Ladislav Szabó sa narodil 29. decembra 1929 v Košiciach. Vyštudoval lesnícku školu v Liptovskom Hrádku. Do Vysokých Tatier prišiel v roku 1949 – lákali ho naše veľhory a horolezectvo. Tatry sa mu stali domovom – našiel si tu prácu. Po vzniku Tatranského národného parku sa stal prvým strážcom v Tanape, strážil Malú a Veľkú Studenú dolinu. Neskôr sa stal normovačom. Bol dobrovoľným členom horskej služby, členom JAMESu a Slovenského streleckého zväzu. Jeho práca mu bola aj zároveň aj koníčkom.

Mal jedného syna Viktora a 4 vnúčatá – aj keď boli od neho vzdialení, veľmi ich mal rád a bol na nich hrdý. V Tatrách žije aj jeho brat Arpád, ktorý mu vždy pomáhal vo chvíľach, kedy to najviac potreboval, a bol mu veľkou oporou. Neodmysliteľne k Lacovi Szabovi patril aj jeho psík – lajka Sérino, ktorého mu daroval jeho syn Viktor po skončení štúdia v Moskve. Staral sa oňho, cvičil, a vďaka nemu sa stal Sérino aj svetovým šampiónom. Boli nerozlučiteľnou dvojicou.

Roky plynuli a jeho život prinášal radosti, starosti ale aj trápenie. Hlavne zdravie mu posledné roky neslúžilo ako malo. Žiaľ jeho unavené srdce dotĺklo 18. marca 2011. Odišiel navždy vo veku 81 rokov.

Aj on sa lúči dnes s nami a aj s milovanými Tatrami – slovami básnika: "Tatry moje, vďačím Vám za všetko – za samotu i pokoj, za ticho a pohľad do výšky na hrdé skaly, za šum vodopádu i zrkadlo plies, všetku tu Vašu krásu chcem si natrvalo vo svojom srdci niesť.“

Odpočívajte v pokoji!