Za posledné dve skialpinistické sezóny (2003 a 2004) sme mali možnosť zaregistrovať niekoľko vážnych, lepšie povedané smrteľných úrazov pri realizovaní cieľov považovaných do oblasti skialpinizmu. Schválne požívam takéto slovné spojenie, pretože nie všetci a nie v správnom čase si toto uvedomujeme. Aj samotná hranica medzi bežným tuctovým zjazdom a zjazdom vyžadujúcim si už dôvernejšie znalosti terénu je len ťažko definovateľná.

Vieme, že pohyb horolezca v zime na snehu je často nebezpečný a to je obyčajne istený lanom. Pohyb lyžiara – skialpinistu na strmých terénoch nie je zaisťovaný ničím, len jeho teoretickými vedomosťami a praktickými skúsenosťami - schopnosťami.
Ak sa tu chce niekto učiť na vlastných chybách, tak to je práve tá nesprávna cesta! Dovolil by som si načrtnúť v kocke, čo všetko je potrebné poznať a vedieť preto, aby ste mohli tento šport robiť naozaj k svojmu prospechu.

1. V prvom rade je to náuka o snehu, našej krásnej bielej nádhere, z ktorej máme toľko radosti. My samy ale musíme vedieť či nám naozaj prinesie radosť a krásne zážitky z nádherných zjazdov, alebo nám prinesie zármutok, úrazy, problémy! To sú tie bezpečné snehy (firn a do cca 20 cm mäkkého snehu, ...) a nebezpečné snehy a jeho podoby (preveje, dosky, podušky,...), zákonitosti padania lavín, vplyv slnka na kvalitu snehu a padanie lavín. Táto oblasť je najnáročnejšia na teoretické vedomosti a praktické skúsenosti, a zároveň najviac podceňovaná!
Základy o lavínach : http://www.hory.sk/laviny/

2. Materiálne vybavenie – nie každé lyže sú vhodné na každý druh snehu. Podľa druhu predpokladanej túry je potrebné si vybrať aj vhodnú výstroj. To sa týka hlavne extrémnych zjazdov. Alebo, ak nemám výstroj na zistené podmienky tak túru prerušiť alebo zjazd nerealizovať, zostúpiť vhodnejším smerom či zostúpiť bez použitia lyží.

3. Dostatočné ovládanie techniky chôdze a lyžovania, na neupravovaných terénoch spravidla ďaleko od civilizácie, často strmých a exponovaných terénoch. Často je potrebné včas použiť mačky, čakan prípadne iné horolezecké prostriedky pre zaistenie prechodu nebezpečného miesta.

4. Meteorologické schopnosti podľa konkrétneho vývoja počasia vedieť určiť či bude aj naďalej pekne, alebo sa počasie zhorší, alebo sa zlepší po horšej perióde, či príde vietor alebo sa oteplí.....

5. Orientácia v teréne, určenie svojej polohy na mape podľa prírodných tvarov, určenie smeru pochodu s mapou i bez nej, pochodový azimut, orientácia za sťažených poveternostných podmienkach (v hmle, fujavici) atď.

6. Príprava túry a jej absolvovanie, veľkosť a výber kolektívu a jeho vybavenie, postupové či ústupové varianty, časový harmonogram, atď.

7. Fyzické predpoklady na vykonávanie skialpinizmu, kondičná príprava, tréningové metódy...

8. Horolezecká príprava – jednoznačne áno! Práve na základe týchto vedomostí môžeme zodpovedne zhodnotiť vhodnosť terénu na postup na lyžiach či na mačkách. Z horolezeckej praxe vieme ako vyzerá horolezecký terén a aká je jeho náročnosť. V Alpách sa nikto s nikým nebaví o tom či je horolezec či nie. Ako sa pohybuje po ľadovci automaticky sa považuje za človeka znalého horolezeckého remesla. Ak to tak nie je, tak je to potom naozaj len odvaha nič netušiaceho!

9. Pohyb v chránených územiach.

10. Túra na ľadovci – tu treba poznať všetky osobitosti ktoré sa vzťahujú pre pohyb na ľadovci vo výstupe aj v zjazde, vrátane záchrany pri páde do trhliny. Samostatná, rozsiahla kapitola s problematikou rozdielnou od pohybu v neľadovcových terénoch.

11. Lavínová karta Stoj alebo Choď – jednoduchá pomôcka vhodná pre každého skialpinistu, na základe ktorej si môže určiť či má ísť do terénu, alebo nie. Sú na nej aj základné informácie „Štandardné opatrenia pred túrou“, „Ekologické Desatoro Skialpinistu“, „Stupnica lavínového nebezpečenstva“, Privolanie pomoci, informácie“. Táto karta snáď ešte je k dispozícii v športových obchodoch. www.hory.sk/index.php?site=publicistika.htm

Stanislav Melek