Do Karakoramu sme sa vrátili o dva mesiace skôr ako zvyčajne. Snežilo a v noci mrzlo, avšak my sme vedeli, že len v takýchto podmienkach sa budú dať vyliezť náročné ľadové cesty. Náš malý team tvoril kuchár Fida, styčák Javed, dobrý študent Husein, kameraman Palo Pekarčík a lezci Gabo Čmárik a Dodo Kopold.

 
Uli Biaho (vľavo). V stene Uli Biaho.

40 hodín v pekelnom záreze Hainabrakku
Bol to náš druhý pokus v tejto ceste. Pri prvom sa cez nás prevalili lavíny a preto sme museli zmeniť  taktiku výstupu. Do steny sme nastúpili o jednej v noci, aby sme sa tak vyhli padajúcim kusom ľadu. Liezli sme rýchlo, mnohé úseky súčasne a ani v kolmých ľadoch sme sa dlho nezdržiavali. Bivakovali sme sto metrov pod vrcholovým hrebeňom, na ktorý sme doliezli na druhý deň. Ním sme pokračovali smerom k hlavnému vrcholu Hainabrakku, avšak tam nás zastavila strmá skalná stena vo výške 5.375 mn.m.

Hainabrakk ridge, 5.375mn.m. (nedolezené na hlavný vrchol)
8.-9.6.2006 DOLZAG DIHEDRAL VI/6 (1.000 m)

Severná stena Shipton Spire (pokus o prvovýstup)
Strmé ľady, nafúkaný sneh na platniach a vrcholový hrebeň so snehovými prevejmi. To je severná stena Shiptonu. Vyliezli sme prvých päťsto metrov v tomto nebezpečnom teréne. O ôsmej ráno ku mne na štand doliezol aj Gabo. Celý zeleno-červený. Z predošlého dňa dostal úpal, a preto sme odtiaľto museli  zostúpiť.   

 
Pár metrov pod vrcholom Uli Biaho (vľavo), Gabo a Dodo po 54 hodinách v stene.

54 hodín v stene Uli Biaho
Celé tri roky sme pozorovali túto severo-západnú stenu a hľadali rozumnú líniu na vrchol. No nič rozumné a hlavne bezpečné sme nenašli. Stena je strmá, s množstvom ľadu a navyše s nebezpečným výlezom na vrchol. Niet divu, že bola doposiaľ neprelezená.
Vytriedili sme materiál a so sebou vzali len to najnutnejšie, aby sme boli čo najrýchlejší. Pod hlavnú stenu sme nastúpili ľadovým kuloárom ešte za hlbokej tmy a ráno o ôsmej sme už liezli prvé kolmé ľady vo výške 5.300mn.m. Krátky oddych sme si dali večer na vysekanej ľadovej plošinke. Odtiaľ sme pokračovali priamo strmými ľadmi na vrcholový hrebeň. Desať metrov pod ním som zaštandoval. Preveje boli nestabilné, a preto sme na vrchol Uli Biaha museli vyliezť po jednom. Boli štyri hodiny poobede, keď sme začali zlaňovať dole a do predsunutého tábora sme sa vrátili po 54 hodinách.

Uli Biaho 6.417 mn.m.
21.-23.7.2006 DRASTISSIMA VI/6 ABO (2.200 m)

Základný tábor a Uli Biaho.

Dodo Kopold