Veru ťažko sa mi začína, slová akosi odskakujú od pera… Stalo sa niečo bolestné, s ťažkosťou vysloviteľné, ale mučivo pravdivé. Ktosi tu bol, ale už nie je. Sme malými čiastkami obrovského, milióny rokov perfektne fungujúceho kolosu, zvaného ´príroda´.

A aj keď k nej pristupujeme s úctou a pokorou, aj keď uznávame jej bezmedznú silu, aj keď sa skláňame nad jej mohutnosťou, z času na čas nám odhalí svoju nepriaznivú tvár. Marek tu bol a už nie je.

Bol jeden z nás. Jeden z nás horolezcov, ktorým sa takisto môže osud, príroda, niečo, niekto… obrátiť chrbtom. Aj smrť je súčasťou života…

Nesúďme, nepolemizujme, nehľadajme ´vinníkov´. Spomaľme a nachvíľočku sa zamyslime. Zamyslime sa nad Marekom, nad sebou, nad správnosťou  smerovania svojich myšlienok a činov. A utrime si slzy, veď Marek tu s nami zostane navždy.

Marka