Po strastiplnej ceste sme sa po dvoch neplánovaných okruhoch mestom Marseilles a jeho veľkým prístavom konečne dostali do štátu Andorra v ktorom sa bude konať 2. kolo svetového pohára jednotlivcov v skialpinizme. Výpravu tvoria skúsení borci a borkyne ako aj vo svete ešte neznámi - kadeti Zuzana Dobošová a Mišo Jokl.
Po vytúženom spánku sme zahájili ďalší pracovný deň tréningom. Z ktorého vidíte aj pár fotografií. Zjazd v nečakane hlbokom snehu prebehol bez úrazov a družstvo je pripravené dôstojne reprezentovať Slovenskú Republiku v konkurencii dvadsiatich krajín z piatich kontinentov. Na zajtra hlásia polooblačno až oblačno, teplota v mieste štartu by sa mala pohybovať okolo – 12 stupňov C, stupeň lavínového nebezpečenstva je 3, mierny vietor.
Príprava na parkovisku v stredisku Grau Roig. | 
Milan Madaj obzerajúci si okolité kopce. |
Peter Svätojánsky počas tréningu. | 
Jedna zo zástavok vo výške 2550 m, v pozadí panoráma Pyrenejí. |
Nastúpené reprezentačné družstvo pri prezentácii.
| 
Výklad trate a na pravej strane pozorne počúvajúce ucho Braňa Kacinu. |
Ten istý Braňo v očakávaní ceny z tomboly. | 
Šťastný Peter s v tombole vylosovanými hodinkami SUUNTO.
|
Hollá! [zase čítaj “olá”] II
28. 2. 2004
Slovenská reprezentačná skupinka po nočnom hustom snežení s miernym oneskorením dorazila na utajené (neoznačené) miesto štartu. Po krátkom orientovaní sa nasledovala kontrola a označenie materiálu. Prví štartovali juniori a kadeti. Organizátori utajene oneskorili štart o 20 minút a vystavili telíčka chránené tenkými kombinézami vplyvom mrazivého počasia. „Svaly“ chladli a situáciu masážou zachraňovala osoba fundovaná – Katka Belicová. Asi dve sekundy po povele štartéra „štart o 15s“ zaznel povel „GO“. 40 minút po štarte sa nečakane objavil v cieli náš prvý borec Michal Jokl. Organizátori čakali prvých v cieli s časmi okolo 1h 50min a tak svojim výkonom vzbudil nevídaný rozruch. Dôvod návratu bol však omnoho prozaickejší. Mišovi nechtiac v prvom výšľape zhodili súperi pásy. Náhradné mu v prachovom snehu dlho nevydržali... .
Ďalšia kadetka Zuzana Dobošová predviedla nadštandardný výkon. Hoci pár krát vo výšľapoch oddychovala prevesená cez palice a po technických problémoch s nekvalitnou mačkou v poslednom strmom úseku ju musel spolusúťažiaci a zároveň tréner povzbudiť slovami: “Padaj hore, lebo ťa nakopem tou mačkou do zad..“ - sa znova rozbehla a suverénne obsadila prvé miesto vo svojej kategórii!!!
Štart kategórie seniorov a espoir bol - ako inak - posunutý tiež. Pole pretekárov sa po niekoľkých kolíznych situáciách a pádoch počas prvého kilometra skonsolidovalo a tempe primeranom významu svetového pohára sa sunulo vyznačenou traťou. Vyznačená trasa bola podľa slov samotných pretekárov pomerne ľahká s jednoduchými zjazdmi, k čomu výrazne prispel stupeň lavínového nebezpečenstva č.3. Výnimkou bol snáď iba reprezentant z krajiny vychádzajúceho slnka, ktorý v cieli komentoval obtiažnosť slovami: „I cant speak. Very cold. Very cold.“ Na trati bolo skutočne veľmi chladno – teplota sa pohybovala okolo -15 stupňov C a fúkal dosť silný vietor pri ktorom niekoľko pretekárov čiastočne omrzlo. Celkové prevýšenie bolo v kategórii kadet 1000 m a v kategórii dospelých 1500 m. Večer spestrili organizátori vyhlasovanie výsledkov malým pohostením.
