Maličká dedina pri talianskej Aoste, ktorú Boh obdaroval veľkým množstvom ľadu. Z troch dolín v okolí dedinky Cogne, snáď z každého žľabu vyteká nejaký ľadopád, je ich tam vyše stovky. Takže lezec má problém kde skorej vyraziť. Najdlhší ľadopád má okolo 600 m, samozrejme prerušovaný kaskádami.

Ráno na parkovisku nás zobudila zvýšená aktivita lezcov zrazu, parkovisko bolo plné aut, z ktorých bolo počuť štrngotanie zbraní. Zástupy ľadolezcov sa vydávajú každý k inému ľadu. Ešte som takú aktivitu nevidel, ku každému ľadopádu vedie cestička s ceduľou. Vonku je -8 a tak ideme do miestneho baru na kávu a raňajky. Barman nám oznamuje, že prvé slnko do dediny zasvieti o pol dvanástej a v stene ani nebude, tak nemáme na čo čakať, teplejšie už nebude a vyrážame pod cesty. Dve cesty zo zimnej alpskej trilógie sa nachádzajú práve v Cogne a celkom pri sebe, čo je aj náš víkendový cieľ.

L'Empire Strike Back M8-, M10+/11, M6 WI6, WI4+ je z celej trilógie najstaršia cesta. Jej autorom je Stevie Hanson a známa je svojím zlým odistením. Preliezal po biednych glazúrkach sedem metrov nad borhákom, kde sa nedalo ani dýchať, alebo slučka trčala z ľadu, keď som to očistil tak sa dala skoba pomaly s rukou vybrať a podobné prekvapenia. Čo bolo hlavné, že sme to prežili aj keď s menším zranením tváre. V každom prípade krásna a tvrdá cesta preverí človeka po každej stránke. Plne atletická a kde si človek nie je istý dopredu žiadnym krokom a istením. Je odkázaný sám na seba a svoje schopnosti.

Druhá cesta: Jedi Master WI3+, M10, M11, M9, WI6 s dielne Scotta Muira. Cesta má iný charakter, má viac pasáží v skale je športovejšia a super zaistená,  Vyžaduje si viac atletického lezenia, škoda, že ma na OS nepustila najťažšia dlžka, kde som na začiatku spadol z nevyspytateľného machu, ale na ďalší pokus to išlo oveľa lepšie. Na konci dĺžky si treba prebiť okno v ľade a potichu preliezť cez krehké záclony. Posledný ľad si s Ivanom vychutnávame, sme úplne mokrí, riadne sneží a mňa na poslednom štande chytá únava,a tak čím skôr zlaniť a utekať do tepla.

Obidve cesty boli vylezené štýlom RP.

Na záver musím poďakovať Kamarátovi Ivanovi Padačovi, ktorý to so mnou celé absolvoval, celé dva dni v riadnej zime vo vzdušných štandoch so žumarom na zamrznutých lanách a premoknutý v ľade atď., ale v každom prípade sme zažili veľa zábavy.

Vďaka za podporu SHS JAMES, Singing Rock Grivel.

Paľo Rajčan