Skialpinizmus –  voľný pohyb po nádherných bielych snehových pláňach, krásna prírodná scenéria pri výstupoch i pri zjazdoch, raz v hlbokom prašane, inokedy v strmom úzkom žľabe.

Elegantne  zaoblená  stopa po lyžiarskych zjazdoch na otvorených pláňach a nenahraditeľné zážitky vo voľnej prírode, to sú tie emócie, ktoré priťahujú čoraz viac ľudí k tomuto športu. Nie je to vždy len adrenalín ale najčastejšie práve aktívny odpočinok, ktorý vyhľadáva čoraz viac ľudí aby sa tak zbavilo stresu a naháňačiek z pracovného a mestského  prostredia.

Do akej miery je ale reálna výmena zjazdových lyží za skialpinistické? Je otvorenie skialpinistického areálu oblasťou kam môže vstúpiť ktokoľvek s výstrojom bez akejkoľvek prípravy? A v čom je vlastne podstata skialpinizmu, že jeho priaznivcov stále pribúda?

Aby sme skialpinizmu lepšie porozumeli, pozrime sa najprv na vývoj tohto športu. Najskôr to boli horolezci, ktorí pri zimnom lezení začali používať lyže na ľahší prístup do dolín a pod steny aj na rýchly návrat z túry. Postupne s rozvojom techniky lyžovania prišli na to, že i samotné výstupy a zjazdy im prinášajú podobné zážitky ako horolezecké túry. Rozvoj horských zariadení, materiálne zabezpečenie, ale aj moderný výstroj a technika pohybu na lyžiach v podstate umožnila prístup do náročných oblastí aj ľuďom – neskialpinistom, ktorí viac menej nevedia o možných nebezpečenstvách pohybu mimo značených trás či zjazdoviek, nepoznajú riziká ktorým sa vystavujú.

Malo by byť preto samozrejmé, že nákupom lyží, stúpacieho viazania a pásov automaticky nevzniká aj „mandát“ na neohrozený vstup do akýchkoľvek terénov, ale že treba prejsť určitou prípravou, istým výcvikom. Podobne ako je zvykom u iných športov napr. pri potápaní či paraglajdingu. Skialpinizmus je športová činnosť, pri ktorej  človek   zvláda  výstupovú a zjazdovú lyžiarsku techniku v neupravenom horskom teréne, ako aj praktické zásady bezpečného pohybu aj v zimnom horolezeckom teréne.

Skialpinista je teda človek znalý problematiky bezpečného pohybu na lyžiach alebo bez nich v zimných horských podmienkach.

Láska na celý život: V prvom rade si treba uvedomiť, že vstupujeme do športu pre  fyzicky a psychicky zdatných ľudí. Jednoducho preto, že nalepením stúpacích pásov a nastúpením na lyže začína dlhodobý náročný fyzický výkon. Do práce sa zapoja postupne všetky svalové skupiny na nohách a  rukách, fyzicky pracuje celé telo. Postupne narastajúca únava vás bude sprevádzať dovtedy, až sa stane súčasťou vášho pohybu a zabudnete na ňu. Pôjdete navzdory otlačeným nohám za svojím cieľom – vystúpiť na vrchol kopca, či horského sedla. Budete sa  nadchýnať nádhernou scenériou prírody, ktorá  umocní pocit uspokojenia z podaného výkonu.

Časom zistíte, že aj v bežnom živote skôr prekonáte prekážky, ktoré by vás inokedy možno zabrzdili. Keď si zvyknete na tieto možno „útrapy a strasti“ ktoré tento šport so sebou prináša, až potom ho začnete vychutnávať plnými dúškami. Odrazu si všimnete, že ak nejdete cez víkend na túru, niečo chýba. A práve to je obdobie, kedy sa z vás stáva naozajstný skialpinista. Skialpinizmus sa stane vašou súčasťou života a istým spôsobom aj životnou filozofiou. Potom už vás od neho nikto neodtrhne, iba vy sami.

