Na počiatku bolo slovo, to slovo bolo v maili, a to slovo bola Marmolada. Asi som svojou odpoveďou Igora trocha zaskočil, ale zachcelo sa nám (mne a Kukovi) trochu dobrodružstva, a to hneď v najvyššej stene Dolomitov.

Pripravovali sme sa nanajvýš poctivo. Dva víkendy v Tatrách strávené perfekným boulderingom a naháňaním medveďov a kondičky nám predsa musí stačiť... Ale aby sa nepovedalo, tak sme si vyonsajtovali nádhernú cestu na Lomnickú vežu, Star Gate.  99,5 % úspechu tvorilo stretnutie Dina, ktorý vynahradil stratené nákresy a chýbajúci matroš. Ako sa to na spávnych horolezcov patrí, oslávili sme tento výkon v príjemnej atmosfére Zamkovského chaty, kde sa podľa mňa roztrhlo vrece s dobrými ľuďmi, a len ťažko by ste sa tam stretli s neochotou.
 Pred horami, ako lezecký vývoj káže, musia byť preteky a skalky. My sme si to odkrútili za 4 dni v Arcu. Po príchode do epicentra talianského alpinizmu pod Marmoladou nás počasie neprivítalo teplými lúčmi, ale skôr dažďom a studeným vetrom, no my s odhodlaním stúpame po starej ceste z 1. svetovej vojny až do nášho 5-hviezdičkového hotela, ktorý taktiež pre nás pripravili vojaci (aspoň na jednu vec je dobrá armáda – stavia dobré bivaky ). Ráno (4:00), pri prechádzke po vodu, už rozpoznať siluetu. Pri pohľade na tú impozantnú hradbu mi skoro spadli fľaše z rúk a z nemého úžasu ma prebrali až prví alpinisti, kráčajúci pod nástupy.

Pre nestabilitu počasia sme si vybrali krátku “športovú“ cestu od dvojice Dino Kuráň a Igor Koller s názvom Via Gorbi, klas. 8, z roku 1991. Pod nástup sme si najprv museli užiť hodinku a pol prechádzky pri východe slnka, až kým sme vystúpili do sedla Ombretta vo výške 2702 mnm, odkiaľ sa nám naskytol najkrajší výhľad, aký som doteraz videl. Pod stenu, kde nechávame ruksak, je to kúsok. Po Kukovom prebojovaní k prvému štandu nastupujem do druhej dĺžky ja. Lezenie v nádhernej skale, nity (vlastne jeden...), akurát Dinových 8- berte skôr ako bouldrových 8-. Fakt nádherný technický boulder po mikrochytoch v kolmom... Tretia dĺžka je viac vyrovnaná a morálovejšia, Igorových 7+  a zase jeden nit na dĺžku. Tak neberte tú poznámku o „športovej“ ceste celkom vážne. Po zaštandovaní začína popŕchať. Pokiaľ ma Kuko spustil na štand, všade už lietali blesky a na hlavy nám začal padať vodopád. Po zlanení na zem zisťujeme, že na ruksak tiekla taká malá riečka. Na zostup pre nás Igor pripravil malé prekvapko. Freeride v jemnej suti s batohmi, ktoré vás ženú dole, bola pecka. Pri zostupe ešte sledujeme úspešnu záchrannú akciu vrtulníka, ktorého pomoc potreboval jeden (neviem či odvážny, alebo hlúpy) sólolezec. K večeru sa vyčasilo, čo sme využili na zostup ku autu a rozlúčku s našimi talianskými priateľmi. V ten večer sme sa ešte presunuli do Erta, kde sme strávili posledný lezecký deň. Ráno unavení, ale plní zážitkov a motivácie sadáme do auta.

Sumasumárum: za týždeň sme sa zúčasnili pretekov, navštívili 4 športové oblasti, jednu veľkú stenu a nazbierali kopec nenahraditeľných skúseností. To všetko sme absolvovali so špičkovým vybavením od firmy AlphaSport Mammut a finančnou podporou SHS JAMES. 

Dave Šatánek

  
Nádherné skoré marmoladské ráno – Bože, čo je to nad nami....? / V sedle Ombretta – skalkári a veľká stena. / Via Gorbi,  1. dĺžka za 5+ Kuka celkom preverila.
  
Aj kvietky sme pofotili. / V júli to tu najkrajšie kvitne – malé horce.
  
David v kľúčovom bouldri 2. dĺžky, Dinových 8-... / David na konci 2. dĺžky. / David v 3. dĺžke, bolo to celkom do kopca, ale paráda.
  
Kuko s búrkou za chrbtom, ešte stále s úsmevom. / Pri týchto vodopádoch sa už nikto nesmial. / Niektorí odišli helikoptérou, my po vlastných.
 
Kuko v hornej časti 2. dĺžky, fantastická skala. / David, Igor a Kuko, mokrí, ale šťastní.