V dňoch 1. - 3. 6. 2018 sa zišli mladé lezecké talenty U12 a U14 z celej Európy v mestečku Imst, 60 km za Innsbruckom. A tentokrát tu nechýbali slovenskí pretekári. Lujza Michalková a Tristan Sýkora štartovali ako prvoročáci v kategórií U14. Pre oboch to bola premiéra na týchto farebných pretekoch s lanom.

 
Tristan a Lujza vo finále. Foto: Anna Michalková.

V sobotu sa liezlo šesť kvalifikačných ciest v obťažnostiach od 7a až po 7b+. Cesty, aké sú na svetových pohároch, s množstvom štruktúr, oblín, stiskov a chytov od rôznych výrobcov, boli veľkou skúsenosťou a tiež zábavou pre slovenské deti. Dĺžka ciest bola okolo 12 - 17m a väčšina ciest 5 m previsnutá. No okrem toho, že cesty boli dlhé, ťažké a nejasné s mnohými neznámymi chytmi, na každú z nich bol ešte aj časový limit 4 minúty! Práve časový limit sa stal achylovou pätou pre našich reprezentantov v kvalifikácii.

Lujza dostala TIME OUT raz a Tristanovi kričali TIME OUT dva razy. Organizátori si v sobotu značne zľahčili svoju úlohu jednak tým, že každý pretekár musel prísť s vlastným ističom a tiež tým, že nebola stanovená štartovka na jednotlivé cesty. To znamenalo, že na každú kvalifikačnú cestu si pretekár s ističom musel vystáť rad (a občas sa aj trochu pochytiť s tými, čo sa snažili predbehnúť) niekedy aj dve hodiny, keďže pár ciest bolo spoločných pre U14 female aj male, teda spolu pre 110 detí. Dosť náročný formát. Žeby chceli organizátori pripomenúť účastníkom z „Východného bloku“, ako sa kedysi u nás pred Vianocami čakalo v rade na banány... Z dvojhodinovych čakačiek v rade som sa preto dostával celú noc (nabudúce si musím doniesť viac piva :-).

Obaja naši súťažiaci sa s prehľadom prebojovali do nedeľného finále (Lujza postupovala z 8. miesta, Tristan z 12.), kde sa liezli dve finálové cesty a tak ako v kvalifikácii sa opäť dosiahnuté body zrátali. Lujza v prvej čiernej ceste išla cez menej previsnutú časť veľmi elegantne, ale potom prišiel zradný chyt na veľkej štruktúre, ktorý nebol zo zeme dobre vidieť a skok doňho neudržala, lebo ho presne netrafila. Tristan mal v prvej zelenej ceste (asi 8a) pri štvrtej expreske postavený boulder, ktorý mal viac možností prelezu. No už po boulder to bola morda asi za 7b bez oddychu. Hoci sa Tristanovi nakoniec podarilo vymyslieť riešenie bouldru vyskúšaním 3 rôznych alternatív, stratil veľa síl a o pár krokov ďalej padol.

Potom sa chlapci a dievčatá vymenili. Tristan išiel čiernu (asi za 7c), kde dokázal prísť až do posledného chytu, no cvaknúť zlaňák už nevládal. Keď padal, lezečka sa mu zacvakla do expresky (presne za tú malú slučku na päte!) a ostal visieť dolu hlavou. Našťastie sa mu nič vážne nestalo, po chvíľke sa dokázal oslobodiť a za aplauzu zišiel na zem. Lujza začala zelenú (8a) odhodlane. Keď prešla úvodný masaker pod boulder, kde väčšina dievčat končila, skúsila si doňho ešte nastúpiť, ale tu jej účinkovanie na pretekoch skončilo.

Po finále Lujza skončila na celkovom 11. mieste a Tristan na 8.

Záver: Skúsenosti? Množstvo! Motivácia? Obrovská! Prídeme ešte? Určite! Ďakujeme SHS JAMES za podporu!

Andrej Sýkora