Preteky a skiextrémy: Doteraz sme hovorili o klasickom rekreačno-výkonnostnom skialpinizme. Inak to môže vyzerať ak niekto má cieľ zlyžovať Everest či vyhrať majstrovstvá sveta. Tu treba povedať, že tak ako v iných športoch aj tu prílišná komercionalizácia viac škodí ako pomáha danému športu v jeho pravej podobe. Na preteky sa občas adaptujú aj pretekári z inej oblasti. Vnášajú sa do pretekárskeho skialpinizmu také prvky, ktoré nemajú s klasickou pôvodnou formou nič spoločné ( napr. v záujme „ukázať sa“ neberie ohľad na svojho partnera v preteku dvojíc a ide celú etapu sólo, podceňovanie objektívneho rizika, a pod.)  Môžu dokonca aj urobiť dobrý výsledok, ale pochopiť pôvodnú ideu skialpinizmu len pretekaním sa nedá. Na druhej strane práve klasická idea skialpinizmu – mať krásny zážitok z prírody, výhľadu, aj svojho výkonu – pomáhala vyhrávať preteky. Dnes, keď je kritériom preteku len dosiahnutý čas, v sezóne nabitej štartmi na rôznych podujatiach, už pretekár nemá čas na „poéziu“ skialpinizmu, ktorá ho možno kedysi k tomuto športu pritiahla.

Alebo niekto chce urobiť za krátky čas čo najviac extrémnych zjazdov čo sa mu môže i vypomstiť. Stačí len malá chybička, malé zakolísanie a následky sú nedozierne... Pocit víťaza pretekov, zlyžovanie extrémneho terénu, iste tiež prinášajú krásne zážitky. Je len záležitosťou jednotlivca, čo má pre neho väčšiu hodnotu. Akékoľvek umiestnenie v pretekoch, akékoľvek zlyžovanie extrému má iba dočasnú hodnotu. Vždy prídu ďalší, ktorí urobia lepší výkon, náročnejší zjazd, náročnejší horský prechod. Určite je tu večná dilema čo má väčšiu hodnotu – pravidelné celoživotné chodenie po horách s krásnymi zážitkami, alebo zažiarenie vo výsledkovej listine či prvenstve extrémneho zjazdu. To už ale naozaj závisí od každého, čo si kto vyberie, na aký výkon sa človek cíti.

Prvé kroky: Ako sa stať skialpinistom a neublížiť si pri tom?Hory sú zázračným prostredím, kde sa skúsenosti dajú zbierať len postupne. Isteže ak existuje nejaká príprava (zimná lyžiarska turistika, horolezectvo, naštudovanie teórie,...), ak je v klube či skupine ľudí skúsený a vyškolený človek, dajú sa načerpať skúsenosti skôr. Sú aj horolezecké školy, ktoré majú vo svojej činnosti aj takýto typ prípravy.

Slovenský horolezecký spolok JAMES ako odborná horolezecká organizácia, sa venuje problematike skialpinizmu už od r. 1976. Je zatiaľ jedinou schopnou organizáciou metodicky odborne usmerňovať a združovať skialpinistov a dlhodobo vytvára podmienky pre rozvoj klasického aj pretekárskeho skialpinizmu. Komisia skialpinizmu vytvára podmienky pre rozvoj tohto športu. Komisia zastrešuje oblasť od nenáročných vychádzok (obdoba lyžiarskej turistiky), cez náročné horské prechody až po extrémne zjazdy. Jej koncepcia práce je v prvom rade v informovaní verejnosti o všetkom, čo pri výkone tohto športu treba vedieť, podieľa sa na metodickom spracovaní celej problematiky a príprave metodických kádrov. Koncepciu práce, info o činnosti, akciách, metodika, lavíny, atď. sú uvádzané na internetovej stránke www.james.sk/skialpinizmus.

Všetko, čo sa dočítate na internete alebo v inej literatúre je dobrým vstupom do problematiky. Na získanie skúseností je však najlepšie absolvovať kurz základov skialpinizmu, alebo aspoň časť túr v horách absolvovať pod dohľadom inštruktora. Čím viac výstupov a zjazdov budete mať za sebou, tým istejšie sa budete cítiť. Ale tiež si viac uvedomíte, že nebezpečenstvá hôr sú naozaj nevyspytateľné a že na skialpinistické podnikanie musíte byť vždy dobre pripravení. Najväčšou garanciou bezpečnej túry je horský vodca. Ak teda sa v danej lokalite nevyznáte, alebo v partii v ktorej idete, nie je nikto tak zdatný, aby ste túru zvládli bezpečne, je na mieste si zobrať horského vodcu. Ale i vtedy, ak chcete mať úplnú pohodu a starosti prenechať inému.

