Voľakedy bolo možné robiť túry v skialpinizme aj na klasickom zjazdárskom vybavení. Dnes ale doba pokročila tak, že až na niektoré druhy lyží je dobre si zaobstarať výstroj určenú pre skialpinizmus. Pred nákupom, či zháňaním vybavenia si však treba zodpovedať na základnú otázku, a to či dáte prednosť komfortu pri výstupoch, alebo zjazdoch. Zjednodušene povedané všetky časti vybavenia totiž robia kompromis buď pri ceste nahor, alebo zjazde dole.
Viazanie
Všetky v súčasnosti v Európe vyrábané skialpinistické viazania, ktoré tu budeme spomínať, spĺňajú požadované bezpečnostné štandardy. Staršie modely ako Silvretta 300 a Silvretta SL, ku ktorým by ste sa mohli dostať takpovediac z „druhej ruky“ nevypínajú špicu lyžiarky. Najmä z dôvodu nízkej váhy (a často aj ceny) majú tieto modely svojich užívateľov aj dnes. Medzi modely, ktoré poskytujú vysoký komfort pri obsluhe patria viazania: Fritschi Diamir a Explore (1650 g) a Fritschi Freeride (takmer 2kg, vypínacia sila sa na ňom dá nastaviť až do úrovne 12 čo zodpovedá zjazdovému viazaniu), Silvretta 404 (2160 g), ďalej modely s kĺbovým mechanizmom posunutým dozadu, čím sa šetrí približne 12% energie pri stúpaní ako napríklad Silvretta Easy Go (1600 g), Silvretta 500 (1600 g), Silvretta 505 (1680 g), Silvretta 555 (1800 g). Novinkami minuloročnej sezóny sú najnovšia Silvreta Pure, ktorá so svojimi 1100 g patrí medzi najľahšie viazania na trhu a Naxo prinášajúce revolučný mechanizmus viackĺbového ohýbania a komfort bežného zjazdového viazania. Naopak k modelom s nízkou váhou patria: Emery Chrono, ktoré sa v súčasnosti stretnete len veľmi zriedka, Dynafit Tourlite Tech Tri Step s regulovateľnou veľkosťou pri zmene lyžiarky (800 g), a modely, pri ktorých je veľkosť nastavenia lyžiarky nepremenlivá Silvretta SL (980 g). Najrozšírenejšie pretekárske viazanie na svete Dynafit Tourlite Tech (660 g) platí daň za svoju nízku váhu v podobe diskutabilného vypínania špičky a komplikovaného pripínania na lyžiarku.
Väčšina viazaní sa vyrába v niekoľkých veľkostiach. Skontrolujte si preto, či veľkosť viazania zodpovedá veľkosti lyžiarky. Na trhu nájdete aj viazania „hybridy“ ktoré sa zapínajú do štandardného viazania. Experimenty tohto typu je však vhodnejšie nechať používať za trest ich vynálezcom.
Na všetky uvedené viazania sa ako doplnok vyrábajú mačky uľahčujúce stúpanie na zľadovatenom firne. Pri voľbe medzi poistnými remienkami a brzdami treba zvážiť výhody a nevýhody obidvoch. Výhody a nevýhody obidvoch systémov sú často sporom v metodikách jednotlivých skialpinistických škôl. Jediná výhoda pri používaní bŕzd je, že pri páde vypnuté lyže neohrozujú lyžiara. Podstatnou výhodou remienkov je zabezpečenie lyží pri ich vypnutí vo všetkých druhoch snehu a sklonu svahu, ako aj pri páde do ľadovcovej trhliny. Pri ich používaní však netreba zabudnúť na skutočnosť, že v lavínoznom teréne musia byť vždy vypnuté!
Lyže
Takmer každý výrobca lyží má dnes v ponuke aj lyže na skialpinizmus, ktoré sa od bežných odlišujú svojou konštrukciou. Revolúcia v „carvingovom“ tvare lyží urobila svoje aj tu, takže je možné si vybrať lyže s rôznym rádiusom. Lyže s veľkým carvingovým vykrojením však horšie plnia svoju úlohu pri hranení na zľadovatenom teréne. Medzi extrémne ľahké lyže patria: Dynastar Altiplume, Ski Trab ponúka modely Race Aero, Sint Aero, Aero 63, Dynafit TL Rally a TL Tech, Atomic Tourguide Super Light, Tua Ski Helium, Ficher Hitrax Tour Air Carbon a ďalšie. Váhe lyží však zvyčajne zodpovedajú aj jazdné vlastnosti a ich životnosť. Pre bežného užívateľa je preto výhodnejšie zvoliť si o niečo ťažšie lyže, ktoré však majú lepšie jazdné vlastnosti. Medzi také rozhodne patria: Dynastar Altitrail, Hagan Tx Carbon S, Atomic Beta Ride 9.22 S, Rossignol Bandit, K2 8611 Ascent, Kneissl Ergo X Motion, Salomon X Screem, Völkl M5 energy, Tua Ski Excalibur a mnoho ďalších.
