Pavle Kozjek na Bigwall Speed Climbing v
Paklenici v roku 2002. Foto: Vlado Linek
|
49 - ročný slovinský horolezec Pavle Kozjek je nezvestný od 25. augusta na Muztagh Tower (7273 m) v pakistanskom Karakorame. Pavle Kozjek, Dejan Miškovič a Gregor Kresal sa snažili na Muztagh urobiť prvovýstup alpským štýlom nezlezenou 2200 m vysokou severnou stenou. Z BC (5040 m) na Younghousband Glacier vyrazili Pavle a Dejan okolo polnoci 24. augusta. Po pätnástich hodinách lezenia sa dostali do sedla medzi Muztagh Tower a "špicatou vežou", približne vo výške 6550 m. Kvôli zlým podmienkam tu zabivakovali a uvažovali, že na druhý deň zostúpia. Zavčasu ráno, 25. augusta, sa nečakane zrútil prevej neďaleko ich stanu, bohužiaľ aj s Pavlem, ktorý tak spadol niekoľko sto metrov dole severnou stenou. Dejan Miškovič, tak zostal bez jedla, spacáku aj bez lana. Musel absolvovať troj-dňový náročný zostup do približne 5300 m, aby sa k nemu mohol dostať vrtuľník.
Ďalší Slovinci, pôsobiaci na K7 (Aleš Česen, Nejc Česen, Rok Blagus, Rok Šisernik, Mihael Hrastelj) boli práve v BC, keď sa dozvedeli o nešťastí svojich priateľov. Traja z nich - Aleš Česen, Rok Blagus a Miha Hrastelj - sa pomocou helikoptéry presunuli na druhý deň pod Muztagh.
Medzitým Tomaž Humar zo Slovinska komunikoval s pakistanskou stranou, aby zorganizoval záchrannú akciu a hneď po tom letel spolu s Alešom Kozeljom do Pakistanu. 27. augusta boli v Skardu.
Zlé počasie znemožňovalo pomoc vrtuľníkov a preto Česen a Blagus vyrazili pešo z BC na osem-hodinový záťah hľadať Pavleho. Našli jeho prilbu, ruksak a vetrovku, ale nenašli ani stopu po Pavlem ani kde by mohol byť.
Zavčasu ráno, 28. augusta, sa urobilo na chvíľu počasie a Humar s Kozeljom za pomoci K7 tímu, ktorí boli v spojení s Miškovičom, leteli s helikoptérou zo Skardu. Miškoviča dostali na palubu v priližne 5300 m a potom sa snažili hľadať Pavleho. Bohužiaľ ich snaha bola márna. Pavle pravdepodobne spadol 1700 metrovou severnou stenou do hlbokej trhliny na úpätí steny. Záchranný tím na palube s Humarom a Miškovičom potom leteli do Skardu. 2. septembra všetci odleteli do Islamabádu.
Pavle Kozjek sa narodil v Ljubljane a v horolezeckej komunite bol uznávaný pre svoju čistotu štýlu výstupov. Okrem iných, to boli nové cesty v Himalájach, ako Južná stena Shisha Pangmy s Andrejom Štremfeljom v roku 1989 a jeho prvovýstup sólo Severovýchodnou stenou Cho Oyu - za čo získal cenu Piolet d´Or v roku 2007. Pavle pôsobil aj v Patagónii a v roku 1985 urobil spolu s Frančekom Knezom, Janezom Jegličom, Slavcom Svetičičom a Silvom Karom, šialenú cestu Východnou stenou Cerro Torre "Diretissima dell´Inferno", alebo Devil's Direttissima (ED+: VI 5.12a A4 WI5+, 1200m) . Pavleho tiež môžeme kľudne označiť za jedného z najlepších Andinistov. Je autorom mnohých ciest na také kopce ako je Chacraraju, Huascaran, Siula Grande či Chopicalqui. Pavle je tiež známy pre svoju veľkú ľudskosť. Bol to práve on, kto upozornil na tragédiu v sedle Nangpa La, keď čínsky strážnici strieľali na tibetských utečencov.
Pavle Kozjek: "lezenie bez ľudskosti a etiky, nie je lezením"
Marko Prezelj bol ocenený Piolet d´Or v roku 2006. O Pavlem povedal pre Alpinist.com: "Niet pochýb o tom, že Pavle je výborný lezec, ale ako človek je ešte lepší. Je to vizionár, nie nasledovník. Je vždy veľmi pozitívne naladený a vždy veľmi príjemný. Inšpiroval veľa mladých alpinistov a snaží sa nájsť rovnováhu medzi komerčným a lezeckým prístupom s dôstojnosťou."
Zdroje: http://www.alpinist.com/, http://www.planetmountain.com