Prečo je dobré mať horolezecké skúsenosti?
Dnes  kedy preteky v skialpinizme sú viac menej bežeckým naháňaním času si mnohí myslia, že mačky, čakan, lano, skoby ... sú len zbytočnou záťažou. Áno v tomto type podujatí je to tak. Inak je to ale na klasickej túre. Tam nám nikto nevyznačí trať, nikto neotestuje bezpečnosť terénu, nezaistí ťažké úseky lanom.

O čom to teda je?
Horolezecká prax (v horách) sa najčastejšie vykonáva v letnom období. Kým sa horolezec dostane pod stenu musí prejsť rôznym terénom, potom svoju cestu vylezie a opäť zostupuje do doliny relatívne ľahkým terénom až príde na vyšliapaný chodník. Pri nástupe a zostupe má možnosť vidieť a poznať podložie pod budúcou snehovou vrstvou. Postupne zistí, kde sú nebezpečne strmé trávy, kde naopak je bezpečná suť či skalné morény, kde sú mokriny atď. Tieto poznatky môže veľmi dobre zúročiť práve pri skialpinizme – strmé trávy sú pre lavíny výbornou sklznou plochou, podobne ako platňovité skalné útvary. Tam kde boli v lete mokriny môže sneh podmáčať voda, ktorá nie vždy zamrzne. Často sa odparuje a môže vytvárať dutiny, čiže narúša súdržnosť snehu s podkladom. Strmé trávy sú v letnej lezeckej ceste veľmi nepríjemné, v zime do nich zarazíte mačky, čakan a v pohode postupujete. V plytkom žľabe, kadiaľ v lete tečie trochu vody, v zime nevidíte či pod snehom je ľad alebo nie. Lenže, ak terén poznáte, na základe vlastných informácií viete, že tam hrozí nejaké prekvapenie. Jedine z lezenia môžete vedieť ako sa zaisťuje postup, ako sa zlaňuje, ako a na ktorý istiaci bod sa dá spoľahnúť. Ako pomôcť partnerovi a sám sa nezraniť ...
Pri zimnom lezení sa nie raz sa brodíte snehom dolu či hore, špekulujete, či ten sneh na trávnatej rampe ešte drží, leziete na predných hrotoch mačiek ľad alebo na ľad zmenený snehový terén, vedome šmýkate po zadku a brzdíte čakanom.... to všetko sú skúsenosti, ktoré vám pomôžu pri hodnotení terénu. Je lyžovateľný, alebo si dám mačky? Aké kvalitné mám lyže – hrany, mám príliš mäkké topánky?
Samozrejme, nie všetko potrebujete na každej túre. Ale aj z nenáročnej túry sa môže stať vážny prípad. Stačí ak odbočíte zo správneho smeru a ocitnete sa nechtiac v krátkom, no nebezpečnom úseku, ktorý vedie k návratu na správnu cestu. Záleží opäť len na vás či viete takéto miesto bezpečne prejsť,  alebo či sa vrátite späť na miesto odbočenia ak sa ešte dá. To je len otázka len vašich schopností a vášho vybavenia – čo všetko máte so sebou. Aj na tomto závisí či sa domov vrátite zdraví alebo nie.

SNEH SNEH  a ešte raz SNEH
Krásne médium, bez ktorého by skialpinizmu nebolo. Na tomto mieste žiaľ nie je možné rozobrať všetko, čo by bolo potrebné napísať a hlavne vedieť. Lavíny a poznanie mechanizmu ich vzniku je oblasťou, ktorú človek študuje celý život. Lavínam sa v súčasnosti venuje odborná stránka SLP  www.laviny.sk.
Poznať zákonitosti padania lavín je v skialpinizme snáď to najdôležitejšie. Vedomosti o lavínach majú podstatný vplyv na vedenie trasy výstupu a zostupu – lyžovania. Tieto znalosti zásadne ovplyvňujú nielen vašu bezpečnosť, ale aj bezpečnosť ľudí vo vašej skupine, alebo iných možných skupín v danom teréne. Od týchto vedomostí sa odvíja časový postup lokalitou, výber termínu s vhodnými podmienkami na túru a pod.
Nakoniec ani sneh nie je všade rovnaký, hoci princípy sú rovnaké. Nie je ale jedno, či je svah na severnej či na južnej strane kopca, iný je Alpách na ľadovci, iný v horách Kanady. Treba vedieť akými fázami pretvárania sneh prechádza, čo sa sním deje kým z neho vznikne firn a neskôr ľadovec. Aké vplyvy naň pôsobia, v akom časovom rozpätí. Z pohľadu lyžovania je užitočné vedieť, že charakter snehu sa dá poznať aj na diaľku podľa farby a vzhľadu. To umoží pripraviť sa na zmenu spôsobu jazdy, alebo si v teréne vyberať taký sneh, ktorý nám vyhovuje najlepšie.

