Slovenská horolezecká expedícia organizovaná Neinvestičným fondom Kriváň dosiahla svoj prvý úspech v Himalájach. V sobotu ráno 31. 3. 2007 vystúpil na vrchol šiestej najvyššej hory Cho Oyu 8201 m dvadsaťsedemročný Jozef Kopold. Výstup klasickou cestou zo západu mu trval od príchodu do základného tábora na vrchol deväť dní!

Dodo: Do základného tábora sme prišli ako prví v sezóne. Nikto okrem nás tu nebol. O tri dni nato sme postavili stan vo výške 6360 m (C1). Až sem sa dalo ísť v teniskách. S Hudákom som tu prespal jednu noc, Dutka šiel späť do základného tábora.

Dali sme oddych jeden deň a opäť vyrazili hore do C1. Na ďalší deň som s Hudákom vyniesol pár vecí do výšky 7200 m, kde sme postavili malý stan. Cesta sem nebola náročná. Na mnohých úsekoch sme našli staré fixné laná, ktoré nám „morálne“ pomohli pri postupe nahor. Dutka ostal v C1.

Celý čas som sa cítil výborne. Aj keď to bolo prvýkrát, čo som pôsobil v takejto výške, nič mi nebránilo v tom, aby som začal uvažovať o vrchole. Rozhodol som sa ešte večer, keď nám náš meteorológ Daniel Liška oznámil priaznivú predpoveď počasia.

O polnoci som vyrazil. Mesiac svietil tak silno, že som nemusel používať ani čelovú lampu. Boli perfektné podmienky – tvrdý sneh, takže som sa vôbec neprebáral. Robil som 20 až 30 krokov a potom pauza. Vonku bolo asi mínus tridsať ale bezvetrie. Šlo sa mi veľmi dobre, veď normálka na tento kopec už bola v minulosti aj zlyžovaná. V porovnaní s dňom predtým, keď som sa na slnku takmer spiekol, sa v chlade šlo omnoho lepšie. Teraz som ani nemal potrebu piť a v priebehu pár hodín som stál na veľkom vrcholovom plató, kde som hľadal tyč, označujúcu vrchol.

Základný tábor pod Cho Oyu.

Hovorí sa, že na vrchole Cho Oyu si až vtedy, keď vidíš Mount Everest. Žiaľ, Everest bol v mrakoch. Preto som sa musel spoľahnúť len na tyč, zapichnutú v snehu. Mal som v pláne zotrvať na vrchole až do východu slnka a urobiť pár fotiek, no zima ma donútila pre zostup. Na vrchole bolo tak chladno, že keď som si dal dole rukavicu, okamžite som cítil, ako mi omŕza ruka. Ani zips na páperovej bunde som nevedel odzipsovať. Bol úplne zamrznutý.

Cestou späť do základného tábora, kam som dorazil večer, som stretol Hudáka ako vyrazil z C2 na vrchol. Jeho pokus skončil v 7800 m, keď mu spadla termoska s čajom a zistil, že okuliare zostali dole. Dutka ostal v C1 a dnes 1. 4. sa rozhodol pre výstup do C2, odkiaľ chce takisto vystúpiť na vrchol. Hudák sa o vrchol pokúsi o tri dni.

Cho Oyu pre nás znamenala predovšetkým „rozcvičku“ pred náročnou juhozápadnou stenou Shisha Pangmy, kam sa presunieme o desať dní. Zatiaľ je počasie výnimočne dobré a podmienky na Cho Oyu asi jedny z najlepších za posledné roky. Dúfajme, že tomu bude tak aj na Shisha Pangme.

A moja prvá skúsenosť s výškou? Asi mám veľké šťastie, že sa dokážem veľmi rýchlo prispôsobiť. Som však zvedavý, čo to so mnou urobí v 8400 m, kde sa už hovorí o tzv. zóne smrti. Každopádne nie je to zadarmo a človek musí vydať zo seba maximum, aby sa dostal až za hranicu osemtisíc metrov. Niekomu to však trvá desať dní, niekomu mesiac. Príroda nás našťastie neurobila rovnakých :-).

Expedíciu predčasne ukončil Paľo Lazar, ktorý sa zo zdravotných dôvodov vrátil domov už z Káthmandú. Avšak pre expedíciu urobil najviac. My si len zlížeme smotánku...