Dôležité je vedieť, že pravidlo o dĺžke lyží presahujúcej lyžiara dnes už neplatí. Výška lyží by preto mala zodpovedať približne osobnej výške lyžiara, alebo môže byť aj menšia.
Ak pri kompletizovaní potrebnej výbavy musíte zvažovať každú korunu môžete si nechať namontovať na začiatok skialpinistické viazanie na vaše pôvodné obyčajné lyže. Kúpa jazdených lyží (napríklad dovezených zvonku) sa nemusí vždy oplatiť, je preto vhodné poradiť sa pri nej s odborníkom.
Stúpacie pásy
Najtajomnejšia časť výstroje skialpinistu funguje na podobnom princípe ako keď hladíme srsť zvierat. V jednom smere to ide ľahko (sklz), ale v opačnom to nejde (výstup). Ich pôvod je v severských krajinách, kde sa na tento účel používali kusy tulenej kože. Súčasné pásy sú buď mohérové (vyrábajú sa z vlny horských kôz), alebo syntetické, vyrobené z nylonových vlákien. Väčšina výrobcov však ponuka aj miešané pásy z obidvoch druhov vlákien. Výhodou pásov na prírodnej báze okrem dobrého sklzu je zachovanie si vlastností nezávisle od teploty a druhu snehu. Aj toto tvrdenie má však svoje výnimky. Výhodou syntetických pásov zase je, že zvyčajne dobre držia pri výstupe a sú cenovo dostupnejšie.
Pásy sa lepia na suchú sklznicu lyží dvojakým spôsobom. Prvý jednoduchší spôsob (používa sa zvyčajne pri pretekárskom skialpinizme) je prichytenie pásu drôteným okom na špičku lyže a nalepenie na sklznicu. Na druhom konci do oblúka zastrihnutý pás končí približne 15 - 20 cm pred pätkou lyže. Druhý spoľahlivejší spôsob ale časovo náročnejší prichytenia, umožňujú pásy s gumeným napinákom. Pás sa najprv zachytí kovovým háčikom za pätku lyže a následne gumeným napinákom na jej špici, až po takomto prichytení sa nalepuje na sklznicu lyže. Hrany lyže zostávajú pri obidvoch prípadoch voľné. Pás by teda mal byť približne o 4 až 5 mm užší ako lyža v jej najužšom mieste.
Nové pásy majú na strane lepidla jednorazovú umelú fóliu. Pri bežnom používaní sa pás po odlepení z lyže zlepí na polovicu. V takomto stave pásy aj sušíme po túre pri izbovej teplote. Sušenie pásov nalepených na lyže, alebo pri priamych zdrojoch tepla nie je vhodné. Ak používate lyže s menším rádiusom ako 25 m je lepšie zadovážiť si carvingové pásy. V takomto prípade počítajte z vyššou investíciou.
Ako všetky časti výstroja aj pásy si vyžadujú starostlivosť. Je potrebné počítať s obnovovaním lepidla (dá sa kúpiť v tube, nažehľovacích fóliách alebo v spray) a občasnou impregnáciou. Životnosť pásu však ovplyvňuje aj jeho pletenie, preto sa pri kúpe radšej vyhnite tenkým pretekárskym špeciálom z jednoduchým zapletením. Medzi stabilne kvalitné značky pásov patria najmä Coll-tex a Pomoca.
Lyžiarky
Časť výstroje, ktorá do značnej miery ovplyvňuje pohodlie pri skialpinistických túrach. Pri ich kúpe by malo byť najdôležitejšie kritérium ako „sedia“ na nohe. V obchode sa preto netreba hanbiť skúšať viac modelov. Skúšať ich treba na jednu lyžiarsku ponožku. Dve a viac ponožiek totiž prispieva v zásade iba k dvom veciam. Po prvé znižujú cit pri vedení lyže a po druhé po vzájomnom posunutí dokážu vyrobiť pôsobivé otlaky a oderky. Pri správnej veľkosti lyžiarky by ste v zjazdovej polohe nohy mali mať možnosť hýbať prstami na nohách. Lyžiarka však nesmie byť veľká. Ak pri chôdzi „čaptáte“ do strany, zvoľte si radšej lyžiarky s možnosťou posunu z osi.