Výsledky:
1. Elmer CH 1:42:05
2. Perrier F 1:42:07
3. Tomio F 1:43:05
10. Svätojánsky SK 1:48:04
21. Leitner SK 1:53:20
27. Madaj SK 1:55:54
Výsledky ostatných slovenských borcov a borkýň: Kacina 42. miesto, Lackovičová 13. miesto (ženy), Jurinová 6. miesto (ženy do 23 rokov), Dobošová vyhrala kategóriu kadetiek v ktorej sa jej súperky šetrili na majstrovstvá sveta a neštartovali.
29. 2. 2004
Dnešný deň prebehol v znamení tréningu spojenom s odstraňovaním nedostatkov zistených pri preteku. Formou súťaže sa vylaďovalo obúvanie mačiek a pásov. Kadeti si ešte vyskúšali aj hľadanie zasypaného lavínového prístroja („pípsu“) v praxi. O ich neveľkých skúsenostiach s touto (pre skialpinistu) jednou zo základných zručností, svedčili aj časy nájdenia, pohybujúce sa od 10 do 20 minút v prehľadnom teréne s rozmermi „lavíniska“ 20x20m.
Vyhlásenie výsledkov trofeo V`Envalira Peter Svätojánsky piaty sprava – umiestnenie 10. miesto.
| 
Na Petrovi je vidieť radosť z čerstvo získanej prilby. |
Zdá sa, že Zuzana Dobošová po získanom zlate v celkovom hodnotení EP poškuľuje aj po zlate z majstrovstiev sveta.
| 
Milan Madaj na seba aplikuje ochranný krém počas tréningového dňa. |
Tréner reprezentačného družstva Miro Leitner kontroluje upevnenie lyžiarky vo viazaní počas tréningu. Vpravo noha Michala Jokla.
| 
Braňo Kacina pozorne nalepuje pás, ktorý bude o niekoľko sekúnd v rámci tréningového súťaženia strhávať. |
Tréning. Obúvanie mačiek na čas.
| 
Malé pohostenie po andorrsky. |
Hollá! III
1. 3. 2004
Po 150 kilometrov dlhom presune z Andorry do španielskeho mestečka Salardu v ktorom sa konajú Majstrovstvá sveta v skialpinizme.
Po registrácii pretekárov prebehlo oficiálne otvorenie z ktorého budete mať možnosť vidieť niekoľko fotografií.
Zajtra sa konajú prvé preteky – Vertical race – je to novinka. Spočíva v citujem A. Greca: „ v bohapustom šlapaní hore strmou zjazdovkou, kde cieľ je na jej vrchu a pretekár už nemusí lyžovať dolu... „ Jedným slovom pretekári sa môžu vrátiť aj sedačkou. Prevýšenie je 950 metrov a dĺžka trate je zhruba 2,5km pre všetky kategórie. (pre predstavu strmosti sa jedná o čiernu zjazdovku s cieľom vo výške 2450 m). Je vyhlásený stupeň lavínového nebezpečenstva číslo 4. Stále sneží a meteoslužba predpovedá teploty pod bodom mrazu a stredný vietor.
Štartovať budú okrem Mira Leitnera a Petra Svätojánskeho (šetriacich sa na súťaž dvojíc) všetci.
Pozícia slovenského skialpinizmu bola počas otváracieho ceremoniálu niekde medzi Južnou Kóreou a Slovinskom.
| 
Lenka Lackovičová a rozmaznávaná kopa chlpov. |
Nástup pomerne vážne sa tváriacej skupinky.
| 
Bližší pohľad ale odkryl veselé tváre. |