Skialpareál V. Fatra alebo odvaha nič netušiacich!

Oblasť V. Fatry je známa ako široké hôľnaté pohorie s nadmorskou výškou okolo 1500m. Najviac ho poznajú turisti bežkári, ktorí odnepamäti chodia v zime po jej hrebeňoch.  Menej je známa ako prostredie vhodné pre skialpinizmus aj keď sa preteky v skialpinizme v tejto lokalite (od Rakytova až po Krížnu-Kráľovu Studňu) robia už od r. 1979. Najviac navštevovaná oblasť je len menšia spomenutá časť a to od Kráľovej Studne – Krížnu – Frčkov, oblasť nad hornou hranicou lesa. Táto oblasť by mala byť podľa rozhovorov uvedená v návštevnom poriadku ako skialpinistický areál. Za túto lokalitu hovoria strmé závery dolín hlavne okolo Krížnej. Boli dohodnuté aj prístupové cesty a to okrem zjazdovky v Tureckej (najčastejšie) aj zo Suchej doliny a doliny Rybô krátkymi lesnými cestami, v jednaní je prístup na hrebeň rozdeľujúci Veľkú a Malú Ramžinú ako aj prístup lesnou cestou z horného konca Tureckej na hrebeň Úplazu.
Oblasť Krížnej spadá z pohľadu lavinóznosti do oblastí s najväčším výskytom lavín v strednej Európe. Prečo je to tak? Kto to pozná je mu dôvod jasný – strmé trávnaté terény orientované na východ a juh, čiže záveterné svahy kde sa zhromažďuje ohromná masa snehu (na jar sa preveje vo forme akýchsi serakov posúvajú do doliny). Navyše približne 300 m pod vrcholom sú drobné vyvieračky vody, za pekných dní slnkom atakované terény, síce dobré na spracovanie snehu (sadnutie), ale často práve slnko uvoľní lavínu!

Pred vstupom do kotlov tohto areálu je nevyhnutné vedieť posúdiť súdržnosť snehu v danom teréne, vedieť si to overiť povedzme nórskou sondou, zvoliť správny smer zjazdu. Vybavenie pipsom, sondou a lopatkou by malo byť zákonom!
Bola a je zásadná otázka, či súhlasiť s takýmto areálom či nie. Sú vážne výhrady Horskej záchrannej služby V. Fatra, lavínové úrazy sú fakt reálne. Druhá stránka je však aj o tom, že skialpinista má byť človek znalý ako som uviedol vyššie a teda by mal vedieť čo je vhodné a čo nie. Je to aj otázka blízkeho lyžiarskeho strediska, kedy na Krížnu vyjdú aj snowboardisti aj iní lyžiari... a nie som presvedčený, že títo ľudia vedia čomu sa vystavujú. Hovorí sa tomu odvaha nič netušiacich.

Dovolil som si angažovať sa za tento areál z dôvodu slobodného rozhodovania každého človeka na základe vlastných vedomostí a schopností či tam bude lyžovať či nie. Je to veľká zodpovednosť za seba samého a za tých, ktorí tam môžu slobodne vstúpiť. Každý ale sám za seba nesie zodpovednosť či strhne lavínu, či nie! Je krásne prejsť aj takýmto terénom, ale najkrajšie je vrátiť sa z hôr živý....

Príroda má jasne stanovené pravidlá hry. Niekedy sa za ich porušenie platí životom.

Stanislav Melek