Tak máme za sebou ďalší jamesácky týždeň vo Vysokých Tatrách, kde sme sa stretli 11. – 19. septembra 2005. Mnohí celkom v napätí očakávali, ako to dopadne. Aj jeho účastníci, ale asi hlavne jeho organizátori. Veď urobiť centrum THT na Chate pri Zelenom plese bolo dosť odvážne rozhodnutie. Chata patrí medzi horolezcami k najobľúbenejším vďaka príjemnému prostrediu, atmosfére a pravdaže aj výborným lezeckým možnostiam. Na druhej strane jej kapacita nie je pre takéto podujatie dosť veľká. Skutočnosť ukázala, že obavy boli zbytočné. Ako nám povedali starší jamesáci, bola tam jamesácka rodinná pohoda.

Tých miest na spanie naozaj nie je na Zelenom plese až tak veľa. Postelí ešte menej, našťastie sme horolezci a spanie v spacákoch na matracoch nám nerobí problém. Takže kumbály, povala, hospodárska budova a dokonca veľký stan, ktorý iniciatívne zabezpečil Ďuro Gantner, výrazne rozšírili možnosti zloženia unavených tiel. Celý personál chaty sa naozaj snažil a pomáhal nielen pri ubytovaní. A máme ďalšiu veľmi dobrú skúsenosť, včasné objednávanie ubytovania spolu so zaplatením zálohy sa osvedčilo. Zvládli ho oddiely a horolezeci, teda komunita, ktorá rozhodne nepatrí k najdisciplinovanejším. Ale pri takejto akcii trochu poriadku musí byť, takže aj v budúcnosti budeme ubytovanie na THT riešiť podobne. Chata pri Zelenom plese prijala nakoniec viac ako stovku účastníkov, dobrých ľudí sa veľa zmestí a ani členovia štábu či vedenia spolku nemali problém potlačiť sa či stráviť nejakú tú noc aj na zemi.

Leto bolo v Tatrách upršané, no už od konca augusta vládlo nádherné počasie. „Tak to nemôže vydržať“, bedákal náčelník týždňa Milo Neumann. Počasie nám nakoniec prialo tak na päťdesiat percent. Lenže niekedy to musí stačiť aj pri lezeckom výjazde, a to nehovorím o vysokých kopcoch. Avšak THT predsa nie je len o lezení. Takže to nebolo až také zlé, aj keď sa ľudia z dolín občas vracali zmoknutí ako sliepky. Obliehané boli Žeruchy i Čierny štít, na Malom Kežmaráku sa liezli aj veľmi ťažké cesty ako obligátna Diretka, ale tiež menej lezené veci na Ušatú vežu. Nemám k dispozícii kompletnejší prehľad výstupov, tak sa možno niečo objaví pri prehľade sezóny, alebo pri pozvánke na ďalšie THT.

Zelené pleso bolo najkomplikovanejšie z hľadiska účasti starších jamesákov, hlavne takých, ktorých nohy sa už rokmi trochu viac zodrali na to, aby vládali vyšliapať dosť vysoko na miesto podujatia. Vývoz bol síce zabezpečený, ale trmácanie sa v tatrovke dalo seniorom zabrať. Spolu s kapacitou chaty to všetko boli dôvody, prečo bolo pozvaných o trochu menej ľudí než minulé roky. Aj pietny akt na Symbolickom cintoríne sa vzhľadom k logistike presunul na piatok. Mnohí z pamätníkov začínali účasť na jamesáckom týždni práve na Popradskom plese, kde ich hneď dosť rozladil fakt, že na chate chýbala pamätná tabuľa zakladateľov Jamesu. Táto skutočnosť, ktorá súvisí s rekonštrukciou chaty, by mala byť urýchlene napravená. Piatok bol smutnejší, so zatiahnutou oblohou a mrholením, pod ktorou si na Symbolickom cintoríne pamiatku našich mŕtvych kamarátov uctilo asi dvadsať jamesákov. Miško Stolár, predseda Jamesu v 50. rokoch, mi povedal, že je to škoda. Srdiečko mu nedovolilo prísť na Zelené pleso, ale zastavil sa pred pár dňami na sekretariáte spolku aj s mnohými historickými materiálmi, ktoré sa objavia v Jamesáku. Na fotkách z Tatranského horolezeckého týždňa 1958 je naozaj veľa jeho účastníkov. Miško preto stále uvažuje, či tá zmena v organizácii týždňa bola dobrá. Posledné roky však ukazujú, že áno. Vysoká účasť a možnosť niekoľkodňového spoločného programu to potvrdzuje. Aj sestry Jola Pospíšilová a Anka Roubalová súhlasili, atmosféru na Zelenom plese označili za naozaj rodinnú. Pridala sa Marka Závodská, ktorá tu bola prvý raz bez manžela. Ferko Závodský, významná postava slovenského horolezectva, nás vo veku takmer 86 rokov navždy opustil v auguste tohto roku. Jeho pamiatke sa venujeme na ďalších stránkach Jamesáka. Zo starších jamesákov nechýbali Karol Gurský, Rudo Mládek, Ivan Kluvánek a mnohí ďalší. Jano Ďurana, táto klasická postava nášho extrémneho horolezectva, predloha bajovských figúriek v tom najlepšom slova zmysle, sa nenechal počuť iba hlasným rozprávaním, ale dokazoval, že liezť stále nezabudol. Napriek tomu, že je čerstvým sedemdesiatnikom. Blahoželáme! Keď sa vrátil po zdolaní severnej steny Kežmarskej kopy, sťažoval si iba na hrozný zostup, ktorý dal kolenám riadne zabrať. No a čo povedať k Oľge Zibrínovej, ktorá má ešte o štyri rôčky viac. Žiaľ už vyše roka bez neodmysliteľného Zdena, ale stále vo forme a plná entuziazmu. Jej najväčším problémom je lezecký partner! Takže náročnú túru na Kolový štít absolvovala sama. Tak toto už o rok štáb týždňa nemôže dopustiť a Oľga spolulezca určite bude mať.

