Rýchla nočná cesta a krátky ranný spánok, superťažké bouldre a  horúčava, slabé výkony z našej strany a rýchly odjazd preč. Asi toľko k Fierre, všetko ostatné je navyše a zbytočné.  Ale predsa, zopár dojmov z nášho pôsobenia.

Prvé preteky po dvojmesačnej pauze, nevedeli sme chytiť rytmus, zabojovať, nevychádzalo nám vlastne nič. Andrej padá z prvého topu, keď mu šmýka noha, čím sa pripravuje o prvú 20. Potom dáva slušné zóny, lezie dobre, len chýba hmatateľný výsledok v podobe topu.  Ekino vcelku neúspešne bojuje s dlhými krokmi,  výška ho tu jasne diskriminuje. Napriek tomu to opticky nie je zlé, zase top a zóny v dosahu, výsledok nanič. O mne škoda reči, nesústredený, lezenie ako za trest. V jednotke, ktorá bola pre finále povinná sa neviem pohnúť,  potom čosi ide, ale na veľa atakov, výsledok k ničomu.
Tak sa aspoň utešujeme, že v Leccu bude lepšie,  sami tomu samozrejme moc neveríme. Ale niektoré chyby, ktoré sme zase v posledných dvoch dňoch predviedli sú jasné, skúsime sa poučiť.

ženy bouldering
1. LEVET Sandrine FRA
2. BIBIK Olga RUS
3. ABGRALL Emilie FRA

muži bouldering 
1. FISCHHUBER Kilian AUT
2. DULAC Daniel FRA
3. MERAL Julien FRA
26. Marek Repčík
34. – 40. Andrej Chrastina, Martin Eckert

5 voľných dní do ďalších pretekov trávime v  Arcu. Väčšinou prší, tak do zblbnutia hráme akúsi strategickú dobyvateľskú hru, ktorej pravidlá mi ani po troch dňoch neboli úplne jasné. V daždi bouldrujeme na umelej stene v Arcu. A stanovujeme si s Andrejom   prísny predpretekový limit –max.  fľašu vína  na dve osoby a deň. Dodržiavať sa nám ho ani zďaleka nedarí, tak sa radšej cez Val di Mello a žulové balvany v ňom presúvame do Lecca.

Marek Repčík