Horolezec / Jamesák 4/2012 je už v predaji. Pepe Piechowicz pripravil už 11. diel seriálu o českých bouldroch, tentokrát sú to Chřiby. Predseda nášho spolku Igor Koller sa dožíva 60 rokov. V článku Leziem rád, vždy, všade a po všetkom sa dozviete o jeho 45 ročnom lezeckom živote.

Marmolada počkala je príbeh o prvovýstupe Cesta cez Rybu z roku 1981. Klasika veľkého formátu je pokračovanie story zo zimných Álp z roku 1976. Miro Peťo preliezol voľne dlhoročný projekt na Ostrve a nazval ho Strach zo života a smrti. Compressor Route je stále kontroverzná cesta aj po 40 rokoch. V júli zomrel známy britský horolezec Roger Payne. Michal Kleslo nám napísal o trekových možnostiach na Pamiroalaji. Lumír Hanuš nie je len odborníkom na jordánsky Wadi Rum, ale aj na kaňoning v tejto nádhernej krajine. Jaro Dutka sa začal venovať aj divokej vode, v tomto roku absolvoval splav rieky Colorado, porovnáva vodácke a horolezecké výpravy. Maroš Šajnoha pripravil článok o Albertovi Brnčalovi. Ružomberskí horolezci boli liezť na Grossglockneri. Metodicko-bezpečnostná komisia rozoberá horolezecký materiál, tentokrát sú to slučky. Peťo Slivka nás uvedie do problematiky tradičného istenia. V ochranárskom okienku si prečítate o nových lezeckých výnimkách.

Igor Koller

Spomínať si na lezecké udalosti spred skoro štyridsiatich rokov má viacero aspektov. Jednak je to už veľmi dlhá doba a spomienky môžu byť skreslené. Na druhej strane silné a emotívne zážitky sa v pamäti ukladajú trochu inak, ako tie bežné z každodenného života. A sú tu originálne materiály, články a fotografie z tohto obdobia, ktoré si človek s radosťou i úsmevom pozerá. Takto po retro článku Jarýka Stejskala prišla na rad aj spomienka na 1. zimný výstup Hemmiga na Dru. V mojom historickom texte chýba veľa zaujímavých informácií, ale rozhodol som sa ho nedopĺňať a neprerábať. Pretože i tento text vystihuje dobu a aj nás, ako sme sa vyjadrovali a akí sme boli v tom štádiu svojho osobnostného vývoja. No a tie spomínané zaujímavosti doplním do poznámok po 36 rokoch od výstupu.

Ako dve muchy
Hemmingova cesta na Petit Dru je považovaná zo jednu z najťažších klasických túr veľkého formátu v oblasti Mont Blancu. Napriek tomu, že bolo vylezená pred štrnástimi rokmi, nemala dosiaľ zimný priestup. Takto sa stala problémom, o ktorý sa zaujímali viaceré medzinárodné lezecké partie. Bez váhania sme sa preto i my zaradili medzi zimných záujemcov o Hemminga. O veľkých ťažkostiach steny svedčia aj správy z prvého letného československého prelezenia. Naši lezci porovnávali previsnuté škáry západnej steny s ťažkými sedmičkovými škárami na piesku. Spodná tristometrová časť steny bola silne zaľadnená, čo predstavovalo jeden z hlavných problémov výstupu. Tu sa končili všetky zimné pokusy, ktorých bolo pred tým našim iba tej zimy päť. Ďalším vážnym problémom bola dĺžka výstupu – 44 lanových dĺžok. Cez túto diaľku bolo treba ťahať transportný vak, čo vo dvojici predstavovalo veľké fyzické vypätie. O tom, že o výstup neprestal záujem ani po našom prelezení, svedčí fakt, že sa ho ešte po nás pokúsili preliezť dve skupiny. Najskôr dvaja Francúzi, z ktorých jeden pri ústupe zlanovaním zahynul a potom nemecké lezecké družstvo. Ani týmto horolezcom sa výstup pre zlé podmienky nepodaril.
Prvýkrát sme išli v zime do Álp. Doteraz sme v zimných podmienkach liezli iba v Tatrách, Alpy sme navštívili iba v lete. Zanechali sme za sebou pár prvovýstupov, no ak chceme pokračovať v nastúpenej ceste, nezastať, posunúť československé horolezectvo o krôčik ďalej, musia prísť na rad vyššie kopce, alebo tvrdšie podmienky. To nám núkali zimné Alpy...

Viacej si prečítate v novom čísle Horolezca.
Časopis si môžete predplatiť v eshope.