vysoké tatry  český horolezecký svaz  klub slovenských turistov  singingrock apollo  
sport-outdoor
sirjoseph
camp 
  shs james    komisie    podujatia    james slovakia    horolezec    horoškola    rozličné    eshop    diskusia    kontakt    dotazníky    chaty    james 100    priamo registrovaní    pre kluby  
  alpinizmus    ľadové lezenie    medicína    metodika    mládež    ochrana prírody    športové lezenie    tradičný skialpinizmus    skialp archív    antidoping    paraclimbing  
 index » komisie » ochrana prírody  Správa Vysokých Tatier  Erasmus  Metodické materiály  Meteo  IFSC  UIAA Odhlásiť    Streda 24.04.2024   english version
 Lezenie na Súľove ohrozené?
23.11.2006 11:00 | 11389x |
  

Dňa 15. 11. 2006 sa v Považskej Bystrici uskutočnilo stretnutie predstaviteľov SHS JAMES a CHKO Strážovské vrchy. Témou bolo dodržiavanie lezeckej výnimky udelenej pre NPR Manínska tiesňava a NPR Súľovské skaly počas roku 2006. Stretnutie bolo zvolané na podnet S CHKO Strážovské vrchy, na základe záverov pracovnej porady profesionálnej a dobrovoľnej stráže prírody časti trenčianskeho a žilinského kraja z dňa 9.11.2006.

Stretnutia sa zúčastnili:
Za CHKO riaditeľ Mgr. Karol Pepich, Ing. Martin Kostra
Za obec Súľov starosta p. Jaroslav Bušfy
Za SHS JAMES, Ing. Ján Bušfy, František Piaček a Ing.Vladimír Linek.

Riaditeľ pán Pepich nás informoval, že výnimka pre NPR Manínska tiesňava bola lezcami v roku 2006 bez problémov dodržiavaná. Veľké problémy však boli v NPR Súľovské skaly. Zo strany slovenských lezcov bola, v zmysle písomných záznamov, porušená výnimka len raz. Problémy boli viacnásobne s českými a hlavne s poľskými lezcami (čierne stanovanie a bivakovanie, lezenie v nedovolených lokalitách Čierny potok a Brada, ktoré sú pre ochranu prírody najcitlivejšie.)
CHKO navrhovalo problém riešiť vytlčením všetkých nitov v týchto lokalitách. Treba sa poďakovať riaditeľovi pánovi Karolovi Pepichovi, ktorý inicioval toto stretnutie, aby sme si vyjasnili stanoviska a pokúsili sa tento problém riešiť spoločne.
Po trojhodinovej debate sme dospeli k spoločnému stanovisku. Nity sa zatiaľ vytĺkať nebudú. Rok 2007 bude pre nás veľkou skúškou. Ďalšie nedodržiavanie výnimky by mohlo spôsobiť úplný zákaz lezenia v Súľove. Najdôležitejšou našou úlohou bude informovať o výnimke hlavne zahraničných lezcov. V čase najväčších náporov na Súľov budú domáci lezci monitorovať stav a kontrolovať dodžiavanie výnimky. Prítomnosť pána starostu Jaroslava Bušfyho bola veľmi užitočná, pretože na rokovaní sa dohodlo, že v spolupráci s domácimi lezcami pripraví obec parkovacie lístky s informáciou, kde sa môže liezť a naviac v každej ubytovni, v kempe budú informačné letáky. Informácia bude po slovensky, poľsky a anglicky.

Pre nás bola veľmi dôležitá informácia, prečo sú lokality Čierny potok a Brada tak dôležité z hľadiska ochrany prírody. Samotný zákaz bez odborného vystvetlenie spôsobuje problémy. Ak máme dôsledne dodržiavať výnimky a v niektorých lokalitách sa dokonca vzdať samotného lezenia, tak musíme vedieť prečo. Ochrana by mala byť hlavne o tom, že ľudí treba vychovávať ako sa majú v záujme zachovania prírody čo najšetrnejšie správať.

Na tieto otázky nám zopovedal pán riaditeľ Karol Pepich:

NPR Súľovské skaly je jednou z najstarších rezervácii na Slovensku. Začiatky jej ochrany siahajú do roku 1929. Chráni sa tu najväčšie skalné mesto na Slovensku spolu s chránenými nižšími a vyššími rastlinami, hubami, živočíchmi a biotopmi európskeho a národného významu na výmere cca 800 ha. Na ekovýchovné a športové vyžitie slúži obnovený náučný chodník, ako aj sieť turistických a cyklistických trás.

Čierny potok (časť v 5. stupni ochrany) je celý pre verejnosť neprístupný, nie je tu vybudovaná žiadna sieť turistických, či cyklistických trás. Týmto Čierny potok predstavuje, v oblasti Súľova, refúgium predovšetkým pre veľké šelmy. Taktiež tu bolo v roku 2006 potvrdené hniezdenie chránených druhov bocian čierny, krkavec čierny, výr skalný a sokol myšiar. 

Brada spolu s Roháčom predstavuje strategickú lokalitu pre jeden z najvzácnejších  chránených druhov Súľovských skál. Trend jeho početnosti nerastie, ale stagnuje na veľmi nízkom počte. Je to spôsobené antropickými aj prírodnými faktormi. V masíve Brady a Roháča existujú schválené turistické trasy, ktoré nie sú masovo využívané (väčšina návštevníkov využíva pútavú trasu náučného chodníka v oblasti tiesňavy a hradu) a dokonca hlavná časť skalného mesta v týchto lokalitách je verejnosti absolútne neprístupná. Taktiež v roku 2003 došlo k demontáži chalupy Sokoliara Tomáša, ktorá pod masív Brady a Roháča priťahovala návštevníkov a tí ohňami a hlučným denným a nočným správaním rušili ticho a pokoj v rezervácii.

Pripravili Vladimír Linek a Mgr. Karol Pepich
Foto: Bocian čierny (Ján Ďuriga)




Vlado Linek © 1999 - 2024 členstvo ا  antidoping ا  kalendár ا  archív jamesáka ا  predplatné ا  horoškola ا  počasie ا  sprievodca ا  umelé steny  30761124