Miesto, kde naj slovenskí lezci hľadajú útočisko pred neznesitelným hicom.

Niekedy však aj uprostred leta sa môžete klepať do nemoty, ale nie od strachu, ako sme sa jednu krásnu júlovú nedeľu presvedčili, keď sme sa asi desiati stretli pod tienistou Ostrvou všetci svorne v krátkych gatiach.

Za neustáleho ťukania a bzučania samého veľkého Jana Némocneéo a jeho trpezlivej ističky, bolo krásne sledovať jeden deň v živote Ostrvy. Nové cesty sa rodia ťažko.

Jedna, o ktorej vlastne píšem sa zrodila, zrušila, zrodila.... roky nazad. Najnovší sculptor Rado Staruch a jeho nasledovníci zase potvrdili, že je to super linka, ktorá sa lezie a to je hádam najdôležitejšie. (Povodní autori musia mať kľud na duši.)

Vlasto Pšenko a Slavo Mitro v Poslednom sude.
Foto: Vladko Dzuroška.

Tento deň cesta dostala ďalší prelez od zdeprimovaného Vlasta Pšenka s ističom Maestrom De Mitrom, ktorý si prelez vychutnal o pár týždňov skôr a dokonca v dvoch ľavých lezečkách a čuduj sa svete dnes tiež spod kľúčovej dĺžky lezečka vzlietla... Smola. Cestu ešte pred týždňom vyliezli superstar z Liptova Kuko s Mirom Peťom. Stále chýba OS.
O klasifikácii je zbytočné písať, bo to nikto nerieši. To je teraz moderné aj Sharma to nerieši, ale ten je v inej dimenzii, všakže. Ale predsa. Je to niekde medzi 6-9, však sme v Tatrách a lezie sa kade pustí. Kľúčová dĺžka sa našťastie nedá obliezť a je to boulder za malé lišty niekde okolo 9 - 9+.

Deň na Ostrve pokračoval úžasne. Nemocko skúšal projekt. Ja s Doktorom sme pokorili Oceľovú niť, kde si ďalší drak Ján s Vaknom vyžmurkal šošovku z oka a šiel na pivo na Popradské Pleso, kde stretol tiež na pive Šuma, ktorý si rozumne počkal na slnko a v kľude si vychutnal Gulivera za 8-.

Tak niekedy opäť na naj tatranskej stene dovidenia.

Ciaoooo.Vladko Dz.