V dňoch od 2. 9. do 3. 10. 2019 pôsobila slovenská horolezecká expedícia Bhagirathi 3 pod záštitou Slovenského horolezeckého spolku JAMES v Garwahalskych Himalájach Indie. Cieľom bolo pokúsiť sa vyliezť nové línie a zopakovať ďalšie náročné smery na 6454 m vysoký vrchol Bhagirathi 3. Expedícia v zložení Martin Krasňanský, Ondrej Húserka, Ján Smoleň, Martin Heuger, Dušan Myslivec, Michal Sabovčík, Stanislav Filkor, Pavel Kratochvíl, Róbert Luby a Robert Abrhám (posledne menovaný je účastník z Českej republiky) sa po 6 dňoch po prílete dostala v dobrom počasí do základného tábora vo výške 4500 m.

Pohľad na skupinu Bhagirathi.

Ešte počas dlhšie trvajúcej periódy dobrého počasia sa im podarilo zaklimatizovať sa pomocou viacerých prenocovaní a výstupov do nadmorskej výšky 6000 m zo zadnej, severnej strany masívu Bhagirathi.
Po obhliadke steny a jej možností sa dvojica Michal Sabovčík a Stanislav Filkor rozhodli pôsobiť na vedľajšej stene Bhagirathi 2 a vyhliadli si prvovýstup západným pilierom. Kvôli rozlámanej skale na pilieri však výstup vzdali a otočili sa späť.

  
Base camp. / Nástup pod stenu. / Camp v stene.

Dvojica Martin Heuger a Dušan Myslivec sa po aklimatizačných trekoch kvôli absencii tretieho spolulezca a nedostatku času nakoniec rozhodli do steny nenastúpiť. V čase keď iné tímy nastupovali do stien, pôsobili viac menej v úlohe podpornej skupiny.
Ďalší tím v zložení Ondrej Húserka a Ján Smoleň nastúpili do steny Bhagirathi 3 so snahou urobiť prvovýstup medzi Katalánskym pilierom a cestou „Seeds of Madness“. Roky skúseností a predovšetkým nezdolná vôľa chalanov posúvali vyššie aj napriek dvom extrémne ťažkým bivakom, kde ich  zasypávali lavíny na ľadových policiach. Po 21 dĺžkach a 4 dňoch to, žiaľ, kvôli sile lavín museli otočiť 1 dĺžku od ľahších snehových úsekov k vrcholu. 900 metrov lezenia klasifikácie 7a, M7, WI5+, C2. Aj keď bez dosiahnutého vrcholu, tento výkon po fyzickej aj psychickej stránke patrí medzi jedny z absolútne najhodnotnejších pôsobení vo vysokých horách, ktoré sa udiali za posledné roky. Ondro s Janom sú odhodlaní vrátiť sa za rok na miesto činu a dokončiť výstup a tak im už teraz držíme palce, aby sa im plán vydaril.

 
 
 
V pokuse o prvovýstup.

Posledný tím nastúpil do steny 22. 9. v zložení Martin Krasňanský, Pavel Kratochvíl a Róbert Luby. Ich cieľom bolo zopakovať a napriamiť v hornej časti nemeckú cestu „Stairway to heaven“. Znamenalo to viac ako 30 dĺžok obťažnosti do 7b. Piaty deň v stene mal byť posledným pred výraznou frontou zlého počasia. Pre krátkosť času preto zvolili variantu naľahko sa pokúsiť výjsť na vrchol bez vecí na bivakovanie. V predposlednej ľahkej dĺžke 30 m od snehových platní vedúcich v ľahkom teréne k vrcholu to žiaľ otočili. Vyhral maximálne možný bezpečný návrat dole. Celkovo bolo prelezených cca 1200 m v skale do nadmorskej výšky 6150 m. Stairway to heaven sa ani po 15-tich rokoch nedočkala svojho prvého opakovania.

  
Stairway to Heaven.

Šťastím ale je, že sa všetci vrátili z týchto už riadne náročných kopcov živí a zdraví. Naša lezecká špička si siahla na svoje dno a musela podať životné výkony. Viacerí (najmä tí mladí) sa pasovali obzvlášť i so svojimi mentálnymi limitmi. A to sú skúsenosti, ktoré ich posúvajú vpred viac ako akákoľvek iná. Nadobudnuté know how sa snáď podarí zúročiť opäť o rok a za ten čas sa iste naši reprezentanti naučia odriekať aj nejaké tie čarovné mantry na počasie.

Martin Krasňanský, vedúci expedície
Úprava textu: Anton Pacek, predseda SHS JAMES

 
Nákres pokusu o prvovýstup. /  Stairway to Heaven.

Steny Bhagirathi 2 a 3 s nákresmi.

Účastníci expedície.