Pred pár dňami som sa vrátil z Grónska, kde sme spolu s Tomášom Brtom (Brťák) a Vladom Linekom (Kazo) strávili posledných päť týždňov nášho lezeckého života. Počas nášho pôsobenia vo fjorde Tasermiut sme spravili dve nové cesty. Jedna vedie južnou stenou na horu Ketil a tá druhá panenskou, už nie :-), severozápadnou stenou na severný vrchol masívu Ulamertorsuaq. Posielam krátke info, pár fotiek a video ku cestám, ktoré sme spravili. Veľký článok s kompletnými informáciami a kopec fotkami si môžete prečítať v čísle 5/2012 Slovenského lezeckého časopisu HOROLEZEC.
Ketil, Turbo 8+ A2, 1450 m, 23. - 25. 6. 2012
Zohnať informácie o tejto žulovej hore je ako hľadať ihlu v kope sena! Stáli sme pod južnou stenou a jediné čo sme vedeli je to, že by tam mala niekde viesť nejaká stará cesta. Línia sa našťastie dala jednoducho vytušiť a už po niekoľkých sto metroch spoločného nástupu sme našli starú skobu, ktorá potvrdila naše predtuchy. Spodnú časť steny pretína zľava doprava výrazná porucha, ktorou sme sa dostali do veľkého ypsilonu. Tu sme opustili Starú cestu, ktorá pokračuje ďalej doprava a vydali sa priamo stredom ypsilonu svojou cestou k vrcholu. Po dvanástich dĺžkach nás čakalo prekvapenie v podobe tutového štandu z dvoch nitov previazaných slučkou. Čumeli sme ako péro z gauča, že čo sa deje?! Niektoré ďalšie dĺžky boli tak jasné, že nemalo význam kľučkovať popri logickej špáre holou platňou len aby sme liezli svoj smer a tak s touto, nazvime ju Novou cestou máme nakoniec asi päť spoločných dĺžok. Pri spiatočnej ceste sme boli nakoniec radi za tutové štandy v Novej ceste, ktorou sa dá krásne zlaniť celá stena priamo dole. Na vrchol Ketilu sme doliezli 25. 6. 2012 po dva a pol dňoch lezenia. Na Ketile ešte žiaden Slovák ani Čech nebol, tak máme radosť jak sviňa!
Brťak, 11. dĺžka, 8+. / Smolo, 23. dĺžka, 7+. / Pod stenou Ketilu, zľava Kazo, Smolo, Brťas.
Táto stena si ma vyhliadla pred rokom a hneď si ma omotala okolo prstu. Nemal som šancu a už ďalší rok som sa proste musel vrátiť. V spodnej časti steny nevedie žiadna súvislá porucha a tak prekľučkovať kompaktnými platňami bol celkom slušný oriešok na začiatok tohto 8 dňového vertikálneho blues. Aby sme neriešili len lezecké problémy, tak si počasie povedalo, že nás trochu preverí a na tri a pol dňa nás uväznilo pod previsom. Našťastie sa na Brťákove narodeniny zľutovalo a doprialo nám jeden deň na vrcholový útok. Na tento vrchol vedú iba dve cesty a z toho jedna je naša, takže radosť neskutočná. Mali sme šťastie ako sviňa, lebo po tomto peknom dni prišli ďalšie tri dni totálneho pekla. Osmy deň sme si zase zbalili tie svoje fidlátka a v daždi zlanili na zem. Kazo, 14. dĺžka, 6+. / Smolo, 20. dĺžka, 8. / Na vrchole Ulamertorsuaq, zľava Brťas, Kazo a Smolo.
Moje lezecké sny podporuje: TILAK- Český výrobca špičkového horolezeckého oblečenia (www.tilak.cz) TENDON – Český výrobca horolezeckých lán najvyššej kvality (www.mytendon.cz) SHS JAMES – Slovenský horolezecký spolok
Akciu podporili: TILAK, TENDON, adidas (www.adidas.com) OK sport, HUDY sport, Sport Mates Trutnov, Irissh spotsos HK Filozof Bratislava, HK JAMES Dolný Kubín
ĎAKUJEME!
Čau Smolo
South Pillar, 5.10, Ketil Pyramid. / Večera. Brťas v Špecialite miestnej kuchyne. / Kamarát Jon z Nórska, bouldering v BC. Foto: archív expedície.
Výborne sa zadarilo slovensko – českej expedícii do Grónska. Trojica Vlado Linek, Jano Smoleň a adršpašský Tomáš Brt (vlastne aj Smolo je adršpašský...) vyliezla v dňoch 23. – 25. júna 2012 novú cestu v južnej stene Ketilu, ktorý patrí k najkrajším grónskym bigwallom s výškou 1200 metrov. Cestu nazvali Turbo, obťažnosť 8+, A2, 25 dĺžok lezenia.
Ako píše Kazo na pohľadnici po návrate z Ketilu, chalani vymákli veľmi dobré počasie, slnko, 15 stupňov v tieni a vietor, ktorý odháňa nepríjemné komáre. Hneď po príchode pod kopec si napozerali líniu prvovýstupu, lebo informácií zo steny je málo. Iste im však pomohla minuloročná výprava, počas ktorej Smolo s Romanom Kamlerom a Ivanom Foltýnom vyliezli Katalánsku cestu. Ale to bolo v západnej stene...
Naša zostava si hneď ďalší deň vyniesla veci pod stenu a ráno nastúpili. Prvý bivak po 13 dĺžkach lezenia, druhý deň vyliezli ďalších 9 dĺžok a bivakovali asi 100 metrov pod vrcholom. Tretí deň o 12.30 hod. sa už radovali na vrchole Ketilu. Všetky dĺžky vyliezli OS, až na jednu za 7-, A2, v mokrej škáre, ktorou obliezali potok v komíne. Blahoželáme, držíme palce, aby chlapci ešte niečo vyliezli a prajeme šťastný návrat.
PS: Podľa stopovania ich satelitných signálov, ktoré si môžete pozrieť na spotsos, majú chlapci za sebou pôsobenie v ďalšej veľkej stene, ale o tom viac až neskôr.
