V dňoch 17. - 18. 8. 2018 sa konalo posledné kolo Svetového pohára 2018 v boulderingu. Pretek sa konal v Mníchove za účasti 125 pretekárov v mužskej a 100 pretekárok v ženskej kategórii. Za Slovensko štartovali štyria pretekári: Štefan Bednár, Robert Luby, Jakub Švub a Pavel Kratochvil. V ženskej kategórii sme nemali zastúpenie.
Slovenskí účastníci pretekov v Mníchove.
Pretek zhrniem z môjho pohľadu. Po júlovom výjazde vo švajčiarskom Magic Woode som bol v skvelej forme a do preteku ostával mesiac. Vďaka podpore z Prešovského samosprávneho kraja som dostal možnosť na serióznejšiu prípravu oproti predošlým rokom, kedy to bolo iba o účasti popri skalných výjazdoch... A tak som zvolil 2 rekondičné týždne prípravy na lezeckej stene K2 v Bratislave, kde mi radami pomohol aj Ďurko Repčík, za čo mu patrí moje poďakovanie :) a následný týždeň technicko-taktickej prípravy na nemeckých stenách v Norimbergu a Mníchove.
Tréning v BA bol intenzívny a silovo ma nakopol, cítil som sa v najlepšej forme. Rovno z BA som išiel na prípravu do Nemecka, kde organizátori preteku pripravili 2 simulačné kolá na stenách E4 v Norimbergu a Boulderwelt v Mníchove. Ešte možno kus unavený z tréningu, simulácia v Norimbergu, veľmi ťažké koordinačné bouldre najmä skoky do strán mi veľmi nešli, ale niečo som si z toho zobral. Nasledovala simulácia v Mníchove, na ktorú už dorazili aj ostatní chlapci. Tu už boli bouldre stavané viac do sily a výbušnosti a tak som zaznamenal istý progres. Chlapci si tiež skúsili o čo ide, keďže na našich domácich stenách takéto bouldre chýbajú. Po simulácii miestni stavači prihodili ďalšie tréningové bouldre na nasledujúce dni, a tak sme absolvovali ešte ďalší tréning. Zistili sme, že level tréningových bouldrov je na vysokej úrovni a dalo nám to celkom zabrať. Ja osobne som bol dosť dolámaný a obával som sa, že do preteku to nezregenerujem. Tu sme pochopili ako dôležité je pre tím mať k dispozícii fyzioterapeuta a maséra... bohužiaľ museli sme si vystačiť len so strečingom a uvoľňovacími cvikmi v oddychový deň.
Na tréningových bouldroch sa v priebehu dní vystriedala väčšina štartujúcich a tak sme mohli porovnať výkonnosť a pripravenosť. Čo som sledoval najlepších pretekárov je tam istý silový rozdiel, ale rozdiel je najmä v koordinačnej zložke, kde nám trvá o niečo dlhšie vymyslieť a skoordinovať daný pohyb v bouldri. Čo sa za 5 minút na pretekoch jasne prejaví. Nedá sa povedať, že najlepší pretekári aj Japonci sú v tých pohyboch perfektní... tiež robia chyby aj viackrát po sebe, avšak dokážu to nakoniec rýchlejšie vykoordinovať. Toto je zrejme dlhodobou špecifickou prípravou a lezením pretekových bouldrov na vysokej úrovni... čo nám bohužiaľ na slovenských stenách chýba. Každopádne si myslím že takýto koncept prípravy v zahraničí je prínosný, dalo nám to veľa, ale stále je to len malý objem, ktorý je potrebný na výraznejší progres v hlavnom preteku.
Dostávame sa k samotnému dňu pretekov. Izolačka, priateľská atmosféra, zdravíme sa s ostatnými pretekármi, odkukáme rozlezové bouldre od ašpirantov na finále, rozlez a postupne odchádzame na štart.
Ja osobne sa cítim stále trocha unavený v tele, ale po rozcvičke cítim že som aktivovaný a malo by to byť fajn. Perfektne sa mi podarilo vyladiť kožu. Trocha mám obavy z lezečiek, nakoľko mám možnosť obuť stredne vylezené alebo čerstvé tvrdé. Výber lezečky je tiež náročný, keďže netušíme aké budú bouldre v kvalifikácii. Na štruktúry sú lepšie mäkké lezky, zatiaľ čo na malé samorezky sú lepšie tvrdšie.
Nakoniec volím rozlezené, čo sa neskôr ukázalo ako chyba... Pred štartom do prvého bouldra sa cítim super mám sebavedomie, cítim sa pripravený bez nervozity. Po príchode pod stenu pozerám, väčšina položených profilov... Nechce sa mi rozpisovať jednotlivé bouldre, tak len v skratke... Štýl bouldrov v samotnom preteku úplný opak toho, na čo sme sa pripravovali pred pretekom... Väčšina zameraná na ťažké stavanie na samorezky, nie na štruktúry ako je zvykom a prenášanie ťažiska do nôh... Bouldre, ktoré bolo relatívne možné vyliezť a to jednotka a trojka so zamotanými krokmi, kde logická možnosť sa ukázala ako ťažšia...
V mojej skupine nebol okrem jedného žiadny výrazne silový dynamický boulder. Nakoniec sa ukázalo, že aj väčšina štartujúcich mala s bouldrami problémy... vyliezli sa len 3 topy z toho 2 bouldre nemali ani prelez a v jednom bola iba jediná zóna... V druhej skupine zrejme o niečo ľahšie pohyby ale podobný štýl, vyliezlo sa viac topov.
Chlapci sa snažili, avšak tiež ich štýl bouldrov zaskočil. V podstate väčšina pretekárov so štartového poľa mala problémy s nastavenými krokmi a neliezlo sa v podstate nič. Samozrejme, že špička niečo vyliezla, ale pre zbytok rozhodovali malé detaily, bojovalo sa o zóny kde kroky do zóny boli kľúčové. Ak to zhrniem v skratke. Silová systematická príprava je samozrejmosťou, dôležité sú detaily taktického charakteru ako koža, lezečky a nevyhnutnosťou pre nás je koordinačná príprava v zahraničí a naliezť kvantum variabilných bouldrov a pohybov. Bohužiaľ sme v tomto oproti západu pozadu a je čo doháňať... Koncept tímovej prípravy v zahraničí má podľa mňa potenciál, avšak bolo by super, ak by sme sa vedeli dopracovať aj k podobne kvalitnej možnosti prípravy aj na domácich stenách...
Výsledky
Štefan Bednár - 101. miesto
Robert Luby - 115. miesto
Jakub Švub - 115. miesto
Pavol Kratochvil - 118. miesto
Štefan Bednár
Štefana Bednára podporujú: SHS JAMES a Prešovský samosprávny kraj
