V Žiline sa v sobotu 18. marca konal už 12. ročník festivalu Vysoké hory. Od jeho vzniku ho pripravuje Žilinský vysokohorský klub (ŽIVYK) Slovenského vysokohorského turistického spolku (SVTS) so sídlom práve v Žiline.

Po Medzinárodnom festivale horských filmov v Poprade ide o druhé najstaršie podujatie na Slovensku s tematikou pôsobenia v horách, ale s dôrazom na VhT a lezenie.Vysoké hory nie sú klasickým súťažným festivalom s udeľovaním cien - tie sú iba dve. Cenu divákov získal Martin Gablík za diáky a film z výpravy počas minulej jari na Broad Peak, keď vrcholový útok nedovolila záchrana poľského horolezca Artura Hajzera, ktorý si pri zostupe z predvrcholu Rocky Summit zlomil nohu. Gablík za túto pomoc dostal v Poľsku Cenu fair play. Druhým ocenením je cena svetoznámeho slovenského autora horských a dobrodružných filmov Pavla Barabáša Za najlepší príspevok zo slovenských hôr - tento rok ju získal Vlado Putera zo Žiliny. Hlavnou cenou pre autorov je ale záujem divákov a bezprostredný kontakt s nimi.

Z devätnástich príspevkov v programe si zaslúžili pozornosť všetky, našli si svojich vďačných divákov a to je to dôležité. Okrem Martina Gablíka v predpoludňajšom bloku zaujala napríklad Anka Čaplická s priblížením ženskej parahorolezeckej výpravy, ktorej bola v minulom roku vedúcou, do Tibetu - v rámci nej športovkyne s telesným postihnutím vystúpili na 5454 metrov vysoký Siguniang II. Dokázali, že aj napriek takémuto hendikepu si možno dávať svoje ciele stále nielen na horách, ale aj v živote. V popoludňajšom programe zaujal Vlado Linek s už tradične profesionálnymi, špičkovými diapozitívmi zo Slovenskej horolezeckej expedície Šariš Torres del Brujo 2005 a z Česko-slovenskej expedície Karakoram 2005, Miro Caban so sugestívnymi programami o Čho Oju a najmä o K2, keď po lopate priblížil skutočné rozmery lezenia na najvyššie hory, Jano Matlák s minuloročnou Vojenskou expedíciou na Annapurnu a smolou spojenou s návratom tesne spod vrcholu, ako aj Peter Valušiak zoznámením sa s Antarktídou a dojmami z dosiahnutia najvyššieho vrcholu tohto kontinentu, 5140 m vysokého Mt. Vinsonu. Jediným autorom, ktorý osobne nemohol byť na festivale, bol Palo Barabáš - štyri dni pred ním odletel s českými jaskyniarmi do Venezuely. Palko, už sa tešíme na budúci rok!

 
Sála, v ktorej prebiehal festival a vpravo Anna Čaplická. Foto: Peter Kalenský.

Svet je taký, aký si ho dokážeme urobiť - a vďaka vzájomnej ústretovosti všetkých zúčastnených sa do sály s kapacitou 461 miest vošlo 650 až 700 ľudí. Všetci odchádzali spokojní. Vďaka patrí autorom všetkých príspevkov, organizátorom na čele s prezidentom SVTS Jožkom Zábojníkom, hlavným zostavovateľom programu Jurom Dlábikom, ale aj skvelým divákom. Dva dni po tohtoročných Vysokých horách sme už začali chystať tie budúce, takže dovidenia na nich. Viac informácií nájdete na www.vysokehory.svts.sk.

Peter Dodek