Po viacerých výjazdoch do krásnej oblasti Dachsteinu sa nám konečne podarilo dokončiť úspešne náš projektík. Zabral nám pár víkendov, ale zažili sme tam nezabudnuteľné zážitky, o ktoré sa chcem s vami podeliť prostredníctvom reportíku, fotiek alebo pripravovaného filmíku.

 
Sudwand hutte a masív Dachsteinu. / Adi v kľúčovej 3. dĺžke.

Celý tento projekt vznikol v hlave Maťa Grajciara, keď boli pred pár rokmi s Ďurim liezť vedľajšiu líniu. Nový smer, ktorý nosil v hlave už dlhšie, potom zakreslil do dosť tvrdého systému stropov. Po obhliadke sme ho trošku poopravili a našli jednoduchší a logickejší variant. Cesta však vznikala počas prvovýstupu takmer naslepo, kedže z diaľky nebolo vidieť nejaký systém špár. Počas prvej návštevy sme sa s plnými batohmi železa vydali do neznámych vôd vápencových platní a previsov. Nástup je rýchly a prvú ľahkú dlžku vedúcu na vežicku, náš base camp, sme zvládli bez problémov. Cieľom bolo čo najrýchlejšie prebiť líniu a pripraviť si ju na voľný prelez.
Druhá dĺžka nás však vyviedla z dojmu, že to všetko prebehne rýchlo a za jeden víkend :-) prirodzené miesta na istenie sme našli len zriedka a tak nebolo jednoduché odliezť a istiť sa z lezeckých pozícií. Prišlo aj na pokročilé technické pomôcky ako rôzne háčiky, alu-heady a rôzne mikro istítka. Všetky dĺžky bolo treba najprv očistiť, kedže tu pred nami nik neliezol. Po rýchlom voľnom preleze sme sa všetci zhodli na obtiažnosti 8-, aj keď potrápila a prekvapila zakaždým ako sme ju liezli :-)
Ďalší výjazd sa niesol v znamení kľúčovej dĺžky, ktorá sa na nás už začala celkom nakláňať a lezenie bolo ešte zložitejšie. Tu sme našli nádherný systém rôznych druhov dierok a dier. Prvú tažkú šichtu ťahal Ďuri a teraz bol rad na mne. Aj som sa tešil no aj obával neznámeho... Táto dĺžka asi precvičila najviac naše technické znalosti lezenia po všelijakých pomôckach a koniec koncov aj zručnosti pri voľnom preleze tejto nádhernej silovo-vytrvalostnej dĺžky. V tejto dĺžke sa nám stal aj jediný úraz počas našej okupácie. Keď som pri osádzaní nitu udrel kladivom do skaly a na oplátku mi tiež skala vystrelila malý úlomok rovno do oka. Problém bol v tom, že som sa ocitol slepý 2m nad posledným istením visiaci v neistom háčiku s neosadeným nitom. Nevidel som nič! :-)
Po 15min sa mi naslepo podarilo dokončiť osadenie nitu a mohol som zlaniť. Cestou mi naštastie túto skalku vyplavili slzy a mohol som si vydýchnuť. Vyzeralo to na sobotňajší výlet do rakúskej nemocnice :-) Túto dĺžku bolo umenie vyliezť technicky a neraz sme 5h liezli 2-3m. Nebyť nitov tak by som po páde vytrhal všetky istenia a máme peknú
A4ku. :-) Ale my sme mali plán preliezť všetko voľne. Bez nitov by to aj tak nešlo, jedine že by jeden z nás bol morálový psychopat :-) Voľný prelez sa po niekoľkých pokusoch podarilo vyliezť Ďurimu PP za 9+. Sám som mal možnosť prekrokovať túto dardu a poviem vám, že som ešte vytrvalostnejšiu 20m dĺžku neliezol. Každý krok ubral zo síl a
navyše nebolo miesta, kde by si človek dobre vydýchol. Povedal by som, že sme cestu liezli na jeden nádych. Toto bol najefektívnejší spôsob: nádych na štande a šprint cez tie bouldre nech nestihne natiecť :-) Ostávali nám ešte dalšie tažké metre na lezenie. Bohužial sa nám nasledujúcu dlžku nepodarilo preliezť celú voľne, kde sme na 1m natrafili na mikrochytíky a obliaky, ktoré sme nedokázali udržat ani očami. Túto časť sme však pekne odistili a pripravili silnejším borcom na prvý voľný prelez. Možno to začne niekde pri 8b a viac a možno to ani nepôjde, ale nikdy nehovor nikdy! :-) Preliezli sme to za 7+ A0. Poslednú dĺžku sme už liezli klasicky po friendoch a mohli sme si konečne užiť systém špár a nevláčiť so sebou tú tažkú vŕtačku.

Hurááá, cesta bola dokončená a projekt tiež!

Info o ceste
Niederer Turlspitz
Drei Grazien, 175m, 9+ A0
(5, 8-, 9+, 7+A0, 7+)
istenie: štandy vynitované, priemer 6 nitov na dĺžku + malé a stredné
kamaloty (na poslenú a prvú dĺžku)

fotky