuďom ako sa mi ozvalo na výzvu o pomoc pri organizovaní tábora, preto v budúcnosti prosím aspoň o odpoveď.
Tomaso Greksák