Podobne ako lyže aj lyžiarky sa od obyčajných odlišujú konštrukciou. Najvýraznejšie odlišnosti sú: podrážka, prepínanie na režim chôdza - zjazd, vnútorná papuča so šnurovaním a celkovo nižšia hmotnosť. Ak ste sa rozhodli pre ľahkú variantu výstroja, budete mať možnosti pri voľbe lyžiarky značne zúžené (preto je vhodné najprv vyskúšať lyžiarky). Nepočítajúc staré modely s úpravou pre Silvrettu SL (Nordica, Koflach) a lyžiarky s úpravou pre Tech (Raichle, Dachstein), ktoré sa ako spomienky na priekopnícke časy ľahkých viazaní ešte občas objavujú na našom trhu (ich výroba bola ukončená približne pred viac ako siedmymi rokmi), ostávajú dvaja výrobcovia. Scarpa s jediným modelom nazvaným F1. Táto v súčasnosti najľahšia skialpinistická lyžiarka, so svojím zadným nástupom pripomínajúca lyžiarky z požičovní, v súčasnosti na pretekoch takmer úplne vytlačila firmu Dynafit. Pionierom vo výrobe „ľahkých topánok“ je Dynafit, ponúkajúci pomerne širokú škálu modelov. Pravdepodobne najúspešnejším modelom z ich dielní je takzvaná „trojková“ rada, ktorá sa už prestala vyrábať. „Štvorková“ rada spoľahlivo nedrží vo všetkých viazaniach. Nedržia na nej dobre ani viaceré typy mačiek. „Päťková“ rada však má už tento nedostatok odstránený. Tuhosť jednotlivých modelov u Dynafitu jemne kolíše, celkovo však môžeme hovoriť o mäkkých lyžiarkach. Ostatné typy lyžiarok na trhu patria do kategórie s vyššou váhou, ale aj tuhosťou čo v praxi znamená väčšiu stabilitu pri vedení lyží. Medzi najúspešnejšie v poslednom období patria značky Nordica, celá modelová rada TR, Lowa, modelová rada Structura, Garmont ponúkajúci k svojim modelom aj „termopapuču“, ktorá sa vytvaruje pri teplote ľudského tela presne podľa tvaru chodidla. Veľmi zaujímavé lyžiarky prináša na trh v posledných rokoch aj Scarpa. Rovnako ako v prípade najmäkšej a najľahšej lyžiarky, má v súčasnosti prvenstvo aj v pravdepodobne najtvrdšej skialpinistickej lyžiarke, ktorým je model Denali.
Po lyžiarskej túre je vhodné papuču vybrať a usušiť, ale sušenie papuče priamo na radiátore, alebo v skelete lyžiarkam určite neprospieva.
Palice
Vhodné sú najmä teleskopické. Trojdielne zvyčajne poskytujú väčší komfort pri nosení a pri stranovom namáhaní je pri nich lepšie rozložená záťaž. Nevhodné sú palice na treking s tlmičom a palice s malým krúžkom. Dobrou kombináciou sú palice s možnosťou využitia ako lavínovej sondy. Praktickou inováciou je ergonomicky výhodnejšie zahnutie rukoväte a odizolovanie duralových tyčiek pod rúčkou.
Osvedčenou značkou sú Leki, zaujímavé modely ponúka aj veľa ďalších výrobcov.
Pár základných vecí, na ktoré sa často zabúda
K základnej výstroji patrí lavínový hľadač, takzvaný „pieps“. Časť výstroje, ktorá formou kamarátskej pomoci umožňuje v krátkom čase vyhľadať zasypaného v lavíne. Špičkové modely na analógovej aj digitálnej báze v Európe vyrábajú firmy Barryvox (predáva sa pod značkou Mammut), Ortovox, Arva či Tracker. Slovenský analógový hľadač Berdin aj pri nižšej cene plní všetky základné požadované funkcie.
Ďalšou často zanedbávanou častou je lavínová sonda, potrebná pre presné lokalizovanie zasypaného a lopatka, bez ktorej nie je možné zasypaného vyhrabať. Lopatka by mala umožňovať ohnutie do pravého uhlu, ktoré je potrebné pri vykonaní Nórskej sondy.
Do výbavy skialpinistu však patria aj mačky, čakan, niekedy aj lano a zaisťovací materiál, kvalitné oblečenie, batoh, lekárnička, termoska, okuliare a pod.
Materiál starne a v priebehu niekoľkých rokov je potrebné ho vymeniť. Dobré základy však prinášajú skúsenosť, ktorá sa rokmi mení na základné poznanie tak potrebné pre pocit radosti a bezpečia v horách.
Martin Murár
