Po minuloročnom svetovom pohári v Číne sa Čínska horolezecká asociácia rozhodla znovu zorganizovať ďaľšie podujatie. Tentokrát to boli medzinárodné uvítacie preteky, na ktoré pozvali lezcov z celého sveta.

Preteky sa konali blízko mesta Guangzhou na juhu Číny. Okrem Slovenska boli pozvaní pretekári aj z ostatných európskych štátov, ale prišli len Nemci, Rakúšania a Španieli. Ostatní nevyužili túto skvelú príležitosť a zostali radšej doma trénovať na Majstrovstvá Európy. My sme si našu prípravu odbili skôr a tak sme mohli ísť vylaďovať do Číny.
Prvú noc sme strávili v Pekingu, počkali na ostatných a na druhý deň bol odlet na juh. Tu sme sa museli rýchlo spriateliť s čínskymi paličkami a na najbližší týždeň zabudnúť na náš obľúbený ovos, chlebík a zemiaky.
Posilnení výpravou z Kórei odlietame na juh. Bývali sme ako králi v obrovskom hoteli v mestečku Huaiji. Mestečko malo 1 milión obyvateľov. Nasledujúce štyri dni sa niesli v zmysle nekonečného jedenia čínskych špecialít, klábosenia s ľuďmi z celej Ázie a samozrejme lezenia.
Stena bola postavená za najposlednejšou dedinou, asi hodinu od hotela. Len čistá príroda s okolitými korytnačími kopcami. Trochu mi to pripomínalo Thajsko, aj keď som ho videla len na fotkách.
Stena ináč celkom jednoduchá, 14 metrov vysoká a 7 previs. Možno menej.
Hneď po príchode sa na nás vrhli reportéri a televízie. Neviem prečo, asi pre moje modré oči a Jurovu červenú hlavu. „Can I make an interview with you? Because you are so beautiful. “ To sme počuli dosť veľa krát. Úvodný ceremoniál trval asi hodinu, kým sa vyrečnili všetci funkcionári a zástupcovia výborov
Celkovo štartovalo 21 žien a 25 mužov zo 16 krajín. Po kvalifikácii sme postupovali do finále obaja z druhého miesta. Trošku prekvapenia nezaškodí. Povzbudení týmto výsledkom sa vrháme aj na večernú rýchlosť. Veď čo ak sa pošťastí? Ale zázrak sa nekonal. Postupujem z 11. a Juro zo 14. miesta. Večer klasicky obrovská večera, zopár hodín v hotelovom bare a spať.
Na finále vyšlo super počasie, mierne zamračené a pofukoval vetrík. Aspoň sa nepotili ruky a celé telo. Juro sa postaral o prvú topku na pretekoch a už aj pobehoval vysmiaty, lebo vedel, že je najhoršie druhý. Ak by Bindhammer nedal top, tak snáď aj vyhrá. Ale dal. Ja som sa zľakla na hrane stropu, zvolila som zlú techniku nôh a nestihla som skočiť ani po ďalšom chyte. Škoda, posunulo by ma to o dve miesta. Takto som obsadila piate miesto.
Vo finále na rýchlosť sme už nemali čo hľadať, vyradili nás už v prvom kole. Nakoniec to bolo 10. a 13. miesto. Ale polepšili sme si obaja. Asi niekto spadol. Prvých osem miest u chlapov obsadili len Číňania  a jeden Hongkongčan.
Večer bolo treba poriadne osláviť záver pretekov zase v bare, kde víno a pivo tieklo potokom. Tentokrát patrí Jurovi prvenstvo v „ spievaní “ karaoke. Neskôr už spieval skoro každý. Najlepšie to išlo miestnym, aj keď možno preto, že sme im nerozumeli.
Posledný deň nášho pobytu sme obdivovali krásy miestnych jaskýň, dedinu storočných a lastovičie jaskyne.
Návrat do Pekingu a odtiaľ domov. Po pristáti v Paríži sa nám zrazu zdali všetci ľudia hrozne tuční. V Číne nenájdete žiadneho tučka, aj keď sa stále napchávajú.
Nakoniec by som chcela poďakovať Igorovi Kollerovi, že má také kontakty so svetom. Pretože vďaka tomu, že sa pozná s pánom Yingom sa nám podarilo takúto exotickú cestu zrealizovať.

Výsledky
Muži
1. Bindhammer Christian, GER
2. Repčík Juraj, SVK
3. Bindhammer Andreas, GER
4. Fichtinger Reinhard, AUT
5. Liu Chang Zhong, CHN

Ženy
1. Bibik Olga, RUS
2. Raffetseder Gerda, AUT
3. Go Mi Sun, KOR
4. Li Chunhua, CHN
5. Čintalová Zuzana, SVK

Zuzka Čintalová