Program bol opäť zaujímavý. Novinky zo slovenského horolezectva sa síce zmenili len na diáky z expedície do Karakoramu, no tá s tromi novými cestami mala čo ponúknuť. Štvrtok večer to boli úvodné informácie Igora Kollera a Vlada Lineka a zábery z ich prvovýstupu na Shipton Spire. V piatok prezentoval Ivan Gálfy historické zábery z prvých expedícií do Hindukúšu v polovici 60-tych rokov. Vynikajúci rozprávač a najvýznamnejší organizátor himalájskych expedícií priblížil atmosféru obdobia, keď vycestovať do Afganistanu či Pakistanu bolo trochu väčším dobrodružstvom ako dnes. Aj preto nás mnohých prekvapilo, že 1. československá expedícia do Hindukúšu v roku 1965 cestovala do Kábulu letecky. V sobotu trochu neplánovane, ale s o to väčším úspechom prezentovali naši mladí lezci svoje výstupy z Karakoramu. Andy Kolárik a Erik Rabatin komentoval prvovýstup na Hainabrakk a Dodo Kopold s Gabom Čmárikom šialené lezenie na Great Trango, ktoré všetci sledovali so zatajeným dychom. A s radosťou, že slovenské horolezectvo zase začína aj v najvyšších kopcoch siahať po najvyšších métach. Večerné občerstvenie bolo netypické, guláš bol vynikajúci, v roli šéfkuchára zabodoval Laco Gancarčík a teraz aj doma už varíme podľa jeho receptu a kulinárskych fínt. Obložené stoly neskôr večer čo ako bohaté zmizli závratnou rýchlosťou. A aj keď sa tančeky pri skupine Jazdci rodiny Melekovcov rozbiehali pomalšie, nakoniec to jamesáci riadne roztočili.

Presnejšiu účasť prinesieme ako vždy pri pozvánke na ďalší THT, teraz aspoň kluby, ktoré sa na tomto jamesáckom týždni zúčastnili – Manín Považská Bystrica, IAMES Ružomberok, Lokomotíva Bratislava, IAMES Bratislava, Alpin klub Bratislava, Patrónka Bratislava, Lokomotíva Nitra, ŠKMK Modra, IAMES Kežmarok, HK Holíč, HEK Záhorie Holíč, HK Trnava, JAMES Liptovský Hrádok, ŽP Podbrezová. Pritom kopa účastníkov bola aj z ďalších klubov, ktoré sa dopredu neprihlásili.
Tak takýto bol pohodový jamesácky týždeň na Zelenom plese. Patrí zaň vďaka Milovi Neumannovi, Elenke Bačkorovej, Lacovi Gancarčíkovi z organizačného štábu, Jurajovi Gantnerovi a celému osadenstvu Chaty pri Zelenom plese, všetkým, ktorí prispeli do programu a pravdaže aj vám,  účastníkom týždňa, ktorí ste spoluvytvárali výbornú atmosféru. Na budúci rok máme 85. výročie založenia spolku JAMES. Aj preto uvažuje vedenie JAMESu o THT so širším programom i viacerými hosťami pravdepodobne na Popradskom plese. Tak dovidenia ešte vo väčšom počte na jamesáckom týždni 2006.

SHS JAMES a organizačný štáb 81. THT ďakuje reklamným partnerom za spoluprácu. Je ich trochu menej, o to väčšia vďaka za podporu najväčšej jamesáckej akcie. Naše poďakovanie patrí:
• Hudy Sport, Poprad
• Terming s.r.o., Bratislava
• Yak & Yeti, Bratislava

Igor Koller