Veľa lezcov hovorí, že čím dlhšie sú na nejakom výjazde, tým sú viac unavení a tým slabšie lezú. To je aj Ivov prípad. Ja to mám presne naopak. Čím dlhšie niekde som, tým to ide lepšie. Tentokrát sa to znovu potvrdilo.
Po rekreácii v Ceuse, sme sa chceli zamerať čisto na špárový „tréning“. Posledné štyri lezecké dni sme chceli stráviť v Cadarese a nacvičovať miestne prásky. Hneď prvý deň však naplno prepukla Ivova alergia a únava a ani na nacvičovanie nebola moc chuť. Ivo chcel hneď odísť, najradšej domov alebo ak nie, tak aspoň niekam hore na ľadovec, kde nebude nič kvitnúť. Toto leto sme už pomerne dosť investovali do lanoviek takže mne sa už veľmi do Chamonix nechcelo. Ivo však bude mať o dva dni narodeniny, mohli by sme si to ešte dopriať. Nakoniec povedal, že ak veľmi chcem tak to so mnou ešte jeden deň vydrží v Cadarese, ale večer chce ísť preč. Ja som teda veľmi chcela, veď som tu mala rozlezenú geniálnu cestu – Mustang 8a a predošlý deň som sa ku nej ani nedostala. Vedela som, že mám jeden deň a keď to chcem vyliezť, budem mať čo robiť. Ivo ani liezť nechcel, takže som dnes mala profesionálneho ističa. Po jednej ľahkej rozlezovke som teda hneď naliezla do Mustanga.
viacej na blogu Mišky Izakovičovej
Špára Mustang, 8a.